Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Vlaňajší Assassin’s Creed Origins nebol ani zďaleka dokonalou hrou, no Ubisoftu sa rozhodne nedala upierať snaha o určitý posun v rámci série. Po dlhých rokoch, keď neustále chrlil jeden diel za druhým, pôsobil Origins ako príjemné zjavenie s množstvom zaujímavých noviniek. Assassin’s Creed Odyssey však prichádza ani rok po ňom, čo sa môže javiť ako príliš skoro. Podarilo sa novému prírastku kvalitatívne nadviazať na svojho predchodcu?

Recenzovaná verzia: PC

Zápletka Odyssey vás hneď na úvod vrhá priamo doprostred slávnej bitky pri Termopylách, kde v koži kráľa Sparty Leonida prežijete časť úspešného ťaženia proti Peržanom. Nasleduje strih a v krátkom intermezze sa vraciate naspäť do prítomnosti, kde Layla Hassan, dobre známa aj v Origins, nachádza jeho kopiju. Nález toho bájneho artefaktu má udajne zmeniť všetko a Layla povzbudená vlastným úspechom si po chvíli si líha do vylepšeného Animu, s cieľom vypátrať ďalšie zmienky o prvej civilizácii. Synchronizácia netrvá dlho a po chvíľke sa tak ocitáte v Grécku, konkrétne v slnečnej Kefalónii. Práve tam sa začína odvíjať príbeh plný antických proporcii, v ktorého centre diania je tentokrát téma rodiny na pozadí zúriacej peloponézskej vojny.

Pri príbehu ešte chvíľu zostanem, pretože, a to je pre mňa asi najväčším prekvapením, Assassin’s Creed Odyssey prichádza po dlhšej dobe s dejom, ktorý pôsobí ucelenejšie a funkčnejšie nielen v jednotlivostiach. I keď je v podstate jednoduchý, jeho výstavba je zmysluplnejšia ako napríklad aj minule a nejde iba o bezmyšlienkovité zabíjanie cieľov v poradovníku. Naopak, v centre diania je už spomínaná rodina a postup hlavným príbehom pôsobí uspokojujúco, pričom nechýba ani viacero silných momentov. A niečo podobné som od tvorcov Assassin’s Creed Syndicate, ktorí sa v tejto rovine nijak zvlášť nepreviedli, naozaj nečakal. Stále netreba čakať vyložené zázraky, ale oproti posledným hrám štúdia ide o jasný krok vpred. Samotná zápletka má síce pozvoľnejší rozjazd, no graduje veľmi príjemne graduje a jej vyvrcholenie stojí za to. Príjemným bonusom je inak aj prítomnosť českých tituliek, vďaka ktorým si príbeh užijú aj neangličtinári.

Prejdime však k samotnej hrateľnosti. Hoci slnkom zaliaty Egypt tentokrát suplujú grécke ostrovy a ostrovčeky, na prvý pohľad ostalo takmer všetko po starom. Grafický štýl je viac než podobný, čo je nakoniec aj logické, nakoľko obe hry vznikali takmer súbežne. Ani hrateľnosť sa zdanlivo nedočkala výrazných zmien a nechýba ani už klasický parkúr, či rozhľadne, z Origins sa zase vrátil rozľahlý open world, dôraz na RPG prvky a dokonca i orol, tentokrát pomenovaný ako Ikarus. Akonáhle však začnete hlbšie prenikať do vnútra, veľmi skoro si uvedomíte, že všetky tie ambiciózne vyhlásenia rozhodne neboli iba prázdnymi sľubmi. Kým Origins sa dal ešte stále považovať za sandboxovú záležitosť s RPG prvkami, Odyssey je už plnohodnotným moderným RPG so všetkým, čo k tomu patrí. A je to rozhodne veľmi príjemná zmena.

Väčší dôraz na role play nakoniec predznamenáva už úvodná voľba vášho virtuálneho avatara, kde si volíte medzi drsným Alexiom a o niečo jemnejšie pôsobiacou, a podľa samotného Ubisoftu i kanonickou, Kassandrou. V praxi to pritom nemá žiadny dopad na samotnú hrateľnosť a ide len o to, komu z nich prejavíte svoje sympatie. Podstatne dôležitejšie je to, akým smerom budete viesť vašu postavu, pretože po prvýkrát v sérii máte možnosť prejaviť svoj názor. A voľby, ktoré sa prejavujú hlavne cez dialógy, tu rozhodne nie sú iba na efekt. Nedá sa však, samozrejme, očakávať, že každá z nich bude mať rovnaký význam, nakoľko niektoré slúžia výhradne k formovaniu vášho charakteru a jeho postojov ku konkrétnym osobám, či udalostiam.

Budete milý k dotyčnej osobe a ochotne jej pomôžete, alebo jej naopak dáte jasne najavo, že niečím podobným nehodláte strácať čas? Vypýtate si za splnenie úlohy odmenu, alebo ju odmietnete? A to som ešte nespomenul tie naozaj zásadné rozhodnutia, ktoré majú skutočný dopad na herný svet vôkol vás. Dokonca aj zdanlivo rutinný vedľajší quest, môže do istej ovplyvniť hlavný príbeh. Prítomných je i niekoľko odlišných koncov, ku ktorým sa môžete dopracovať svojimi činmi. Dokopy je ich deväť, pričom žiadny z nich nie je nesprávny, no povedzme, že niektoré sú šťastnejšie a iné nie. Na svojich cestách naprieč Gréckom môžete taktiež neustále ovplyvňovať pomer síl medzi Sparťanmi a Aténčanmi, či nadväzovať romantické vzťahy s vybranými postavami.

No nie je to len o voľbách. Prakticky každý RPG aspekt predstavený v Assassin’s Creed Origins bol najnovšie dotiahnutý k o niečo väčšej dokonalosti. To sa týka napríklad aj vylepšeného stromu schopností, či faktu, že unikátne bonusy vám po novom neposkytujú iba zbrane, ale aj brnenia, skladajúce sa z viacerých častí. Nie vždy ide o vyložene signifikantné zmeny, no príklon ku kráľovskému žánru je zakaždým viac než zjavný. Dôležitú rolu i naďalej zohráva levelovanie postavy, pričom bez dostatočne vysokej úrovne sa jednoducho nepohnete ďalej v hlavnej kampani. Pokiaľ vám už minule prekážalo, že hra vás z tohto dôvodu priamo núti plniť bočné aktivity, bude vám to prekážať aj tentokrát. Autorom však treba prirátať k dobru, že od minula ešte viac zapracovali na vedľajších questoch, ktoré sú kvalitnejšie a o niečo zábavnejšie.

Bohužiaľ, ani tentoraz nechýba už klasický doplnkový obsah v podobe nepriateľských táborov, zabíjania legendárnych zvierať, či hľadania pokladov. I tieto aktivity pritom vedia byť zábavné a súčasne platí, že nikto vás nebude tlačiť do toho, aby ste ich plnili všetky. To však nič nemení na tom, že mapa je nimi možno až zbytočne preplnená a aby toho nebolo málo, v Odyssey ich dopĺňajú aj kontrakty. Tie sú zďaleka najzaujímavejšie tým, že sú nezriedka časovo obmedzené, inak však ide o štandardnú žoldiersku rutinu bez výraznejšej originality. Z tohto pohľadu je vlastne veľkosť mapy ešte viac na škodu, pretože ak hra niekoho neodradí svojou obrovskou rozlohou, môže sa jej to podariť repetitívnym vedľajším obsahom. Nie je síce nič ľahšie, ako ho väčšinu času ignorovať, no pokiaľ náhodou patríte k tým, čo musia mať všetko splnené na sto percent, potom vás podobný prístup tvorcov zrejme príliš nepoteší.

Podstatne zaujímavejšie pôsobí každopádne fakt, že kontrakty sa môžu týkať i vašej osoby. Pokiaľ budete napríklad zabíjať či okrádať nevinných civilistov, buďte si istý, že na vás niekto vypíše odmenu. V tejto chvíli máte štyri možnosti. Prvou je v tichosti počkať, kým sa na všetko zabudne a medzitým na seba nepútať pozornosť. Okrem toho sa môžete sami vyplatiť, no pokiaľ nemáte, či nechcete míňať drahocenné drachmy, ďalšou alternatívou je zabiť žoldierov, ktorí vám idú po krku, respektíve samotného zadávateľa zákazky. Hodí sa však poznamenať, že ak náhodou zlikvidujete jedného, či dvoch žoldierov, to ešte neznamená, že nebudú prichádzať ďalší. Naopak. Každý z nich je navyše unikátnym NPC s pevne stanoveným levelom, vlastnými silnými stránkami, či slabinami a predstavuje podstatne väčšiu výzvu ako rádoví oponenti. Tento aspekt sa Ubisoftu naozaj vydaril a iba to podporuje celkovú živosť herného sveta.

Rád by som zmienil aj ďalšiu dôležitú novinku a tou je exploratívny mód. To znamená vypnutie akýchkoľvek ukazovateľov a objavovanie okolitého prostredia na vlastnú päsť. Možno si poviete, že na tomto prvku nie je vôbec nič výnimočné, nakoľko tak môžete učiniť aj v iných RPG. Čo je, samozrejme, pravda, no druhá vec je, že drvivá väčšina súčasných RPG na to nie je veľmi stavaná, čo sa týka napríklad aj titulov ako Fallout 4, alebo The Witcher 3: Wild Hunt. Postup vpred vám totiž budú neustále komplikovať vágne nápovedy a inštrukcie, z ktorých nie je veľmi jasné, čo máte robiť. Lenže u Assassin’s Creed Odyssey to funguje úplne inak a hra vám neustále poskytuje jasné indície, aby ste vedeli kam máte ísť a čo máte urobiť. Presná lokalita sa vám pritom na mape zakreslí až vtedy, keď ju nájdete. No pokiaľ uprednostňujete tradičný mód, vôbec nevadí, ide výhradne o nepovinnú položku pre tých, čo hľadajú väčšiu výzvu.

Čo sa týka súbojového systému, ten na seba od začiatku pútal pozornosť odstránením štítu, ktorým patril k najvýznamnejším novinkám Assassin’s Creed Origins. Je pravdou, že štít by sa hodil aj do Odyssey, no v praxi mi jeho neprítomnosť nijak zvlášť neprekážala. Dôležitou informáciu je to, že boje pôsobia zase trochu inak a stoja buď na klasických, či silnejších úderoch, alebo na uskakovaní, či parírovaní. Celkovo však máte viac možností ako sa vysporiadať so svojimi protivníkmi, nakoľko po novom je možné priradiť si vybranú špeciálnu schopnosť do jedného zo štyroch voľných slotov. Za všetky spomeniem slávny sparťanský kop, ktorým sa dá protivník vyradiť z boja aj bez zabitia. Náročnosť bojov je každopádne trochu vyššia, čo je dané aj tým, že na vás bežne útočí viac legendárnych nepriateľov. Priama konfrontácia však nie je zakaždým nutná a oponentov môžete jednako ostreľovať z diaľky lukom, respektíve ich likvidovať pomocou stále rovnako funkčných stealth mechaník.

Keď sme už pri tých bojoch, tie neprebiehajú iba na súši, ale aj na šírom mori. Po dlhšom čase tak znova dostanete na starosť vlastnú loď, ktorú je, samozrejme, možné postupne si vylepšovať, či upravovať podľa svojich požiadaviek. V rámci možností je možné si najímať i vlastnú posádku, konkrétne poručíkov, ktorí majú taktiež dopad na jej celkovú silu. Netreba sa však báť toho, že by hra kládla prehnaný dôraz na námorné konfrontácie. Tie sú síce prítomné, no loď ako taká slúži primárne na presuny medzi jednotlivými ostrovmi a následnú obranu proti všadeprítomným pirátom. Veľmi skoro totiž zistíte, že plaviť sa cez rozbúrené more na slabej plti nie je príliš dobrý nápad.

Vizuálna stránka je, pochopiteľne vynikajúca, no nič iné sa od Ubisoftu nedalo čakať. Francúzska spoločnosť skrátka vie vytvárať pôsobivé otvorené svety a neustále sa jej čím kochať. Povrch Assassin’s Creed Odyssey podstatne členitejší ako tomu bolo u Odyssey, no to priamo vyplýva zo zasadenia na ostrovy. Tak či tak, jednotlivé lokality pôsobia úchvatne a zakaždým i jedinečne, čo je pri tak veľkej rozlohe hodné uznania. Osobitú zmienku si zaslúži aj spracovanie podmorského sveta, v ktorom nájdete ako žraloky, tak i medúzy, delfíny, veľryby, či korytnačky a tak podobne. Z podstaty veci je každopádne logické, že sa sem-tam objaví menší technický nedostatok, avšak to je viac-menej problém každej väčšej open world hry. Na naozaj zásadné technické problémy som však nenarazil, ak nerátam občasné poklesy fps, či menšie grafické bugy.

Svojim spôsobom je až škoda, že Odyssey je “iba” ďalším dielom Assassin’s Creed a nie úplne novou značkou. V súčasnej podobe od nej pritom nemá až tak ďaleko. Séria sa počnúc svojimi začiatkami výrazne zmenila a nielenže sa z nej pomaly vytráca dôraz na nikdy nekončiaci boj medzi asasínmi a templármi, no zásadnými obmenami prechádzajú aj niektoré kedysi ikonické prvky. No i bez ohľadu na to ide o výborný prírastok do tejto série, a nebyť vlaňajšieho Origins, pokojne mohol byť považovaný za revolučný. Takto je to znova iba evolúcia, lenže v konečnom dôsledku to hre vôbec nič neuberá na vysokých kvalitách.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Assassin's Creed Odyssey - Žoldnierska odysea
Assassin's Creed Odyssey vylepšuje takmer každý aspekt svojho predchodcu a úspešne završuje transformáciu tejto značky do podoby plnohodnotného RPG. I napriek nesporným kvalitám je tu však stále priestor na zlepšovanie.
Pozitíva
  • Plnohodnotné RPG s dôrazmi na voľby hráča
  • Príbeh so šikovne zapracovanou osobnou rovinou
  • Nádherné grécke kulisy a celkový rozsah hry
Negatíva
  • Nezaškodilo by ubrať na generických vedľajších aktivitách
90%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (2 Hlasy)
98%

Komentuj!

komentárov