Dishonored: Death of the Outsider – Vražda storočia

Arkane Studios patria k tým zaujímavejším vývojárskym menám súčasnosti a každý ich nový titul je hodný zvýšenej pozornosti. Dokázal Dishonored: Death of the Outsider nadviazať na vysokú kvalitatívnu úroveň predošlej tvorby a na výborný druhý diel tejto série?

Recenzovaná verzia: PC

Aj keď sa Death of the Outsider maskuje ako samostatný titul a v názve nenájdete žiadnu číslovku, v skutočnosti ide o klasické rozšírenie druhého dielu. Jediným rozdielom je, že k jeho spusteniu nepotrebujete vlastniť pôvodnú hru a nič vám teoreticky nebráni naplno sa ponoriť do jeho zápletky, aj ak vás táto značka vás doteraz míňala. To aspoň tvrdia vývojári, aj keď prakticky platí, že hru si, pochopiteľne, viac užijú fanúšikovia série. Práve tí totiž budú logicky lepšie chápať jednotlivé súvislosti a viac si užijú aj narážky na predošlé dianie.

Hlavnou hrdinkou je bývalá nájomná vrahyňa Billie Lurk, postava dobre známa či už z Dishonored: The Knife of Dunwall, alebo z vlaňajšej dvojky. Tam zohrala pomerne prominentnú rolu, aj keď jej pravá identita bola až do úplného záveru zahalená rúškom tajomstva. V príbehu však tentokrát nefiguruje žiadnym spôsobom ani Corvo, ani jeho dcéra, a cisárovná, Emily. Tentoraz je to čisto osobné. Billie sa po vyriešení situácie v Dunwalle vydáva po stopách svojho bývalého mentora Dauda, ktorý záhadne zmizol. Nakoniec ho aj nachádza, no ten má ďaleko od osoby, akú kedysi poznala. Miesto toho nachádza len mierne nalomeného muža na sklonku života a rozhodne sa pomôcť mu vykonať posledný kontrakt. Cieľom však nie je nik iný ako všemocný Outsider, ktorý je podľa Dauda zodpovedný za všetko zlé na tomto svete. Lenže ako zlikvidovať mýtickú bytosť, obdarenú schopnosťami, o akých sa bežným ľudom ani nesníva?

Odpoveď na túto otázku pritom nie je až tak zložitá a dozviete sa ju pomerne rýchlo. Nakoniec, Dishonored nikdy nestál na komplikovaných dejových zvratoch a priamočiaro vetvený dej ustupoval kvalitnému spracovaniu steampunkovo ladeného sveta, či jeho ovplyvňovaniu prostredníctvom hráčskych zásahov. Inak tomu nie je ani v tomto prípade a minimálne hlavná postava by si zaslúžila o niečo lepšie rozvinutie. Avšak to vôbec neznamená, že zápletka neplní svoju hlavnú úlohu. Práve naopak a jeden z dvoch záverov do nej dokonca i vnáša potrebnú dávku emócií. Alfou a omegou však je, a vždy bola, samotná hrateľnosť a po tejto stránke všetko znova šliape ako dobre namazaný stroj. A to na ploche všetkých misií, ktorých je spolu päť.

Vlastne by sa dalo povedať, že do veľkej miery ide o hru na istotu, nakoľko žiadne naozaj zásadné odklony od klasickej hrateľnosti tu nenájdete. Skrátka, všetko, čo skvelo fungovalo minule, je prítomné i tu a hoci je to, na prvý pohľad, ten najjednoduchší recept na úspech, z pohľadu vývojárov to dáva zmysel. Nakoniec, prečo si vystrieľať všetky nápady v obyčajnej expanzii? Ani jednotlivé misie vyložene nehýria originalitou a jedinou výnimkou je tretia s príznačným názvom Bank Job. Tá je akýmsi predčasným vrcholom aj po stránke leveldizajnu a všetko ostatné je iba vydarenou variáciou videného. Veľmi vydarenou, ale stále iba variáciou.

Našťastie to neznamená, že Death of the Outsider úplne rezignoval na akékoľvek nové nápady. Sčasti je to vidieť už na trojici nových schopností. Kým prvá z nich, Displace je iba vylepšenou verziou osvedčeného Blinku, zvyšné dve už ponúkajú potrebné osvieženie. Foresight vám umožňuje astrálne cestovať okolitým priestorom, označovať nepriateľov, no popritom ho môžete kombinovať aj s funkciou Displace. Zďaleka najatraktívnejšie však vyznieva schopnosť Semblance, cez ktorú môžete dočasne prevziať identitu ľubovoľnej osoby. Jedinou podmienkou je, že dotyčná osoba musí byť nažive a v bezvedomí. Jedným z nových nápadov je aj možnosť započúvať sa do šepotu krýs a tým si odhaliť alternatívne možnosti postupu, či nabíjať zbraň na diaľku perami na písanie. Neskôr sa dokonca dostanete aj k jednej špeciálnej zbrani, ale viac nebudem prezrádzať.

Samotný datadisk prináša aj niekoľko zjednodušení. Schopností sú napríklad len tri, všetky získate v jednom bode a ani ich nemôžete ďalej vylepšovať. Ich používanie však už nie je obmedzené elixírmi, nakoľko duchovná energia sa dobíja automaticky. Aby toho nebolo málo, odstránený bol aj ukazovateľ chaosu. Treba však uznať, že misia do ktorej sa Billie púšťa, má ďaleko od predchádzajúcich hier o moc a ani cesta k cieľu nemusí byť tentoraz nutne lemovaná vysoko postavenými ľudmi, čakajúcimi na to, že ich niekto znesie z tohto sveta. Jediné o čo sa snaží, je raz a navždy zastaviť Outsiderov vplyv a všetko ostatné je podružné. Takže z tohto pohľadu je vlastne všetko v poriadku.

Priechod hrou oživujú aj nepovinné kontrakty, ktorých plnením si môžete prísť na slušné financie a následne si rýchlejšie odomykať rôzne upgrady. Ak chcete hru dohrať bez toho, aby vás niekto spozoroval, potom sa pri ich plnení poriadne zapotíte. To je ešte samo o sebe v poriadku, no pokiaľ ste však zvyknutí na to, že v sérii Dishonored môžete likvidovať ciele aj nesmrtiacim spôsobom, tu na to rovno zabudnite. Jeden z kontraktov dokonca priamo stavia na tom, že máte pozabíjať takmer všetkých nepriateľov, a tí navyše musia zomrieť výhradne vašou rukou. Aj keď nejde o nič tragické, čakal som trochu variabilnejší prístup. Na druhej strane, do kontraktov vás nikto nenúti a pokiaľ chcete nasledovať výhradne hlavnú príbehovú líniu, ochudobníte sa jedine o dôkladnejší prieskum okolia.

Dishonored: Death of the Outsider síce neponúka nič nové, ale to nakoniec ani nemusí. Iba šikovne uzatvára jednu éru a príbeh postáv, s ktorými sa už pravdepodobne nestretneme. A to bez ohľadu na to, či bude séria Dishonored pokračovať i naďalej, alebo nie. No pokiaľ má ísť o definitívnu rozlúčku s touto ságou, potom mi neostáva nič iné iba skonštatovať, že ide o vydarené lúčenie.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!