Redfall – Veľa útrap v malom meste

V dnešnej dobe je pomerne náročné zaujať hernú komunitu novými ešte neosvedčenými multiplayerovými titulmi. Aj preto je súčasťou väčšiny hier nejaký ten singleplayer. Už dávnejšie sa však ukázalo, že často hráčom nejde len o to, aby súperili s ostatnými alebo sa zabávali osamote. Rôzne herné žánre takto obohatili tituly, v ktorých hráči spolupracujú, aby spoločne dosiahli určitý cieľ. Špičku kooperatívnych hier však tvoria také, čo obsahujú komplexný príbeh, akokoľvek je ich stále pomenej. Medzi nich sa mal zaradiť aj dlho očakávaný Redfall od štúdia Arkane, ktoré nám prinieslo viacero nesmierne kvalitných titulov. Tie však ponúkali pôsobivý zážitok pre jedného hráča. Redfall tak pre nich predstavoval novú výzvu, s ktorou sa museli popasovať a ako to nakoniec dopadlo, sa dozviete v najbližších riadkoch.

Recenzovaná verzia: PC

Na úvod tejto recenzie skúsme zaloviť v našich pamätiach a spomeňme si na niekoľko kooperatívnych FPS s príbehom. Nie je ich zase až tak veľa a mnohé so sebou niesli viac problémov ako zábavy. Na najvyššom stupienku je nepopierateľne séria Borderlands, ktorá je medzi hráčmi značne populárna. Druhé miesto (podľa mňa) patrí prvému Dead Islandu a jeho pokračovaniu. A práve tam sa aj hneď zastavím, keďže Borderlands je síce špičkou tohto žánru, no Dead Island so sebou nesie mnoho prvkov, ktorými sa pravdepodobne Arkane inšpirovali pri vývoji svojho titulu. Redfall nám takto namiesto hord zombíkov ponúka upírov. Aj v tomto prípade si môžete vybrať jedného zo štyroch preživších, ktorý disponuje unikátnymi schopnosťami. V jeho koži sa tak budete snažiť prežiť, ale pokúsite sa aj pomôcť preživším v boji proti upírom.

Hlavná príbehová zložka Redfall je asi tým najlepším, čo nám tento titul môže ponúknuť. Nie je na škodu zmieniť, že Redfall nie je len názov hry, ale aj názov mestečka, ktoré musíte zachrániť. To ostalo odstrihnuté od okolitého sveta, keďže upírí bohovia použili svoju moc na vytvorenie vodnej barikády a zatemnenie slnka (aj keď sa v hre naďalej strieda deň a noc). Okrem toho ich mnoho miestnych ľudí začalo uctievať v nádeji, že aj z nich urobia mocných upírov. Z mesta teda niet úniku, zavládla „večná“ noc a vaši susedia, priatelia či dokonca rodina vám idú po krku. Vy ako jeden zo 4 hrdinov tak musíte zistiť, kto sú tí upírí bohovia a ako ich zabiť. Popri tom vás čakajú aj viaceré hlavné či vedľajšie úlohy, ktoré však s týmto cieľom vôbec nesúvisia.

Samotnú hru tvoria dve pomerne rozľahlé mapy – Redfall a Brighton Bay. Každá mapa je rozdelená na viaceré časti, pričom v strede každej mapy je umiestnené centrálne útočisko pre preživších. V ňom tak narazíte na všetky postavy v hre. Tie vám dajú hneď niekoľko vedľajších úloh alebo si budete môcť vypočuť nejaké ich komentáre pomedzi hlavný príbeh. Hra vám však neposkytne ktoviekoľko priestoru na to, aby ste ich lepšie spoznali. Či už tam sú, alebo nie, je tak v podstate jedno. Hlavný príbeh je síce pútavý, no všetko naokolo, čo len trochu od neho odbočí, je nudné a vy to tak aj postupne začnete ignorovať, lebo zistíte, že aj tak sa nič zaujímavé nedozviete. Mesto je plné listov, novín a podobných záznamov (opakujú sa na rôznych miestach), no tie tiež obsahujú len veľmi málo informácií, ktoré by vám utkveli v pamäti dlhšie než na pár minút. Vývojári sa pokúsili vytvoriť nový svet, no nie veľmi im to vyšlo.

Je pritom pekné, že mapy obsahujú rôzne pamiatky a mnoho lokalít, ktoré môžete preskúmať. No v meste sa nenachádza ani živá duša, čo by vás nechcela zabiť. Svet sa po vypnutí hry vždy resetuje, takže aj prieskum a najmä zbieranie predmetov je pomerne zbytočné. Hru som dohral za približne 30 hodín, no stereotyp sa objavil už po pár hodinách. Základ hry spočíva v tom, že objavíte úkryty v každej časti mapy. Každý úkryt vám poskytne 2 úlohy, ktoré musíte splniť, aby ste si v ňom mohli dopĺňať zásoby. Prvá úloha úkrytu sa opakuje 2-3x, musíte zničiť totem kultistov, zaistiť zásoby, zabrániť vyliahnutiu silného upíra, a tak ďalej. Druhá úloha predstavuje zabitie nejakého špeciálneho upíra. Aj keby ste to nechceli robiť, tak musíte, lebo na zabitie upírích bohov potrebujete lebky týchto špeciálnych upírov. Takže tieto v podstate totálne okrajové úlohy nakoniec tak či tak musíte splniť.

Hranie Redfallu mi už po pár hodinách prišlo nie ako boj o prežitie a záchranu sveta, ale skôr ako simulátor rabovania. Inventár vašej postavy je určený len na zbrane, krvavé pamiatky (amulety zvyšujúce život s ďalšími bonusmi) a pamiatky upírích bohov. Všetky zvyšné predmety vo svete sa buď hneď spotrebujú a doplní sa vám život, alebo sa vám započítajú medzi financie. Hra vám tak umožňuje zbierať niektoré predmety, ktoré majú rôznu hodnotu. Zbierate takto toaletný papier, nástroje, motorový olej, čistiace prostriedky a podobne, teda veci, čo by sa preživším zišli, no okrem toho aj zlaté hodinky, náhrdelníky či Fabergého vajcia. Za nazhromaždené peniaze si takto kupujete nové zbrane, muníciu či lekárničky. Okrem toho sú dôležitou časťou hry aj šperháky a elektrické hackovacie zariadenia, tie ale unesiete len po tri, čo značne komplikuje život jednému hráčovi. V Redfalle totiž môžete pokojne natrafiť aj na tri zamknuté autá vedľa seba a ihneď ste teda na nule.

V tejto chvíli sme sa teda dopracovali do bodu, či si túto kooperatívnu hru môže naplno užiť aj jeden hráč. V podstate áno, ale má to niekoľko háčikov. Prvý problém som spomenul už vyššie, no horšie je to s tým, že Redfall nemôžete hrať v režime offline. Poviete si, veď to nevadí, dnes má predsa každý internet. No to nie je všetko. Ak máte pomalý internet alebo vám počas hrania dôjde k zakolísaniu siete (váš príbuzný začne na inom počítači niečo sťahovať), hra sa vám taktiež nespustí alebo vás počas nej odpojí. Tým pádom tak dôjde k prerušeniu misie a resetovaniu mapy – juchú! Ďalší výrazný problém je ten, že hra akosi nepozná pojem pauzy. Ak ju máte zapnutú a potrebujete si odbehnúť, nemôžete, lebo skrátka beží ďalej. A pokiaľ náhodou zomriete, nemá vás kto oživiť, čím prídete o časť financií a objavíte sa pri najbližšom bode rýchleho cestovania.

Prejdime však na lepšie navrhnutú časť hry. Tou sú zbrane, ktoré máte rozdelené do niekoľkých kategórií, pričom naraz môžete mať vybavené tri (aj keď mohli byť pokojne štyri). Základné zbrane ako pištole, brokovnice, ostreľovacie pušky a samopale sú určené najmä proti ľudským nepriateľom. Na pušky a samopale sa však dá namontovať kolík, ktorým môžete doraziť zranených upírov. Okrem týchto štandardných zbraní narazíte v hre aj na tri ďalšie skupiny. Tými sú signálne pištole, vystreľovače kolíkov a UV pušky. V tomto prípade si vývojári zaslúžia pochvalu aspoň za tie UV pušky, keďže je to asi najoriginálnejší prvok tejto hry. UV svetlo totiž dokáže „zamraziť“ upírov a vy ich tak len rozstrelíte alebo rozbijete. Zbrane ako aj krvavé pamiatky majú úrovne vzácnosti, podľa toho stúpa ich cena, poškodenie a získavajú bonusy.

Ďalšou časťou hry sú nepriatelia. Tí však vo mne však vzbudzujú zmiešané pocity, takže neviem, či mám za nich vývojárov chváliť, alebo skôr opäť haniť. Celkovo tu narazíte na ľudí a upírov. Ľudskí protivníci veľa rozumu nepobrali, no vedia vám dať poriadnu nakladačku, ak ich náhodou podceníte. Pri základných upíroch je to podobné, veľmi rýchlo prídete na to, čo na nich platí a už vám ich lovenie pôjde jedna radosť. Špecifickí a zároveň originálni sú však špeciálni upíri. Tých je v hre niekoľko a často vám môžu spôsobiť značné problémy. Z tejto skupinky by som spomenul „hroma“- svalnatého nepriateľa so schopnosťou ovládať blesky, ktorý sa objaví vtedy, keď poriadne nahneváte upírích bohov. V hre máte takto ukazovateľ, kedy ho môžete očakávať. Po jeho porazení získate nejaký legendárny predmet alebo zbraň, takže nie je veľmi na škodu ich patrične provokovať. V hre som však narazil na problém, že mi párkrát prestalo zobrazovať jeho ukazovateľ, vtedy bolo nutné reštartovať hru.

Vráťme sa však k našim hrdinom. Tí sú zatiaľ štyria, ako som už spomenul, no časom by mali pribudnúť ešte dvaja ďalší. Celkovo sa od seba líšia v podstate len svojím stromom schopností. Každý má tri rôzne, pričom dve sa dopĺňajú automaticky a tretia schopnosť je ultimátna. Tá si vyžaduje zbieranie upírskej energie. Za každú novú úroveň získate bod schopností, no jednotlivé schopnosti stoja rôzny počet bodov. Pozitívne je aj to, že sa za každého trochu líši základná kampaň, keďže vaši hrdinovia neustále komentujú vývoj a objavujú sa v cutscénach. Škoda len, že práve tie sú vo výsledku vcelku odfláknuté. Vývojári mohli radšej zapracovať na CGI animáciách ako len na zostrihoch snímok.

A ako je na tom technická stránka tohto počinu? Ak som doteraz výraznejšie nechválil, ani v tomto prípade by ste nemali čakať chválospevy. Hra je totiž v dosť zlom technickom stave. Už po jej zapnutí budete mať pri pohľade na vizuál pocit, že hráte titul, ktorý vyšiel pred niekoľkými rokmi a nie pred pár dňami. A to by až tak nevadilo, keby bol dobre optimalizovaný. Naďalej hrávam na notebooku s RTX 2070, no v prípade Redfall sú všetky nastavenia úplne zbytočné. GeForce Experience totiž usúdil, že hra by mi mala bežať na epických nastaveniach, čo v zásade platí (približne 50 fps), no framerate pritom neustále padá aj pod 30 fps. Ani zapnutie DLSS alebo AMD FidelityFX nemá takmer žiadny efekt. A to nie je všetko, nakoľko sa pýši aj neuveriteľným množstvom bugov. Vznášajúce sa predmety vo vzduchu, rozpažené ľudské mŕtvoly stojace na nohách ako strašiak, upíri, čo by v hre ani nemali byť (predpokladám, že problém je v chybe pri striedaní dňa a noci) či kvantum predmetov, ktoré sa nedajú zobrať. Mnohé z chýb sú pritom iba maličkosti, no keď si k tomu človek doplní mnoho ďalších prešľapov, ktorých sa vývojári dopustili, začne sa mu z toho točiť hlava.

Redfall mal skrátka značný potenciál, ktorý na plnej čiare premrhal. Pri takom množstve chýb a nemastnom neslanom obsahu je navyše otázne, či by naozaj pomohol dlhší vývoj. K tomu si môžeme pripočítať poriadne premrštenú cenu a máme tu viac než dostatok dôvodov, prečo sa do tejto hry nepúšťať. Keď však bude o pár rokov v poriadnej zľave a budete si chcieť niečo zahrať s priateľmi, potom to môže byť vhodná voľba na skrátenie zimných večerov. Aktuálne je však v poriadne zlom technickom stave a už po pár hodinách srší značným stereotypom. Za mňa je to teda poriadne sklamanie, ktoré už asi tento rok nič neprekoná.

Komentuj!