Protipirátske ochrany tohto tisícročia Daniel 18. júla 2017 Rubriky, Téma Od počiatku vydávania hier sa vývojári snažili obmedziť dopady pirátstva na svoje tituly. Čo však začínalo ako ochrana proti kopírovaniu, či proti zmene kódu, prerástlo až do online špehovania. My sa v tomto článku v skratke zameriame na protipirátske ochrany tohoto tisícročia, čiže relatívne nové systémy protipirátskej ochrany, ktoré boli oficiálne predstavené práve v tomto miléniu. Časy jednoduchých protipirátskych ochrán, ktoré spočívali v generovaní produktového kódu, alebo kontrole integrity programového kódu, sú už dávno preč. V dnešnom online svete vládnu account based ochrany, kde sa kontroluje pravosť hry podľa uživateľského online účtu. To však neznamená, že štúdia si do svojich hier dodatočne neimplementujú ďalšie offline systémy na ochranu kódu. My si zopár tých systémov predstavíme. SecuROM Protipirátska ochrana SecuROM, vyvinutá spoločnosťou Sony DADC, bola veľmi úspešná už od samého počiatku. Úspešná v zmysle, že bola používaná v rôznych hrách a využívali ju aj veľké štúdiá. Bohužiaľ, SecuROM bol neslávne známy tým že spomaľoval hry a ostával v počítači aj po ich odinštalovaní. Dokonca bol pre neho dodatočne vydaný aj Removal Tool priamo od jeho vývojárov. Počet inštalácií jednej hry bol taktiež limitovaný. To by možno nebol až taký problém, keby akákoľvek zmena hardwaru neviedla k tomu, že SecuROM začal evidovať počítač ako nové neznáme zariadenie. Lenže to sa presne dialo a a nútená druhá aktivácia hry vám následne znížila počet možných inštalácií. Okrem toho sa SecuRom potýkal s radou problémov. Okrem nerozpoznávania originálnych CD existovala aj nekompatibilita s rôznymi CD/DVD-ROM mechanikami. Takže ak ste takú mechaniku náhodou vlastnili, mali ste skrátka smolu a hru nerozbehali. K tomu sa pridal škandál s šírením SecuROMu cez demo verziu hry Spore, kde užívatelia neboli informovaní, že toto bezplatné demo obsahuje DRM ochranu. Nakoniec bol SecuROM vyňatý z podpory samotného OS a s Windows 10 prišiel jeho koniec. SecuROM využívali hry ako BioShock, Mass Effect, Spore, Final Fantasy VII PC, Dragon Age II a ďalšie. SolidShield SolidShield bol ďalší systém ochrany ktorý využíval limit počtu inštalácií. Od ochrany SecuROM sa však líšil v tom, že pri odinštalovaní hry prebehlo aj odinštalovanie samotnej ochrany. Založený ešte na Tagès ochrane, SolidShield kontroloval špeciálny zašifrovaný kus dát na hernom disku, ku ktorému klonovacie programy nemali prístup. Rovnako ako SecuROM však rušil validáciu hry pri zmene hardwaru a tak sa občas stalo, že majiteľ počítača musel volať na podporu a vysvetľovať, že si len kúpil novú grafickú kartu a že sa nesnažil nainštalovať hru na ďalší počítač. SolidShield už v nových hrách nenájdete, no využívali ho hry ako Dead Space 2, Shift 2, Crysis 2 a ďalšie. SafeDisc Ochrana SafeDics bola vyvinutá spoločnosťou Macrovision Corporation. SafeDisc bol najmenej obmedzujúci systém ochrany svojej generácie. V podstate kontroloval len dva súbory. Jeden s koncovkou ICD, čo bol samostatný spúšťací súbor hry v zašifrovanej podobe, a druhý s koncovkou EXE, ktorý bol loader obsahujúce časti SafeDisk ochrany. Zo začiatku sa tak hry dali krásne kopírovať, pretože sa dal vytiahnúť z pamäte už priamo rozšifrovaný ICD súbor. SafeDisk však obsahoval bezpečnostnú chybu, cez ktorú išlo zneužiť SECDRV.SYS driver k zvýšeniu práv vo Windowse a k vloženiu škodlivého kódu. Veľa cracknutých hier tak vyústilo do zavírovaného počítača. Aj SafeDisc však stretol nepekný osud a s príchodom Windows 10 bol aj tento systém vyňatý z podpory OS. SafeDisc používali hry ako Call of Duty, Need for Speed, Age of Empires a ďalšie. Denuvo Najmladší systém ochrany v zozname započal svoju cestu v roku 2014 a až do minulého roka bol jednoznačne najúspešnejší. Protipirátske ochrany totiž nikdy nie sú navrhnuté tak aby boli neprelomiteľné, čo je nemožné, ale aby odolali čo najdlhšie. Vydavatelia hier majú totiž najväčšie tržby v prvom mesiaci od vydania hry. Pokiaľ teda ochrana nie je prelomená pred týmto termínom, implementácia sa vyplatila a investícia bola ochránená. Denuvo bolo ešte pred pár rokmi považované za neprelomiteľné, aspoň v kontexte vtedajších technológií. No pirátske skupiny postupne dokázali prelomiť ochranu hier, ktoré ho využívali. Najprv do pol roka, potom do troch mesiacov, až k prvému týždňu od vydania hry pri Dragon Age: Inquisition. Neskôr prišli aj novšie verzie tejto ochrany, no hoci niektoré hry ostávajú zabezpečené, napríklad Resident Evil VII bol cracknutý ani nie za 5 dní. Navyše, zdá sa, že si s Denuvom vie poradiť čoraz viac pirátskych skupín. Pár vývojárov ju zo svojich hier navyše odstránilo dobrovoľne. Denuvo je dosť podobné ochrane SecuROM, čo sa týka šifrovania. Avšak zmena nastala pri práci so šifrovanými balíčkami dát. Po novom už sa totiž v pamäti nedokážu dohľadať šifrovacie kľúče. Jeho prelomenie tak závisí na analýze vzorcov chovania pri toku dát medzi diskom a pamäťou. Uvidíme či príde aj nová verzia, ktorá dodá dodatočný level šifrovania. Ani Denuvu sa však nevyhli problémy, pretože sa objavili dohady, že táto ochrana znižuje životnosť SSD diskov kvôli zápisu dodatočných súborov na disk a tieto súbory tam ostanú aj po odinštalácii hry a samotnej ochrany. Denuvo používajú hry dodnes a je to už štandard pre veľké AAA tituly ako FIFA 15, Batman Arkham Knight, Hitman, Need for Speed, Mirror’s Edge Catalyst, Titanfall 2 a ďalšie. Ostatné Je veľa ďalších menších ochrán, ktoré sa však nikdy netešili veľkej obľube. Príkladom môže byť StarForce, ktorý bol vyvinutý jednou ruskou spoločnosťou s rovnakým názvom. Obsahoval niekoľko licenčných modelov: buy only, try & buy (trial), try & die, demo. Zvláštnosťou tejto ochrany bola možná aktivácia cez SMSku. Z ochrany StarForce potom vznikla ACTControl ochrana, ktorá sa však tiež veľmi neuchytila. Reality Pump bola zase hojne využívanou ochranou, no neprinášala žiadne výhody oproti iným DRM a bola skoro exkluzívne využívaná len pre tituly štúdia Reality Pump. V dnešnej dobe sa veľa hier k nevôli hráčov presúva do sveta online DRM ochrany s always-on pripojením, alebo sú zviazané s rôznymi službami ako Social Club, Steam, Origin a podobne. Nádejou na pokračovanie klasického offline hrania sú pokročilé šifrovacie metódy a hlavne chýbajúci výkon počítačov. Ktovie ako sa zmení crackovanie hier po nástupe umelej inteligencie, ktorá by teoreticky mohla rozšifrovať a prelomiť ochranu behom pár hodín. Komentuj!
