Shadow of the Beast – Návrat klasiky v modernom prevedení

Hneď na začiatku by som sa rád vrátil v čase, konkrétne do roku 1989. Bol to celkom zaujímavý rok pre hernú scénu, keďže práve vtedy na svet prišiel prvý Game Boy či Prince of Persia. Zároveň to bol rok, kedy si svoju premiéru odbil aj Shadow of the Beast. Titul sa stal veľkým hitom a zaslúžene patrí medzi najvýznamnejšie hry toho roku, o čom svedčia aj výborné hodnotenia, popularita titulu, alebo dve pokračovania. Možno si hovoríte, že ste až donedávna, respektíve do tohto dňa o tejto značke nepočuli, no vedzte, že v zahraničí ide o skutočnú klasiku. Dnes sa pozrieme na nové spracovanie tejto klasiky a ja sa pokúsim zodpovedať azda najdôležitejšiu otázku, a tou je, či sa nová verzia autorom podarila.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Titul Shadow of the Beast bol po prvý krát ukázaný verejnosti v roku 2013 na Gamescome. Mnoho hráčov po celom svete netajilo svoje nadšenie z toho, že si opäť budú môcť zahrať hru, ktorej návrat by tipoval iba málokto. Nie je však jednoduché nadviazať na slávnu sériu, takže autori zo štúdia Heavy Spectrum Entertainment Labs mali pred sebou neľahkú úlohu – prispôsobiť klasiku pre moderné publikum, no zároveň zachovať všetko, čo fanúšikovia milovali na pôvodnej trilógii.

Pravdepodobne i z toho dôvodu muselo byť vydanie niekoľko krát odložené, takže sme sme sa hry dočkali necelé tri roky po jej oficiálnom odhalení. Skôr než prejdem k samotnej hre sa rovno priznám, že pôvodnú hru som nehral, takže môj zážitok neovplyvnila žiadna nostalgia ani nič podobné. Či to je pre hru poľahčujúca alebo priťažujúca skutočnosť neviem, no to nie je v tento moment podstatné. Takže, poďme na to…

Hlavným hrdinom titulu je bojovník menom Aarbron, ktorý na pohľad nie je žiaden sympaťák. Kto pozná pôvodnú hru, respektíve čítal náš článok, tomu pravdepodobne neunikla skutočnosť, že Aabron nebol také monštrum vždy. Narodil sa totiž ako obyčajný človek, avšak ešte ako malé dieťa bol unesený a za pomoci mágie pretvorený. Na svoju minulosť si samozrejme hlavný hrdina v samotnom úvode nepamätá, no stačí pár minút a začnú sa mu objavovať útržky spomienok, ktoré ho budú hnať vpred za pomstou. Na pozadí všetkého je pán zla Maleloth, ktorý sa postaral o prerod Aabrona z človeka na beštiu – beast.

Nie, že by bol príbeh to hlavné a najdôležitejšie, no ak si dáte záležať a budete poctivo zbierať všetko možné, dozviete sa o zápletke pomerne dosť podrobné informácie. V tomto smere skutočne záleží iba na hráčovi, ako sa k celej situácii postaví. Je však škoda, že bez toho, aby ste opakovane behali kade – tade sa dozviete iba základnú kostru, ktorá je pomerne chudobná. Cítim z toho snahu o znovuhrateľnosť, no na mňa tento spôsob zafungoval iba čiastočne. Ako to bude u iných hráčov neviem, no určite si viem predstaviť aj prirodzenejší spôsob.

Čo sa však autorom musí nechať, to je zaujímavý a pôsobivý svet. Každá úroveň je odlišná od tej predošlej, má inú atmosféru, no skrátka výlet do týchto bizarných miest sa podaril. Dizajnérom patrí určite veľká pochvala a osobne si myslím, že práve ich práca bude na tomto titule tou najoceňovanejšou. Samozrejme je nutné spomenúť i zaujímavé monštrá, s ktorými si budete merať svoje sily a je jedno, či hovoríme o obyčajných protivníkoch, alebo bossoch, skrátka radosť pozerať. V tomto smere ťažko niečo kritizovať, jedine by som možno ocenil väčšiu variabilitu obyčajných nepriateľov. Dalo by sa povedať, že čo level, to jeden druh protivníka. To by možno nebol problém, keby…

…bolo v hre viac úrovní. Suma summarum je k dispozícii sedem levelov, pričom v poslednom ide iba o súboj s bossom. Chápem, že ani pôvodná hra nebola bohatá čo do počtu levelov, no ja osobne by som uvítal aspoň raz toľko úrovní. Prvý priechod hrou mi zabral menej ako tri hodiny (obtiažnosť normal), čo ma celkom zaskočilo, samozrejme v negatívnom zmysle slova. Hoci ide o menšiu hru, tých päť až šesť hodín som jednoducho očakával, aspoň teda pri prvom priechode, kedy ešte hráč nemá dané úrovne (a bojový systém) v malíčku. Ako som spomínal, každá úroveň je odlišná od tej predošlej, čo je síce fajn, ale radšej mohli byť tie úrovne 2 – 3 a hneď by to bolo lepšie.

Graficky na tom titul nie je vôbec zle, ale skôr než detailnosť by som vyzdvihol štylizáciu a nápady. Je pravda, že na zadok vás neposadí asi nič, ale na mnohých miestach je skutočne daná scéna zaujíma či pôsobivá. V prostrediach sa takmer vždy niečo deje, nie sú statické, čo som ja osobne ocenil, i keď v roku 2016 nejde o nič nevídané. V celkového hľadiska je však grafická stránka podarená, najmä už vďaka spomínanému zaujímavému hernému svetu.

Pár slov aj k hudobnému sprievodu, ktorý je fajn, no najviac mi v pamäti utkvel ústredný motív znejúci v hlavnej ponuke. Inak je audio zložka úplne v poriadku, nemám v tomto smere žiadne výhrady.

Keďže je Shadow of the Beast skákačka (respektíve platformovka, ak chcete) skrížená s bojovkou, nemalo by chýbať dobré a responzívne ovládanie. V tomto smere som bol celkovo spokojný, no výhradám sa nevyhnem. V prvom rade pár slov k skákaniu, ktoré ma o svojich kvalitách úplne nepresvedčilo. Ak šplháte po skalách a chcete preskočiť na nejakú inú, vtedy je všetko v poriadku. Pokiaľ však bežíte a máte skákať cez priepasti, vtedy mi ovládanie prišlo nedotiahnuté, také spomalené a kostrbaté. A keďže ide o skákačku, tento element by mal fungovať na jednotku, alebo ešte lepšie na jednotku s hviezdičkou.

Skákanie by sme mali, poďme na bojový systém. V tomto prípade celkom platí – ľahko na cvičisku, ťažko na bojisku, prípadne zahraničné easy to learn, hard to master. Stláčať jedno tlačidlo je jednoduché, no ak chcete preskákať súboje bez ujmy života, určite si bude potrebné osvojiť všetky schopnosti, ktoré má Aabron k dispozícii. Nie som fanúšikom QTE sekvencií, takže ma ich prítomnosť veľmi nepotešila. Nie, nie sú to také, že ak nestlačíte určité tlačidlo v správnej chvíli tak zomriete, ale napríklad, ak chcete získať život, skočíte na nepriateľa a musíte zbesilo stláčať príslušné tlačidlo, inak získate viete čo. Z koláča dieru.

Radšej by som videl systém, že najskôr protivníka treba omráčiť a potom sa na ňom môžete nakŕmiť a získať tak život. Niekomu však zvolený systém prekážať nemusí, takže v tomto smere to nechám na uváženie každého z vás. Inak som bol s bojovým systémom spokojný a pri súbojoch sa zabával.

V hre nechýbajú ani RPG prvky, avšak vo veľmi jednoduchej podobe. Za svoj postup nazbierate body a tie si následne môžete zameniť za vylepšenia pre Aabrona. Zlepšiť je možno zdravie, dosah špeciálneho útoku, kedy zo zeme vyvoláte “bodliaky”, taktiež získavanie krvi z protivníkov a podobne. Možností je niekoľko, pričom zo základného stupňa môžete dané schopnosti zlepšiť maximálne na úroveň tri. Nič komplikované, skutočne iba také RPG základy, no dokážu vám uľahčiť život, najmä na vyššej obtiažnosti.

Hoci som sa pred vydaním na hru tešil, moje prvé kroky boli pomerne rozpačité. Neviem presne, ako to opísať, no asi som čakal trochu viac, než som v konečnom dôsledku dostal. Aby sme sa nepochopili zle, Shadow of the Beast nie zlou hrou, len má niektoré muchy, ktoré sa aspoň z môjho pohľadu nedajú prehliadnuť. Ide najmä o malý počet levelov a nedotiahnuté ovládanie, hlavne teda v skákačkovej časti. Inak ide o zábavný počin, správne krvavý a na vyššej obtiažnosti aj pomerne náročný. K tomu všetkému si priamo v hre môžete odomknúť pôvodnú hru z roku 1989 a vyskúšať, ako Shadow of the Beast vyzeral vo svojich počiatkoch. Hre k dobru nahráva priaznivá cenovka, kedže 14,99 € naozaj nie je veľa. Ak by v hre bolo viac úrovní, neváhal by som ísť s hodnotením vyššie, no i napriek výhradám som rád, že sa Aabron po toľkých rokoch vrátil. A snáď nie naposledy, ten základ vôbec nie je zlý.

Komentuj!