Remastery Resident Evil majú stále čo ponúknuť

Značka Resident Evil sa celosvetovo teší obľube. Kedysi hororová herná séria sa však už dlhšie uberá akčnejšími krokmi, čo nie je všetkým pochuti. Lenže čísla hovoria za všetko. Resident Evil 5 sa stal najúspešnejšou hrou štúdia a relatívne kritizovaný Resident Evil 6 jeho úspech takmer dorovnal.

Capcom sa však súčasne pokúsil o návrat ku klasike a v roku 2014 vydal novú verziu remaku Resident Evil pôvodne určeného pre GameCube. Komerčný úspech štúdio príjemne zaskočil a dal im jasný signál, že fanúšikovia chcú viac. Je to paradoxné, pretože práve slabšie čísla predajnosti remaku z roku 2002 boli jedným z dôvodov, prečo Capcom zmenil smerovanie značky. Tohto roku si môžeme na našich PC, PlayStationoch a Xboxoch vyskúšať aj remasterovaný nultý diel a ten potvrdil záujem o klasiky v novom šate. Nie je to prekvapením, keďže ponúkajú príjemnú alternatívu k novému smerovaniu série.

Ak si chcete iba zastrieľať v hororových kulisách, voľba je jasná. Ale pokiaľ túžite po naozaj desivom zážitku, remastery klasík z 2002 sú ideálnymi voľbami. Ponúkajú nepomerne variabilnejší gameplay, kde musíte naozaj taktizovať a pri hádankách používať mozog. Atmosféru budujú aj statické uhly kamery, keď často nevidíte, čo je pred vami, ukladať si môžete len na vybraných miestach a len pokiaľ máte pásku do písacieho stroja, inventár je obmedzený, nábojov je menej. Môžete namietať, že práve preto máte radšej novšie časti, lenže ruku na srdce – o vášho hrdinu sa v nich budete báť oveľa menej a pravdepodobne si nebudete tak vážiť každý výrazný posun v deji.

Príbehovo ide o porovnateľné záležitosti. Zásadná zmena je len v tom, že nové diely sú zameraním globálnejšie. Niekomu môže viac vyhovovať pôvodný štýl, ale v oboch prípadoch ide o hororové béčka s deravým dejom a klišovitými dialógmi. Potrebám zážitku to plne vystačuje, ale o scenáristický skvost naozaj nejde. Postavy ako Leon, Chris, Jill, Wesker, Ada sú síce nepomerne zaujímavejší ako novšie prírastky, ale Capcom si je toho vedomý a patrične ich využíva aj v modernej ére.

Porovnanie z audiovizuálneho hľadiska by nebolo úplne fér, hoci remastery v tomto aspekte až tak zásadne nezaostávajú. Po stránke akcie už podľa predpokladov áno. Ovládanie v starších častiach bolo komplikovanejšie, postavy sa horšie otáčali a vďaka uhlom kamery ste boli niekedy nútení strieľať naslepo. HD verzie síce priniesli možnosť voľby medzi klasickým a súčasným ovládaním, ale išlo len o čiastočné zlepšenie.

Zamrzí aj menšia užívateľská prívetivosť. Obmedzený inventár je do istej miery v poriadku, ale je rozdiel, či v ňom máte len zbrane, náboje, liečivé rastlinky, či spreje, alebo aj predmety potrebné pre ďalší postup. Tieto neduhy sú ešte citeľnejšie u Resident Evil Zero, pretože predmety musíte neustále vyhadzovať z inventára a vracať sa po ne. Ani ovládanie druhej postavy nie je vyriešené úplne ideálne. Remaster v tomto nepriniesol žiadnu zmenu.

Ak hľadáte odpoveď na otázku, čomu sa oplatí dať prednosť, je to len o vašich preferenciách. Aj klasiky majú svoje čaro a i keď niektoré stihli neodškriepiteľne zostarnúť, Resident Evil HD a Resident Evil Zero HD majú čo ponúknuť aj v dnešnej dobe. Vyžadujú väčšiu trpezlivosť, ale následne hráča odmenenia kvalitným zážitkom. Uvidíme ako si Capcom poradí s remakom mimoriadne populárnej dvojky.

Komentuj!