Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Keď spoločnosť Bethesda začala vnadiť na prídavok jednej z najzaujímavejších hier minulého roka, Prey, potešila tým mnoho hráčov. Ten nakoniec dostal názov Mooncrash, no navzdory pôvodným a nie práve najmenším očakávaniam prináša trochu iný zážitok, ako sa všeobecne čakalo.

Recenzovaná verzia: PC

Kým pôvodný Prey sa odohrával na vesmírnej stanici Talos I, tentokrát ju nadobro opúšťame a spolu s novým hrdinom Petrom sa ocitáme na obežnej dráhe Mesiaca. Peter je hacker a zamestnanec spoločnosti KASMA Corporation, ktorý cez svoj modul potajomky špehuje zamestnancov tajného zariadenia Pytheas spoločnosti TranStar Industries. Vy sa ho ujímate vo chvíli, keď ho jeho zamestnávateľ kontaktuje s tým, že je ochotný mu zaistiť cestu domov – no iba ak zistí, čo presne sa stalo na základni jej hlavného konkurenta. Petrovi tak neostáva nič iné, len sa naplno ponoriť do simulácie a pokúsiť sa splniť svoje zadanie.

V koži samotného Petra teda, pochopiteľne, nestrávite príliš veľa času a jeho pasáže obmedzené na nevyhnutné mimimum, rovnako ako prítomnosť v sérii Assassin’s Creed. Atmosféru mesačnej základne Pytheas budete nasávať zmyslami jej zamestnancov, pričom najprv máte k dispozícii iba jeden charakter a ďalšie si musíte sprístupniť. Celkovo je ich päť, pričom každý disponuje sadou unikátnych schopností a viac sa hodí na niečo iné. Vašim hlavným cieľom je, ako inak, uniknúť z tohto nebezpečného miesta, zamoreného Typhonmi a to so všetkými naraz. No jednoduchá úloha to rozhodne nebude a kým sa vám to podarí uskutočniť, s najväčšou pravdepodobnosťou sa poriadne potrápite.

Oproti pôvodnej hre sa totiž Arkane Studios rozhodli pre radikálnu zmenu hrateľnosti a to omnoho väčším zdôraznením survival aspektu. Váš herný avatar sa tentokrát musí potykať s problémami, o akých ste si pôvodne mohli nechať iba zdať. Po novom sa vám tak pokojne môže v boji zaseknúť zbraň a vy nestihnete odraziť útok nepriateľa. Pozor si musíte dávať i na pády z väčšej výšky, pri ktorých môžete utrpieť nepríjemnú zlomeninu, nehovoriac o tom, že po útoku nepriateľa môžete utrpieť otras mozgu, prípadne rovno vykrvácať. A to všetko na vás negatívne vplýva a znižuje vám šance na prežitie. No a to hlavné – ak zomriete, zomriete nadobro. Zabudnite na checkpointy, po smrti sa simulácia reštartuje od začiatku s niekoľkými drobnými zmenami.

Osobne nie som príliš veľkým zástancom tohto systému, ale vývojárov treba priznať k dobru aspoň to, že sa snažia k hráčom pristupovať pomerne férovo. To znamená, že nezačínate úplne od nuly a ostávajú vám jednako nainštalované neuromody a vďaka Sim bodom, ktoré získavate za plnenie úloh, či zabíjanie nepriateľov, si následne môžete zakúpiť takmer akékoľvek vybavenie – jedinou podmienkou je vlastniť plány na jeho výrobu a tie si už musíte vyhľadať sami. Hra si navyše pamätá aj niektoré vaše úkony, ktoré tak nemusíte opakovať dookola. Takže ak si napríklad odhalíte mapu danej lokality, tá už zostáva odhalená navždy. No aj napriek najlepšej snahe Arkane samotná hrateľnosť nepôsobí úplne ideálne.

Ak bol Prey v niečom naozaj silný, tak to bolo dokonalé vyváženie jednotlivých zložiek, kde ste si mohli sami určiť štýl, aký vám najviac vyhovuje. To platí do istej miery aj tentokrát, no skutočne iba do istej miery. A hneď na úvod musíte pristúpiť na fakt, na vašej ceste sa nevyhnete množstvu a množstvu opakovaní. A to dokonca ani ak patríte k hráčom, ktorí zvládajú v polospánku bossov z hier od FromSoftware. Nie je to pritom dané iba obtiažnosťou ako takou, ale súvisí to i s fakton, že každú simuláciu sprevádza pomerne neľútostný časový limit v podobe neustále narastajúcej úrovne korupcie. S postupným zvyšovaním jej ukazovateľa stanicu zapĺňajú i čoraz nebezpečnejšie monštrá, no a v momente, keď sa naplní piaty level, končíte.

Navonok je časový limit v podobne inovatívnom podaní zaujímavým nápadom, lenže vynúteným ukončovaním vášho snaženia trochu trpí i ďalší silný aspekt pôvodnej hry. A tým je explorácia, ktorej sa nedá venovať v pokoji a čítanie denníkov, či počúvanie audiologov skôr zdržuje. Nakoľko nie je problém kedykoľvek reštartovať váš progres a vrátiť sa do prijateľnejšieho stavu, nemusí sa to javiť ako výrazný problém. V skutočnosti to však ešte viac podtrhuje nutnosť opakovať hru čo najčastejšie. No a vzhľadom na to, že umiestnenie mnohých dôležitých predmetov je zakaždým náhodné, v konečnom dôsledku občas nebudete robiť nič iné, len často pobehovať z jedného už navštíveného miesto na druhé – aj preto, že nikdy neviete, či tentokrát predsa len neskrýva niečo užitočné.

Hra je vlastne do výraznej miery postavená na farmení Sim bodov a grindovaní s cieľom získať čo i len najmenšiu výhodu do ďalšieho pokusu. A hoci sadá argumentovať tým, že niečo podobné k rogue-lite žánru patrí, nie som si istý, či to je to niečo, čo Prey skutočne potreboval. Len si spomeňte, ako dobre v ňom fungoval klasický dôkladný prieskum jednej oblasti a následný presun do k druhej. Tu naopak atmosféra ustupuje o niečo väčšiemu pocitu naliehavosti, lenže akokoľvek sú neustále preteky s časom zdanlivo napínavé, skôr či neskôr na vás, pravdepodobne, doľahne ak už nie frustrácia, tak aspoň menšia únava prameniaca z určitej repetetívnosti. Tvorcovia sa s ňou snažia bojovať aj odlišným rozmiestnením nepriateľov, či tým, že i jednotlivé oblastí základne čiastočne podliehajú náhodnému generovaniu. No darí sa im to iba čiastočne a pri opakovaných pokusoch si začnete viac všímať niektoré i menšie nedostatky typu mierne zrecyklovaných assetov z pôvodnej hry, či nie nie najlepšie spracovaného povrchu Mesiaca.

Ani samotný dej už tentoraz nie je tak silným motivátorom, i keď na obranu vývojárov treba priznať, že do úzadia ho potlačili úmyselne. Na jednej strane je logické, no to ešte neznamená, že to nie je škoda. Rozprávanie príbehu prostredníctvom prostredia je pritom stále prítomné, no potenciál, ktorý naznačí úvod a tých niekoľko kratších príbehových misií sa nikdy nedočká plnohodnotného rozvinutia. Vtipne pôsobí už len to, že aby ste si spomínané misie vôbec mohli zahrať, najprv si ich musíte odomknúť splnením konkrétnych výziev. A to už samo o sebe čo-to vypovedá o prístupe, ktorý tentokrát Arkane zaujali k tejto zložke.

Mooncrash však určite nie je nevydareným rozšírením. Cesta, ktorou sa uberá, možno nie je pre každého, no nedá sa mu upierať, že dokáže do istej miery zabaviť. Subjektívne ma však mrzí, že autori v ňom dobrovoľne rezignovali na mnoho z toho, čo činilo Prey tak výnimočným titulom. Minimálne z môjho pohľadu určite. Snaha oživenie konceptu je každopádne chvályhodná, poteší i viacero nových nápadov, či vylepšení hrateľnosti, no ako celok Mooncrash pôsobí ako niekoľko hodinová záležitosť nasilu roztiahnutá na štvor, až päťnásobnú dĺžku. Čo sa dá brať z istého pohľadu aj ako pozitívum, nakoľko trvanlivosť je vysoká… osobne som sa však nemohol ubrániť dojmu, že sa to dalo vyriešiť aj tak, aby ostal vlk sýty a koza celá. Stačilo hru poňať klasickým štýlom s väčším dôrazom na príbeh a rogue-lite kampaň sprístupniť hráčom ako bonusový mód po jej dohraní.

Zhodnotiť prvý a zrejme posledný veľký prídavok Prey teda nie je vôbec jednoduché. Ak sa na neho pozriete z pohľadu, čím mohol byť a čo od neho viacerí fanúšikovia chceli, potom sa dá brať ako sklamanie. Je však skutočne sklamaním, iba preto že si dovolil niečo iné, čo môže niektorým hráčom pokojne i imponovať? Nehovoriac o tom, že dodatočne ho doplní i multiplayerový mód Typhon Hunter a variácia na populárny Prop Hunt zo série Call of Duty môže byť v konečnom dôsledku veľmi šikovným spôsobom, ako udržať značku na výslní. Takže nakoniec udeľujem opatrný palec nahor a aj to napriek tomu, že tentokrát ma Arkane Studios úplne nenadchli.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Prey – Mooncrash – Tanec pri mesačnom svite
Mooncrash prináša úplne odlišný zážitok ako pôvodná hra, pričom sa nedá vyložene tvrdiť, že by išlo o krok nesprávnym smerom. Nový smer každopádne nenadchne každého, no priaznivci rogue-lite žánru budú zrejme spokojní.
Pozitíva
  • Viacero zaujímavých noviniek a vylepšení pôvodnej hrateľnosti
  • Mesačná základňa je dobre navrhnutá
  • Vydrží na dlho
Negatíva
  • určitá repetetívnosť prameniaca z neustálych opakovaní
  • Explorácia zbytočne trpí časovým limitom
  • Príbeh tentoraz na vedľajšej koľaji
65%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!

komentárov