Syndrome – Príliš veľké sústo sa zasekne v krku

Vytvoriť kvalitnú hororovú hru nie je vôbec jednoduché. Celý zážitok je totiž o tom čo najviac sa vcítiť do hlavnej postavy a prežívať s ňou útrapy ako na vlastnej koži. Aby táto ilúzia fungovala, je potrebné doladiť všetky aspekty hry, pretože akékoľvek zaváhanie vás udrie do tváre a zakričí, že je to iba hra. Ako dopadol z tohto pohľadu nezávislý survival horor Syndrome?

Recenzovaná verzia: PC

Podľa hodnotenia už asi viete, že nie úplne dobre. Poďme si to ale rozobrať pekne poporiadku a ukázať si, kde spravilo maličké neskúsené štúdio Camel 101 chyby.

Príbeh sa odohráva v ďalekej budúcnosti. Hlavný hrdina sa prebúdza z kryospánku a veľa si toho nepamätá. Po prvých krokoch sa ale dozvedáte, že sa nachádzate na lodi Valkenburg a ste jedným z členov posádky. Na lodi sa začali diať podivné veci a ľudia začali miznúť odvtedy, ako bola na palubu vyzdvihnutá skupina vojakov s tajomným artefaktom….

Príbeh vám je podávaný postupne, prostredníctvom datalogov, ktoré môžete zbierať, alebo cez vysielačku od posledných preživších. Je však nutné povedať, že jeho dávkovanie je dosť nepravidelné a veľmi dlho sa nedozviete prakticky nič dôležité, iba aby sa v zápätí odhalila väčšina zápletky za pár minút. To vám ale vadiť až tak nemusí, zápletka nie je originálna a ak ste pozornejší hráč, už zhruba od polovice budete presne vedieť, čo sa vlastne deje.

Počas hrania sa budete pohybovať priestormi celej lode a snažiť sa pozbierať, čo sa dá. Je škoda, že loď je poskladaná z veľkého počtu izieb, avšak väčšina z nich je žalostne prázdna. Lekárničiek ani nábojov nie je veľa, takže odporúčam preskúmať naozaj každý kút. A to aj za cenu toho, že často budete otrávení, že ani v ďalšej skrini nič nie je.

No a keď sme pri prostredí, autorom vôbec nevadí používať backtracking. Často, okato a otravne. V praxi tak máte prísť na jeden koniec mapy, kde vám kamarát oznámi, že sa musíte vrátiť naspäť a otvoriť si dvere. Takže vy sa vrátite (asi 5 minút hlúpeho chodenia), stlačíte jeden gombík a zase sa vyberiete k už otvoreným dverám. Najlepšie je, že po ceste vás nestretne nič zaujímavé, iba prázdne chodby, ktoré už poznáte naspamäť, lebo ste boli na danom podlaží asi šiestykrát.

Počas hrania dostanete do ruky najprv hever, ktorým si môžete otvárať uzavreté ventilačné chodby. Okrem toho je to aj vaša prvá zbraň. Zo začiatku som mal problém so súbojmi nablízko, pretože nie sú spravené dobre. Niekedy aj napriek vášmu úderu schytáte zranenie, aj keď ste očividne prerušili útočnú animáciu nepriateľov. Po čase sa s tým ale zmierite, nakoľko vám nič iné vám neostáva. Časom sa dostanete aj k strelným zbraniam, avšak rozhodne odporúčam šetriť náboje. Na jedného nepriateľa pokojne vyplytváte aj celý zásobník z pištole. Okrem toho sa dostanete ešte k samopalu a k brokovnici, s ktorými sa už budete cítiť bezpečnejšie. Stále však platí, že váš najlepší priateľ bude útek.

Útek je jednou z možností, ako vyriešiť situáciu. Bohužiaľ, vaša postava ubehne asi 20 metrov, kým sa jej vyčerpá ukazateľ výdrže. Ten sa bude samozrejme dopĺňať približne najbližších 100 metrov. Dobrou taktikou je použiť tichý prístup a zakrádať sa okolo nepriateľov. To sa vám však niekedy nepodarí, pretože z neznámych príčin vás zbadajú aj z diaľky alebo spoza chrbta. Niekedy sa ale môžete premávať 5 metrov pred nimi a oni si vás nevšimnú.

Na lodi po vás pôjde viacero druhov nepriateľov. Všetci vyzerajú ako podivný zlepenec človeka a stroja a na každého budete používať odlišný prístup. Veľmi rýchlo si spočítate, že rýchlym a takmer nezničiteľným monštrám je lepšie sa vyhnúť. Pomalých dronov zase v pohode obídete aj krátkym šprintom a zbytok budete riešiť podľa situácie. Okrem jedného typu, ktorý sa vie zneviditeľniť (a stretnete ho asi štyrikrát) na nich nevidím nič špeciálne ani zapamätateľné.

Po tieto riadky by to bolo ešte fajn, avšak technický stav je to, čo hru neskutočne zráža dolu. To, koľko obsahuje chýb, rôznych grafických glitchov a bugov, som veru nečakal. Párkrát sa mi podarilo prepadnúť textúrou, zasekávanie postavy o objekty je bežným javom a všimnete si aj prekrývanie textúr. Ovládanie je občas spomalené a je to ozaj cítiť. Grafika nepôsobí veľmi vydareným dojmom, čo dokumentuje aj mizerná kvalita textúr. Z obrázkov to možno až tak nevidieť, ale skutočne som necítil, že hrám hru z roku 2016. Aj samotné nastavenia pôsobia sparťanským dojmom, takže na nejaké väčšie úpravy grafických nastavení alebo zmenu nastavenia kláves môžete zabudnúť.

Ak je na tomto počine niečo vydarené, tak je to zvuková stránka. Väčšinu času som bol s ozvučením spokojný a rôzne zvuky počas prechádzania chodbami ma nútili obzerať sa za seba, či tam náhodou niečo nečíha. Hra vie vďaka nim občas navodiť tiesnivú atmosféru a aspoň v niektorých momentoch si tak môžete zachrochtať blahom. Škoda len, že hra takto dobre nefunguje počas celých 13 hodín, čo v nej strávite…

Komentuj!