Like a Dragon: Pirate Yakuza in Hawaii – Na vlnách neznáma

Ohlásenie Like a Dragon: Pirate Yakuza in Hawaii ako samostatnej expanzie mimoriadne úspešného ôsmeho dielu populárnej ságy vzbudilo vo svete zákonitú pozornosť. Pirátska problematika totiž jasne avizovala, že tentokrát značka vpláva do úplne nových vôd, pričom fanúšikov tešil i fakt, že v hlavnej roli sa neobjaví nikto iný ako mnohými milovaný Goro Majima. Ako to nakoniec dopadlo a má zmysel do hry naskočiť, aj keď ste náhodou nehrali predošlé časti?

Recenzovaná verzia: PC

Dej sa začína odohrávať šesť mesiacov po Infinite Wealth, pričom úvod čiastočne kopíruje scénu z daného dielu, kde sa na jednej z pláží na Havaji vynoril nahý Ichiban Kasuga. Tentokrát je v podobnej pozícii už spomínaný Majima a hoci sa neocitá v až tak trápnej pozícii ako jeho smoliarsky náprotivok, horšie je, že si na nič nespomína. Jeho náhle precitnutie na malom izolovanom ostrove neďaleko Havaja sprevádza aspoň pomoc od desaťročného chlapca Noaha, čo čiastočne uľahčuje jeho prvé kroky v neznámom prostredí. No ako sa dostať z tohto bohom zatrateného miesta? Jednoducho, stačí sa stať kapitánom pirátskej lode! To je pritom iba začiatok jeho nového dobrodružstva, kde ho bude sprevádzať ako astmou trpiaci Noah, jeho otec, či Noahovo domáce zvieratko, mačka, ktorá ani náhodou nie je tigrom. A ktovie, možno sa im podarí získať i nejaký dávno stratený poklad…

Počkať, piráti? Pirate Yakuza in Hawaii od začiatku pracuje s premisou, že v okolí Havaja sa bežne premáva jedna pirátska loď za druhou a rozhodne nehovoríme o tých moderných, ale o archaicky pôsobiacich plachetniciach vybavených bočnými kanónmi. Že to veľmi nedáva zmysel? A čo už v živote Gora Majimu zmysel dáva? Autori tento aspekt priveľmi neriešia a ak čakáte, že sa to nejak logicky zdôvodní, potom môžete čakať ďalej. V tomto svete je zdá sa normálne, že zakotvíte na jednej strane pláže a nikto tomu nevenuje pozornosť, kým na druhej sú ľudia prekvapení z toho, že vidia niečo také na vlastné oči. Vidieť to aj prostredníctvom dialógov s postavami, kde sa nad tým niekto pozastaví a niekto zase vôbec.

Scenáristi sa skrátka trochu odtrhli z reťaze, čo však nie je na škodu a prináša so sebou nejeden zábavný moment. Uťahujú si aj z ošúchanej barličky straty pamäte a miestami naozaj vtipne. Ústredná zápletka sa pritom nesie v duchu klasických častí, čiže v relatívne vážnom duchu a to môže na niekoho pôsobiť až kontrastne. Prekvapivo to však dokáže fungovať, hoci scenár ako taký by som rozhodne neoznačil za highlight série. Na to je až príliš nesúrodý s trochu nezáživným rozjazdom a miestami som skrátka strácal pozornosť. Súčasne však veľmi dobre graduje a záverečná kapitola je viac než dôstojnou bodkou, a to vrátane potitulkovej scény. Rovno však upozorňujem, že žiadna stand alone záležitosť sa nekoná. Na to sa v deji neustále komentuje minulé dianie, sem tam sa objaví i známa postava a čím viac zápletka postupuje dopredu, tým je jasnejšie celkové previazanie.

No netreba sa báť, po stránke hrateľnosti je to typická Yakuza, respektíve po novom už len Like a Dragon. Teda v zmysle tých starších častí so súbojovým systém prebiehajúcim v reálnom čase a bez do popredia vystupujúcich RPG prvkov. Tradičné vylepšovanie postavy či postavy tu nájdete i tentoraz, no inak ide o klasickú akčnú adventúru, kde nie je núdza o dlhé cutscény, ulice plné agresívnych okoloidúcich, čo vás chcú neustále mlátiť a množstvo – ale naozaj množstvo – minihier, ktoré vám môžu zabrať poriadnu porciu času. Škoda len, že vás tentokrát čakajú iba aktivity, s ktorými ste už do styku prišli minule respektíve predminule, no niet divu, keď osmička vyšla iba vlani.

Prakticky tak došlo len na dvojicu zásadnejších noviniek. Prvou je nový bojový štýl, ako inak pirátsky, ktorý sa stal razom mojim obľúbeným. Majima má pritom iba dva a kým v prvom môžete dokonca vyvolať svojich tieňových dvojníkov – nie, radšej sa skutočne nepýtajte – pri tom druhom sa pripravte na poriadne kreácie. Síce už nemôžete len tak schmatnúť okolité predmety a mlátiť nimi oponentov hlava nehlava, no kompenzuje to možnosť hádzať meče ako bumerangy, strieľanie z pištole či priťahovanie si súperov hákom (ten inak môžete využívať aj pri explorácii prostredia). Aby toho nebolo málo, vedľajším obsahom viete získať i ďalšiu vychytávku, konkrétne diabolské inštrumenty. A verte mi, momenty, keď Majima vytiahne počas boja hudobný nástroj, zahrá na ňom a po chvíli sa objavia duchovia bohov asistujúci vám vo vašom snažení, len tak skoro neomrzia.

Najzásadnejšou novinkou je však logicky pirátska časť, ktorá ma úprimne prekvapila svojou prepracovanosťou. Teda v určitých aspektoch, no k tomu sa dostanem. Keďže ste totiž plnohodnotným pirátom so svojim vlastným korábom, nie je žiadnym prekvapením, že vás čakajú ako námorné bitky, tak objavovanie rôznych ostrov. Námorné úseky by som bez problémov prirovnal k Assassin’s Creed IV: Black Flag, hoci sú ešte o niečo arkádovejšie. To v praxi znamená, že vám nič nebráni počas konfliktu vytiahnuť raketomet a začať ním robiť diery do nepriateľskej lode. Inak sa však pripravte na tradičné ostreľovanie, či manévrovanie, v prípade potreby dokonca môžete vytvoriť dymovú clonu a medzitým ručne hasiť oheň na vašej palube či kriesiť zneškodnených členov posádky. Vybrané lode môžete i prepadávať a kradnúť z nich korisť, čo pre zmenu prebieha masovými stretmi na nepriateľskej palube.

Vašu loď pritom môžete – a rovno musíte, ak chcete úspešne absolvovať nepovinný obsah – všemožne vylepšovať. Niektoré vybavenie nakúpite na peniaze, na iné potrebujete zbierať rôzne komponenty a dôležitú rolu zohráva aj to, kto bude vašim prvým dôstojníkom, komu pridelíte na starosť delá, kto vám bude pomáhať pri prepadávaní a podobne. Jednotliví členovia totiž disponujú rôznymi bonusmi, postupom času levelujú a zákonite vám pomáhajú viac a viac. Mimochodom, s výnimkou hlavného príbehu a prieskumom sveta ich môžete taktiež získavať prostredníctvom substories, čo je tak ďalšou motiváciou na ich plnenie. A aby som nezabudol, útek z bitky rovná sa poklesu morálky, čo však môžete vyriešiť usporiadaním party – ak teda máte dostatok jedla, ktoré si musíte sami uvariť zo získaných či nakúpených ingrediencií. Trochu zamrzí len to, že sa neviete venovať rybolovu a ten by sa tu vyložene hodil.

Ak sa však zdá, že som doteraz túto novinku iba chválil, teba zmieniť i to menej pozitívne. Áno, jadro funguje, ak teda budem ignorovať kolísavú náročnosť námorných stretov, kde vás budú bežní oponenti po chvíli iba zdržovať. Menší problém je však v tom, že herný svet je rozdelený na relatívne identicky pôsobiace zóny a hoci ich nie je veľa, recyklácia je nesporne citeľná. To sa týka aj ostrovov spracovaných vo forme extrémne jednoduchých dungeonov a bez možnosti priameho liečenia. I tam sa totiž opakuje len niekoľko nenápaditých variácií, čo úplne nevytrhne ani menší reskin prostredí, kde budete pátrať po pirátoch Devil Flags. To však nie je v rámci značky až takým prekvapením, tak ako ani trochu stereotypne pôsobiace bitky v koloseu, ktoré som viac-menej ignoroval.

Obecne je však Like a Dragon: Pirate Yakuza in Hawaii kvalitným prírastkom do série a prináša presne to, čo máme radi, tentokrát okorenené o atraktívnu pirátsku tematiku. S niektorými tradičnými nedostatkami ako absencia kompletného dabingu, či slabšia prepracovanosť modelov postáv mimo hlavného príbehu, sa buď zmierite alebo nie, iné to už jednoducho nebude. Na oplátku zase dostanete po technickej stránke dostatočne vyladenú záležitosť, kde na PC dokonca nepotrebujete ani SSD, aby vám adekvátne bežala. Zamrzí akurát nie úplne zvládnuté nasvietenie, no to nepochybne vyrieši jeden z budúcich patchov. A možno i vyššia cenovka, kde nie som úplne presvedčený, že je pri podstatne kratšom zážitku ako priniesli posledné dva diely hlavnej ságy, až tak opodstatnená. Za mňa však išlo o veľmi príjemne strávený čas a keby takto vyzeral po vydaní Skull and Bones, možno by ani Ubisoft nebol v takých problémoch.

Komentuj!