Open Roads – Výlet matky a dcéry

Napriek tomu, že záujem o walking simulátory začína posledné roky trochu upadať, pre mňa ide stále o veľmi zaujímavý žáner. Máte možnosť len skúmaním samotného okolia postupne objaviť zaujímavý príbeh, ktorý je schopný povedať viac svojim vizuálnym spracovaním, než samotnými dialógmi. Rovnako ma bavia aj príbehové adventúry, ktoré dokážu rozprávať príbeh na pokračovanie a postupne nás počas jednotlivých kapitol navnadiť na niečo väčšie. Open Roads istým spôsobom spája tieto elementy dokopy a snaží sa z toho vytvoriť plnohodnotné dielo. Ako to tvorcom celé vyšlo?

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh hry sa sústreďuje na šestnásťročnú Tess a jej mamu Opal. Tie zariaďujú posledné úkony predtým, než dom, v ktorom žili so starou mamou Helen skončí v rukách nového majiteľa. Počas hľadania knihy sa im však na povale domu podarí objaviť zvláštny kufor a v ňom Helenin denník. V ňom je tiež uložená aj pohľadnica od neznámeho muža, a z jej obsahu vzniká otázka, či nemala náhodou babička tajný románik. Táto skutočnosť zaujme najmä Tess, ktorá je odhodlaná zistiť na túto otázku odpoveď a presvedčí svoju mamu, aby sa vydali na cestu do ich starého letného domu, ktoré môže skrývať ďalšie indície o tom, čo sa vlastne v skutočnosti udialo.

Hneď na začiatku by som mal hru oceniť za kvalitné spracovanie v oblasti scenára. Obe hlavné hrdinky sú skvele napísané, dialógy medzi nimi pôsobia uveriteľne, situácie vedia budovať dynamiku a nikdy to nepôsobí strojene alebo umelo. Celá príbehová línia, kde sa vyberú na cestu spomienok je tak spracovaná veľmi dobre. Medzi Tess a Opal je rozdiel skoro 25 rokov a prešli si úplne inými životnými skúsenosťami. Náš príbeh sa odohráva v roku 2003, pričom spomienky Opal sa vracajú až do roku 1968. Nemusím asi vysvetľovať z čoho budú prameniť jednotlivé rozdiely.

Veľké plus je pre mňa aj to, že hoci sa príbeh primárne zameriava na hľadanie informácií o neznámom mužovi z pohľadníc, hra vie veľmi dobrým spôsobom ukázať aj dôležité životné momentky zo života Opal. Dáva tak príležitosť mame a dcére, aby dokázali jedna druhú vidieť, ako by boli v úplne rovnakom veku. Najlepšie časti hry majú presne toto čaro. Opal na chvíľu stratí tvár mamy, no jedná so svojou dcérou tak, ako by boli obe šestnásťročné a prežívali starosti, ktoré mali pre nás v tom čase veľký význam. Rokmi neustále ako ľudia dospievame, no to neznižuje nijakým spôsobom trápenia, ktoré sa nás bezprostredne v určitom veku dotýkajú. Hra toto adresuje skutočne nádherným spôsobom.

Funguje to ale aj z ďalšieho dôvodu, a tým je dabing. Open Roads do hlavných rolí obsadil talentované herečky Kaitlyn Dever a Keri Russell, ktoré sú za mikrofónom skutočné profesionálky. Neviem či sa herečky mali možnosť počas dabovania stretnúť, no všetky scénky, ktoré majú spolu, všetky dialógy, ktoré vedú sú spracované s veľkou dávkou úprimnosti. V žiadnom momente by ste nespochybnili, že takto by spolu mohli viesť mama a dcéra viesť dialógy. Ide bez debaty o jednu z najväčších kvalít hry.

Takisto musím ale autorov pochváliť aj za neopozeraný animovaný štýl. Prekvapilo ma zvolenie kombinácie 3D prostredí s ručne nakreslenými 2D postavičkami. Dáva to však hre úplne jedinečný štýl, ktorý je s ničím nezameniteľný. Môže to miestami pôsobiť, že postavy vedia robiť len nejaké mimické gestikulácie, no dokážeme si ich obe v tých situáciách predstaviť. Majú tvár, majú svoju osobnosť a vedia sa nám takto dostať do pamäti.

Solídne sú aj prostredia, ktoré budeme môcť preskúmať. Je síce škoda, že si ich veľmi veľa neužíjeme, no napriek tomu majú v sebe určité čaro. Či už sa prechádzate po dome svojej starej mamy, schátranom letnom domčeku, malej hotelovej izbe a takisto aj na hausbóte. Všetky tieto miesta majú svoj vlastný život a objavovaním správnych predmetov vám budú dané miesta ožívať pred očami (nie doslova). Niekedy len vstúpite do nejakej miestnosti a všetko okolo vás dokáže povedať všetko, čo potrebujete vedieť.

Nanešťastie však budem musieť v tomto bode spomenúť aj niekoľko elementov, ktoré hra úplne nedotiahla do zdarného konca. Za veľké sklamanie v prípade Open Roads najviac vnímam fakt, že hra je príliš krátka na to, aby dokázala naplniť všetky očakávania. Celková herná doba je maximálne 3 – 4 hodiny a vo výsledku pôsobí len ako úvod k niečomu väčšiemu. Niečomu, čo pravdepodobne nikdy nevznikne. Je mi jasné, že hra sa primárne zamerala na odhalenie identity muža, s ktorým Helen viedla tajnú konverzáciu, počas tejto cesty však hra položí aj niekoľko ďalších nezodpovedaných otázok. Hra tak síce svojim postávam vtisla hĺbku, no na úplnom konci sa nedozvieme, akým spôsobom sa ich životy posunú. Vnímam to ako premárnenú príležitosť.

Celkovo však neprináša nič nové ani len v rámci hrateľnosti. Keď som sa mal v letnom rodinnom domčeku dostať do priestoru pod podlahou a otvoriť dvere zvnútra, priam som mal pred očami, ako som presne to isté robil niekoľko rokov dozadu v titule Tell Me Why. Tá situácia pôsobila až príliš povedomo. Rovnako ma mrzí, že skúmanie jednotlivých predmetov v hre je spracované nie práve najzaujímavejším spôsobom. Kedykoľvek Tess zdvihne niečo, čo ju zaujme, alebo sa v texte ukrýva nejaká dôležitá informácia, môže ju prediskutovať so svojou mamou. Tento typ interakcií mi v drvivej väčšine prípadov veľmi nevyhovoval. Je pravda, že občas sa takto dozvieme niečo zaujímavé a je tiež fajn, že hra dáva aj možnosť voľby v rámci dialógov, no vo väčšine prípadov ide o scény, ktoré vyšumia do prázdna.

Spomeniem aj nejaké tie grafické glitche, ktoré ma miestami vedeli celkom rozosmiať. Pokiaľ skúmate nejaký predmet, a vyvoláte dialógovú časť so svojou mamou počas tejto činnosti, môže sa stať, že ho uvidíte levitovať. Vznikne to vtedy, ak je jedna z postáv umiestnená v časti obrazovky, kde je vidieť daný predmet v zábere a vyzerá to vskutku komicky. Stalo sa mi to asi trikrát a hoci to neovplyvnilo hru ako takú, dokázalo to trochu narušiť dojem z daného momentu. Pretože ten predmet následne viac púta vašu pozornosť.

Z Open Roads som tak ostal na konci predsa len trochu rozčarovaný. Musím uznať, že pokiaľ by som celú hru bral iba ako prvú kapitolu niečoho väčšieho, hodnotenie by bolo určite vyššie. Pôsobilo by to ako kvalitná úvodná kapitola, ktorá následne vo svojich pokračovaniach vyústi v niečo väčšie. Niečo, čo by nám dalo odpoveď na otázky, ktoré nám počas hrania vzniknú v hlave. No v momente ako nabehnú titulky a uvedomíte si, že hra je na konci, ostane v pamäti len to smutné sklamanie. Nevylučujem, že tvorcovia nepracujú na nejakom DLC, prípadne aj pokračovaní. Priestor na to hra určite má a dokonca si dovolím tvrdiť, že si ho až pýta. No nemôžem ju hodnotiť na základe úvahy o tom, čo môže byť. Pretože v jadre to skutočne pôsobí ako pilotná epizóda k niečomu väčšiemu.

Zakončím túto recenziu teda so slovami, že pokiaľ máte chuť na ľahkú príbehovú jednohubku, ktorá vás dokáže zaujať kvalitne napísaným príbehom s dvomi vynikajúcimi protagonistkami, Open Roads určite splní vaše očakávania. Navyše, ak máte aktivovaný Game Pass, môžete si hru vyskúšať zdarma už teraz. No ak patríte medzi hráčov, ktorí chcú vidieť ucelene pôsobiaci príbeh a neskončiť s veľkým množstvom otázok, na ktoré možno nikdy nedostanú odpoveď, určite sa nevyhnete rovnakému sklamaniu, aké som pocítil ja. Pretože jediné čo vieme o budúcnosti na isto je to, že je veľmi neistá. A v tomto ohľade hra skrátka úplne neuspela. Ak sa však niekedy tvorcovia rozhodnú priniesť pokračovanie príbehu, som úprimne zvedavý, kam sa vzťah Opal a Tess vyvinie.

Komentuj!