Brothers: A Tale of Two Sons Remake – Rodinné puto v magickom svete

Nie je nič lepšie, ako keď si po dokončení hry môžete povedať, že vás o niečo obohatila. Dala vám niečo, čo by ste v knižnom alebo filmovom spracovaní nemohli získať. Niečo, čo sa dá docieliť jedine tak, že chytíte do ruky ovládač, alebo klávesnicu a myš a spolu s vašimi hrdinami si prejdete celú ich cestu. Budete mať pocit, že ste ich počas celého dobrodružstva sprevádzal ako ich neviditeľná ruka a nikto vám to už reálne nezoberie. A ak to dobrodružstvo dokáže byť ešte aj emocionálne silné, máte ihneď záruku skutočnej kvality.

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh Brothers: A Tale of Two Sons Remake sa sústreďuje na dvoch bratov menom Naia a Naiee. Tí sa vyrovnávajú so smrťou svojej mamy, a čo je horšie otca nečakane zastihla ťažká choroba. Po tom, ako ho bezpečne dopravíte k miestnemu alchymistovi, dostanete správu, že jediné čo mu môže zachrániť život je voda zo stromu života. Bratia sa tak vydajú na dlhú cestu, aby zachránili otcov život. Počas ich spoločného dobrodružstva stretnú veľké množstvo priateľov, no rovnako aj nepriateľov. Nebude to ľahká cesta, no na jej konci čaká liek, ktorý potrebujú získať.

Hneď na úvod by som chcel spomenúť, že tento málo pravdepodobný remake titulu z roku 2013 (kto by čakal, že práve táto hra ho jedného dňa dostane?) vyzerá skutočne nádherne. Oproti originálu dostal výraznejšie kontúry, postavy pôsobia oveľa živšie a prostredia na vás miestami priam dýchajú svojou nádhernou farebnou paletou. Všetko, čo som mal možnosť vidieť bola skutočne pastva pre oči. Od žiarivého západu slnku až po jasnú a farebnú polárnu žiaru. Okrem toho v hre je aj veľké množstvo rôznych tvorov a živočíchov, ktoré pôsobia rovnako kvalitne. V tomto ohľade si dali tvorcovia náramne záležať a odviedli vynikajúcu prácu.

Naratív príbehu je rovnako veľmi dobrý. Celá hra je nadabovaná vo fiktívnom jazyku, ktorý čerpal inšpiráciu z libanonskej arabčiny. Napriek tomu však podobne ako pri titule Lost in Play nepotrebujete vedieť čo postavy hovoria, aby ste ich dokázali pochopiť. Všetko dokážu zo seba dostať pomocou mimiky, gestikulácie, tónu hlasu, plus často viac povedia samotnými činmi, než jednotlivými dialógmi. Nie je pritom jednoduché rozpovedať celý príbeh týmto spôsobom, no hra v tomto smere zvládla všetko na jednotku. Nenašiel by som jediný moment, ktorý mi prišiel nepochopiteľný alebo slabo zachytený. Všetko som mal priamo pred sebou na obrazovke.

V hre je okrem toho však veľké množstvo malých momentov, ktoré príjemne potešia, no taktiež si budete môcť užiť aj aktivity od výmyslu sveta. Budete musieť prekabátiť zlého psa, ubrániť sa skupinke vlkov, lietať na obrovskom rogale, pomôcť priateľskému trollovi zachrániť jeho priateľku, jazdiť na koze a tam to ani zďaleka nekončí. Svet, ktorí tu tvorcovia vytvorili pôsobí na jednej strane veľmi povedome, no taktiež dokáže skrz jednotlivé postavy prinášať aj určitú dávku mágie a fantasy elementov, ktoré vedia všetko oživovať. Najviac sa mi však páčilo, že so všetkými ľuďmi, ktorých stretnete môžete interagovať a dať tak hre trochu vlastného života. Navyše je zaujímavé sledovať rozličné reakcie jednotlivých bratov. Kým Naia je často ten starší a rozumný, Naiee si skrz bolesť zo straty mamy zachováva aj svoju detskú hravosť a vie s nim byť miestami celkom zábava, hoci niektorých dospelákov tým vie rozčuľovať.

Prejdime však ku kľúčovému bodu hry a tým je ovládanie. Hoci som mohol pokojne používať aj svoju klávesnicu, hra mi na začiatku povedala, že ideálna voľba by bola využiť môj ovládač. A uznávam, že ovládať obe postavy zvlášť bolo na ovládači o niečo jednoduchšie. V princípe som používal len páčky a zadné tlačidlá na akciu a otáčanie kamery. Vymyslené je to dobre, no napriek tomu som trochu so skutočnosťou, že musím každou rukou ovládať jednu postavu neustále prichádzal do jedného problému.

V prípade, že obe postavy som mal na tej strane obrazovky, ktorou rukou som ich ovládal, všetko išlo veľmi plynule a nenastal absolútne žiadny problém. Avšak docieliť toto nie je najjednoduchšie a veľmi často sa mi stávalo, že som si poplietol ruky medzi sebou a vykonal tak akciu, ktorú som reálne ani nechcel. Celý nápad s týmto ovládaním je každopádne vynikajúci a počas hry som dokonca viac cítil spojenie medzi bratmi, keď som ovládal akcie oboch. Stále však platí, že tento systém má i svoje muchy a čakalo ma niekoľko nepríjemných smrtí len z toho dôvodu, že som si jednoducho poplietol ruky.

Remake však oproti originálu ponúka aj co-op mód, kde budete mať možnosť si hru vyskúšať vo dvojici. Každý bude môcť ovládať jedného z bratov a vykonávať jeho akcie. Nápad oceňujem v tomto prípade nielen z pohľadu hrateľnosti, no rovnako môžete s vašim spoluhráčom prežiť určité chvíle naplno. Ideálny spôsob ako toto hrať vo dvojici vidím najmä v prípade, ak by ste si titul chceli vychutnať s vašim bratom. Dá vám to možnosť lepšie prežiť celý príbeh našich oboch hrdinov.

Keď už som to ale trochu načal, povedzme si ešte jednu dôležitú vec. Kľúčovú rolu v tejto hre hrajú najmä emócie. Tie sú tu skutočne zachytené veľmi dobre. Viete sa vžiť do situácie našich hrdinov a pochopiť ich prakticky v prvom momente, ako uvidíte scénku na mori. Počas vašej spoločnej cesty toho zažijete skutočne veľa. Niektoré momenty budú veľmi milé, iné budú vtipné, niektoré možno dokonca aj trochu strašidelné. No hra rovnako vie predať aj svoje smutné časti, ktorým budeme vystavení už od spomínanej úvodnej scénky. Sú určite hráči, ktorí podobné aspekty neocenia, no v prípade, že hra dokáže emocionálne zasiahnuť, určite to nevnímam ako mínus.

Mrzí ma však pár iných skutočností. Prvá vec je dĺžka hry. Napriek tomu, že v hre nenájdem jedinú časť, ktorú by som označil za hluchú, celú hru ste schopní dokončiť za menej než tri hodiny. Osobne by som našim bratom doprial viac spoločného času, užil si ich dobrodružstvo trochu dlhšie, prípadne aspoň spracoval jednotlivé hlavolamy o niečo náročnejšie, aby nepôsobilo všetko tak veľmi jednoducho. Je pravda, že v hre sa nachádzajú aj lokality, kde budete môcť odbočiť od vašej primárnej misie, no mohlo ich byť možno o niečo viac, prípadne mohli byť aspoň trochu jasnejšie na pochopenie. Ako napríklad časť s čiernymi zajacmi.

Z pohľadu hrateľnosti mi ešte občas brnkalo na nervy, keď som musel postavy medzi sebou prehadzovať pri riešení určitých hlavolamov. Hra vždy totiž vyhodnocuje, že Naia má byť umiestnený vľavo a Naiee zase vpravo. Vo väčšine prípadov sa dajú hlavolamy vylúštiť oboma spôsobmi, no v iných momentoch postavy odmietli reagovať, ak ste ich umiestnili na opačné pozície. Netuším aký bol tomu primárny dôvod, no očividne každý má rád svoju stranu a chcú, aby sme to dodržiavali.

V niekoľkých recenziách som postrehol spomínanie bugov a glitchov, no počas hrania sa mi nepodarilo naraziť dokopy na žiadny. Je možné, že day one patch vyladil všetko potrebné, alebo som mal iba šťastie, no hra mi ani raz nespadla, nestretol som sa s žiadnymi hernými nepríjemnosťami, ani mi nič nenarušilo môj celkový dojem. Nechcem však hovoriť, že sa s nimi vôbec nestretnete. Len som na žiadne počas svojho hrania nenarazil. Vďaka tomu si odo mňa hra pripíše ešte jeden bod k dobru.

Férovo musím teda zhodnotiť, že Brothers: A Tale of Two Sons Remake je emóciami nabitými príbeh, ktorý určite stojí za to vyskúšať aspoň raz. Pokiaľ ste pôvodnú hru nehrali, budete si to môcť vychutnať aj s kvalitnejším vizuálom a možnosťou hrať hru v kooperácii. Napriek úskaliam s ovládaním a krátkej hernej dobe ide o kvalitné herné dielko, ktoré vás nepustí až do záveru. Hra má pre vás pripravených dostatok kvalitných a silných prekvapení, ktoré vás určite nenechajú chladnými. Ak máte radi dospelejšie fantasy príbehy, určite neváhajte a dajte jej šancu.

Komentuj!