HELLDIVERS II – Hviezdna pechota opäť v akcii

Vývojári švédskeho tímu Arrowhead Game Studios majú za sebou niekoľko titulov, no až ich štvrtý titul z roku 2015 ich spojil so Sony. Spoločne totiž priniesli top-down strieľačku HELLDIVERS, ktorá sa následne stala vôbec prvou hrou od japonského giganta, ktorá sa dostala aj na PC. Od vydania prvého dielu ubehlo dlhých 7 rokov, kým sa svetu oficiálne predstavilo pokračovanie nazvaného jednoducho HELLDIVERS II. To nedávno vyšlo pre PlayStation 5 a PC, takže sa poďme pozrieť na to, ako sa vývojárom podarilo.

Recenzované verzie: PlayStation 5 a PC

Patrím k hráčom preferujúcim single-playerové hry, no napriek tomu som sa na príchod druhých HELLDIVERS tešil. Mám rád Vesmírnu pechotu, ktorú mi titul pripomínal, no taktiež som veril, že by mohlo ísť o dobrú zábavu, ktorá sa neberie vážne a chce hráča jednoducho pobaviť bez toho, aby sa musel mnoho hodín učiť komplikované a komplexné mechaniky. Dopadlo to nakoniec podľa mojich očakávaní?

Hurá do akcie

HELLDIVERS II nestoja na príbehu, takže ak nemáte s predchodcom žiadnu skúsenosť, nemusí vás to trápiť. V centre diania je Super Earth, a teda domovská planéta, o ktorú sa dávno v minulosti bojovalo. Ľudia vyhrali a mysleli si, že bude pokoj. To sa na istý čas aj vyplnilo, no zlo nikdy nespí, a tak sa hrozba opäť vracia, tento raz ešte nebezpečnejšia, než kedysi. HELLDIVERS tak opäť musia vyraziť do akcie, aby hrozbu zažehnali a po galaxii opäť rozosiali demokraciu. Ako vidíte, zápletka je skutočne triviálna, no je tu iba z dôvodu, aby o niečo išlo. Nie je podstatná, počas hrania ju vôbec netreba riešiť, no vzhľadom na povahu titulu je to pochopiteľné. Omnoho dôležitejšia je skôr atmosféra a humor, ktorý je viac-menej všadeprítomný a dáva jasne najavo, že vývojárom išlo predovšetkým o zábavnosť.

Demokracia všade kam sa pozrieš

HELLDIVERS II sa, ako som už spomenul, oproti predchodcovi dosť zmenili. Jasné, stále ide o akčný titul, avšak tento raz už pekne z pohľadu tretej osoby, čo hre mimoriadne svedčí. Akcia je totiž alfou a omegou „pekelných potápačov“, pričom z tohto pohľadu sa do nej lepšie vcítite. Ak máte už čo-to nahraté, herná náplň vás neprekvapí. Pred odletom na misiu si zvolíte svoje vybavenie a potom hor sa zatočiť s nepriateľmi. Ovládanie obsahuje niekoľko komplexnejších prvkov, no základné veci vám do krvi prejdu hneď, čo je jedine dobre. Tu totiž niet času na oddych.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o veľmi jednoduchú záležitosť, no hra tak trochu klame telom, najmä na začiatku, keď hráte na nižších obtiažnostiach. Až keď pocítite skutočnú výzvu, zistíte, že HELLDIVERS II sú celkom komplexným titulom, v ktorom nemožno len tak bezhlavo pobehovať sem a tam a popri tom páliť po všetkom čo sa hýbe. Každý vojak mieriaci na misiu si totiž môže zvoliť unikátne vybavenie, čo je veľmi podstatná časť hrateľnosti. Okrem zbraní, ktoré máte v rukách máte totiž k dispozícii takzvané Stratagems, a teda akési podporné zbrane, ktoré si privolávate z orbitu, kde je vaša materská loď. Tie sa delia na niekoľko kategórií a najmä v hraní s ďalšími hráčmi nie je na škodu, ak si pred misiou zvolíte dobrú zostavu vybavenia, čo môže byť pre úspešné dokončenie misie kľúčové. Veľká bomba dokáže v priebehu sekúnd zvrátiť váš nepriaznivý osud, no pri čakaní na odvoz z misie až tak nápomocná byť nemusí. Pre takú príležitosť sú vhodnejšie defenzívne stratagems, čo súvisí s už vyššie zmieneným zložením výbavy.

Neoddeliteľnou súčasťou boja je aj taktika, hoci vie dobre fungovať aj hurá systém a nebojím sa povedať, že chaos na bojisku častokrát vedie k tým najvtipnejším momentom, takže skutočne neuškodí ani poriadne sa vyblázniť. V súčasnosti prebiehajú boje proti dvom druhom nepriateľov – Terminids a Automatons. Prvý zmienený nepriateľ sú rôzne chrobáky, čiže tu sa inšpirácia Vesmírnou pechotou nezaprie, no a Automatons sú roboti, vďaka čomu som sa na bojisku nejeden raz cítil ako v Terminatorovi. Obe nepriateľské frakcie vyžadujú trochu odlišný prístup ofenzívy, čo len prispieva k variabilite, komplexnosti hry a najmä zábavnosti. Zatiaľčo obyčajných pešiakov zabijete takmer okamžite, v prípade iných musíte hľadať slabinu, alebo skrátka zvoliť správnu taktiku, inak na bojisku zavládne chaos, ktorý pre HELLDIVEROV nemusí mať šťastný koniec. Vaši vojaci napriek tomu neustále trúsia jednu hlášku za druhou, maniakálne sa smejú keď strieľajú zo zbraní, čo boje zábavným spôsobom ozvláštňuje. Sťažovať sa nemôžem ani na rozmanitosť misií, v tomto smere som spokojný, hoci na vás nečaká 20-30 rozdielnych úloh. Minimálne nateraz.

Ide hlavne o zábavu

Jadro HELLDIVERS II je v zásade veľmi jednoduché, no Arrowhead dokázali priniesť počin, ktorý by v súčasnosti mohol byť vzorom mnohých ďalších kooperatívnych hier. A to podľa mňa čakal iba málokto. Napriek tomu, že Friendly Fire je vo väčšine hier vypnutý, tu podstatnou súčasťou zážitku a vypnúť ho jednoducho nemožno. Napriek tomu sa vám tento prvok nesprotiví a ani vás či vašich kolegov v prípade usmrtenia neotrávi. Práve naopak, vďaka tejto mechanike sme sa počas prvého spoločného hrania nasmiali ako už veľmi dlho nie. Museli sme si zvyknúť, že nemôžeme len tak behať kolegovi pred mieridlami, pretože môže nasledovať veľmi rýchla poprava. Nejeden raz som bežal po bojisku a zrazu hlava môjho vojaka predbehla telo. Nenasledovala však zlosť ale výbuch smiechu. V tomto smere musím vývojárov pochváliť, nakoľko nejakým zázrakom dokázali túto mechaniku urobiť zábavnou. Druhá vec je taktiež chvályhodná, pretože dokázali hráčov určitým spôsobom vychovať. Nesúvisí to iba so spomínaným Friendly Fire, ale aj mechanikou spojenou s prebíjaním, pretože ak chcete nabiť zbraň a máte polovicu zásobníka, o zostávajúce náboje prídete. Napriek tomu, že môžete po mape behať kade-tade a od zvyšku jednotky odísť na vlastný prieskum, ani s náhodnými hráčmi sa mi nestalo, že by sme nespolupracovali. Bez voice chatu, bez písania si, jednoducho to fungovalo. V tomto ohľade ide pre mňa asi o najväčšie a najpríjemnejšie prekvapenie.

Nie všetko do seba zapadlo

Bohužiaľ, rád by som HELLDIVERS II iba chválil, pretože hra ma doslova pohltila, no nejde to. Vždy keď je čas a možnosť si ju zapnem, hoci mám aj iné zaujímavé kúsky, ktoré na mňa čakajú, no v posledných dňoch ma takmer vždy privíta chybové hlásenie. Najväčším problémom, ktorý totiž hru trápi už od vydania je konektivita. Servery totiž neboli pripravené na taký nápor hráčov, aký sa dostavil. V jednu chvíľu sa na Steame pripájalo do hry okolo 400 tisíc hráčov, a to nemáme údaje o PS5 verzii. V prípade prvého dielu bol vrchol necelých 7000 tisíc hráčov, čo je obrovský rozdiel. Vývojári problémy usilovne riešia, opakovane navýšili kapacity, komunikujú s hráčmi ohľadom situácie, no i tak sa každý deň stretnem s chybovým hlásením, že servery sú plné. To znamená, že sa vôbec nedostanete na svoju loď, ani aby ste si zahrali aspoň sólo misiu. Dúfam, že problémy budú čoskoro vyriešené, pretože z dlhodobého hľadiska to môže titulu zlomiť väz, hoci je normálne, že časom budú hráči ubúdať a nápor tým pádom už nebude tak veľký.

Druhým problémom sú nákupy. Nebojte sa, nejde vás strašiť mikrotransakciami, no nákupmi za in-game menu. Nové pózy po víťazstve, zbrane, helmy, plášte, brnenia, zbrane, a tak ďalej si kupujete za medaile, ktoré získavate nielen za úspešné absolvovanie misie, ale ich môžete nájsť i na mape. Problém spočíva v tom, že sporenie si na „niečo lepšie“ môže trvať dlho, pričom následne i tak zistíte, že brokovnica Breaker je omnoho účinnejšia a lepšia, než zbraň, ku ktorej sa dostanete po povedzme 30 hodinách. To isté by som mohol povedať o brneniach, ktoré majú síce rozdielne vzhľady, kategóriu a perky, no väčšinou sa opakuje iba niekoľko kombinácií, čo je škoda, chcelo by to väčšiu variabilitu v oblasti perkov, hoci nejde vyložene o problém.

Keď už som spomínal tie mikrotransakcie, je tu i možnosť utrácania vašich peňazí za takzvané Super Credits. Táto mena slúži na nákupy prémiových brnení a heliem, no nie je nutné hneď vyťahovať kreditnú/debetnú kartu a míňať peniaze. Jednak je to preto, že si tieto Super Credits môžete vymeniť aj za bežnú in-game menu, prípadne ich taktiež nájsť priamo počas misie. Problémom je, že tieto prémiové brnenia majú síce iný vzhľad než tie štandardné, no ich perky sú rovnaké, takže ak vás niečo vyložene nečarí vzhľadom, nie je nejaký extra dôvod na to, aby ste po novom brnení túžili. Do budúcna budú musieť pribudnúť nielen ďalšie zbrane (a zaujímavé), ale aj spomínané Stratagems, keďže všetko môžete kupovať už ak dosiahnete level 20, pričom aktuálne maximum je 50. Samozrejme, vývojári majú v pláne dodávať aktualizácie a nový obsah, no treba aby novinky naozaj boli zaujímavé a nie horšie/slabšie než to, čo máte v podstate od začiatku.

V hre sa navyše vyskytujú bugy (teraz nemyslím chrobáky), ktoré sú niekedy celkom nepríjemné. Zopár razy sa mi stalo, že sa postava zasekla o predmet a nemohol som sa pohnúť. Musel som sa jedine zabiť, čím sme ale prišli o jeden výsadok na planéte. Stretol som sa aj s problémom, kedy misia začala úplne bez problémov, no postupne počet snímkov za sekundu klesol k jednociferným hodnotám. Bohužiaľ, nevyhli sa mi ani pády hry. Nestáva sa to bežne ani často, takže najzásadnejšie teraz je vyriešiť problémy so servermi, to je priorita číslo jeden.

“Ty máš ale pěknou držku”

Čo sa týka grafickej stránky hry, nejde o aktuálnu špičku, no hra vyzerá dobre a vie vyčarovať naozaj pútavé scenérie. Jednotlivé planéty sú variabilné, majú špecifickú atmosféru a podmienky, čo chválim. Na PS5 je k dispozícii ako režim kvality, tak aj výkonu, no okrem toho sú tu ďalšie nastavenia, ktoré umožňujú prispôsobiť kvalitu grafiku. Nechýba nastavenie FOV, možnosť zapnúť/vypnúť anti-aliasing, bloom, hĺbku ostrosti, čo je bežné pre PC, no ani zďaleka nie pre PlayStation 5. V tomto smere skvelá práca, no ešte by to chcelo pridať podporu pre VRR. Čo sa týka PC verzie, tá dovoľuje nastaviť všetko čo je vo zvyku, čiže záleží iba na vašom hernom stroji, akú záťaž zvládne, prípadne aké efekty nemusíte mať v maximálne možnej kvalite. Na notebooku s procesorom Intel Core Ultra 9 185H, grafikou nVidia Geforce RTX 4090 16GB GDDR6 a 32GB RAM hra bežala bezproblémovo a vyzerala naozaj výborne. Bohužiaľ, nejakú slabšiu konfiguráciu som k dispozícii nemal, no aj na ROG Ally som vedel dosiahnuť dobré a stabilné výsledky. Optimalizácia je z môjho pohľadu v poriadku a nemyslím si, že by starší hardware hru nespustil. Keď už sme pri PS5 a aj PC, cross-platform hranie, samozrejme, funguje, a to bez nejakých problémov, ak teda neštrajkujú servery.

Čo však musím vyzdvihnúť je zvuková stránka, pretože soundtrack je skvelý a ja len dúfam, že sa ho dočkáme aj na vinyle. Čo sa týka dabingu, zvukov zbraní alebo nepriateľov, tu sa nie je na čo sťažovať.

Misia splnená

HELLDIVERS II sú obrovské prekvapenie úvodu roka 2024, hoci ja som hre veril a tešil sa na ňu. Azda iba málokto však čakal taký úspech, aký sa dostavil. Mrzia ma problémy, ktoré hru od vydania trápia, no musím jednoznačne vyrieknuť pozitívny ortieľ a odporučiť vám, aby ste hru mali vo svojom hľadáčiku a po vyriešení problémov s pripojením sa pripojili k misii rozdávania demokracie naprieč vesmírom. Pokiaľ nemáte vyložene odpor k strieľačkám, garantujem vám, že sa budete výborne zabávať a nejeden raz lapať vďaka smiechu po dychu. Vývojárom môžem jedine pogratulovať, no nesmú zaspať a po opravení problému začať prinášať aj nový obsah, aby sa titul nezunoval. Aká bude budúcnosť HELLDIVERS II ukáže až čas, no momentálne ide o jednu z najžiarivejších hviezd na videohernej oblohe.

Komentuj!