The Smurfs 2: The Prisoner of the Green Stone – Dobrodružstvo pokračuje

Keď v roku 2021 vyšla skákačka The Smurfs: Mission Vileaf (u nás ako Šmoulové: Mise Zlobýl), umožnila mi vrátiť sa do detských čias. Ako malý chlapec som totiž z času na čas seriál sledoval. Samotná hra síce dieru do sveta neurobila, ani žáner skákačiek neposunula ďalej, no išlo o fajn titul venovaný skôr mladším hráčom, zabavil som sa pri ňom aj ja. Keď bolo ohlásené pokračovanie, zbystril som pozornosť, pretože som bol zvedavý, či vývojári z OSome Studios budú tento raz o niečo odvážnejší, alebo vsadia na istotu a ponúknu viac menej to isté ako minule. Ako to teda dopadlo?

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Zajatec zeleného kamena, ako znie podtitul druhého dielu je síce pokračovaním, no nie je nutné, aby ste prvý titul hrali, prípadne vedeli, o čo v ňom išlo. Nová hra, nové dobrodružstvo, nový príbeh. Tento raz však trochu iné, než by ste čakali. Nie však po hernej stránke, stále totiž ide o skákačku určenú mladším hráčom, prekvapenie spočíva v niečom inom.

Nová hrozba

Prekvapenie, ktoré si tvorcovia pre fanúšikov nachystali sa dozvieme v podstate takmer okamžite, pretože tento raz nám nebude robiť problémy ikonický Gargamel s jeho kocúrom Azraelom, ale nová hrozba – Stolas. Dobrodružstvo začne v Gargamelovej chatrči, keďže sem sa huncúti modrej farby vypravia získať zelený kameň, ktorý potrebuje Kutil na poháňanie svojho nového vynálezu. Ako si asi viete domyslieť, situácia sa nevyvinie podľa predstáv, dôsledkom čoho je do začarovaného lesa vypustená nová hrozba, s ktorou bude treba urobiť poriadok.

V prvej hre sme mali k dispozícii štvoricu postáv Silák, Koumák, Kuchař a Šmoulinka, no v prípade pokračovania sa ako hrateľná postava vracia iba Koumák. Toho dopĺňajú Buřina, Truhlík (v seriály som ho poznal ako Nešiku) a Kutil. Šmolkom a hráčovi nezostáva nič iné než zobrať do rúk Šmoulomixér a vydať sa na zhruba 7 hodín trvajúcu výpravu za napravením škôd, ktoré boli napáchané. Hernú dobu, ak by ste chceli titul vyťažiť na maximum, zdvíha možnosť návratu do už prejdených lokalít, keďže sa vám asi nepodarí zlikvidovať 100% nákazy zeleným kameňom na prvý raz, prípadne ani nemusíte objaviť všetky dodatočné výzvy, ktoré na Šmolkov čakajú. Ak by ste ich aj našli, bude nutné vrátiť sa k nim neskôr, pretože dosiahnuť najlepšie skóre nejde úplne ľahko, najmä teda v úvode, keď ešte nemáte odomknuté vylepšenia.

Šmolkovské RPG?

Spomenul som vylepšenia, no skutočne nečakajte žiadne komplexné upravovanie jednotlivých atribútov ako v RPG hrách. Máme tu titul pre deti, čo znamená, že vylepšovanie je jednoduché. V zásade tu máme dve kategórie, a to vylepšenie samotného Šmolka, no a potom Šmoulomixéru. Buď si zlepšíte účinnosť, prípadne špeciálny útok, nie je veľmi nad čím špekulovať – skrátka nazbierate dostatok potrebného materiálu (buď esenciu z rastlín pre Šmolkov, prípadne zelené kamene/kryštály pre Šmoulomixér) a v menu si vyberiete niektorú z dostupných položiek. Nie je tu tým pádom nejaký komplexný strom, kde po odomknutí jedného políčka následne otvoríte vetvu na viac smerov a potom si vyberiete podľa vášho preferovaného herného štýlu. Z mojej strany nejde o kritiku, iba upozorňujem, aby ste nemali zbytočne vysoké očakávania. Pre Šmolkov sú potom k dispozícii aj kozmetické úpravy, ak by vám východzie oblečenie “nešmolkovalo”.

Vaša zbraň dokáže využívať niekoľko druhov munície, takže okrem klasických striel je k dispozícii aj med alebo akási lepkavá hmota, ktorá nepriateľov spomaľuje. Dokopy sú dostupné 4 druhy vrátane základného typu. Striedanie munície má význam aj pri riešení elementárnych logických hádaniek. Ak je pred vami rýchlo sa točiaci vodný mlyn s medzerom na preskočenie, musíte ho zalepiť, aby sa spomalil a umožnil vám tak prejsť ďalej. S inými muníciami zase viete manipulovať s predmetmi, no ani v tomto smere netreba, ak patríte k skúseným hráčom, očakávať nejaké komplikácie pri postupe vpred.

Na potulkách svetom

V čom sa sequel líši od svojho predchodcu je lineárnosť. Nie, že by predchodca nebol priamočiarou cestou, no poskytoval predsa len o niečo väčšiu voľnosť a viac zákutí, ktoré bolo možné preskúmavať. Zároveň sa prvé dobrodružstvo odohrávalo v blízkostí dedinky Šmolkov, takže počas jej návštev ste mohli vidieť viacero populárnych postavičiek. Pokračovanie je v zásade cesta od bodu A do bodu B, čo je trošku škoda, skôr som dúfal, že sa autori uberú opačnou cestou a úrovne ešte viac otvoria, no asi brali ohľad na cieľovú kategóriu, keďže deti by sa inak mohli stratiť a nepostupovali by v dobrodružstve ďalej.

Vďaka portálom, ktoré sa v úvode otvoria sa tento raz pozrieme ďalej od domova Šmolkov, takže nás návšteva dedinky nečaká. Miesto toho navštívime les, zasnežené hory a okolie vulkánu. Tieto prostredia v zásade tvoria veľké kapitoly, keďže návšteva jednotlivých lokalít je rozdelená na niekoľko úrovní. Samotné levely sú inak solídne dlhé, nejde o záležitosť na päť minút, niektoré úrovne trvajú takmer hodinu v prípade, ak sa snažíte zlikvidovať všetky zelené kamene, objaviť portál s výzvou a podobne.

Tentokrát už aj pre aktuálnu generáciu

Predošlý diel, hoci vyšiel zhruba rok po uvedení aktuálnych konzol na trh, priniesol pri vydaní iba natívne verzie pre predošlú konzolovú generáciu. Až taký problém to nebol, keďže grafika nie je v tomto prípade extra náročná, no nemohli sme využiť ani benefity spojené s omnoho rýchlejším nahrávaním úrovní, prípadne detailnejšie vibrácie alebo adaptívne triggery v prípade DualSense ovládača. Či to následne vývojári napravili už posúdiť neviem, no tento raz aspoň vyšli verzie pre PS5 a XSX|S hneď. Benefitom je rýchlejšie nahrávanie, no inak som nejaký posun nezaregistroval.

Grafika je v poriadku, svoj účel plní, štylizácia je taká, aká by mala byť. Framerate na PS5 taktiež nevykazoval známky kolísania, no na viacerých miestach som sa stretol s naozaj škaredými textúrami (viď obrázky nižšie), čo zamrzelo. Z globálu hra vyzerá fajn, na pomery hier pre deti, ktoré využívajú populárnu licenciu dokonca nadpriemerne (podobné tituly totiž často vzniknú iba na vytiahnutie peňazí od rodičov), no žiadne grafické orgie nečakajte. Zvuková stránka je bezproblémová, je iba škoda, že hudobných motívov nie je viac, začnú sa totiž časom opakovať.

Miš-maš

Ešte pred samotným záverom niekoľko posledných vecí, ktoré nechcem opomenúť. Podobne ako pri predchodcovi, i tento raz je titul lokalizovaný do češtiny, za čo dávam palec nahor, v prípade hier pre deti je to vítané. Hru som tento raz ihneď, po skúsenostiach s predchodcom, odštartoval na ťažkú obtiažnosť, čo bol dobrá voľba. Súboje síce nie sú nápadité, jednoducho sa na vás navalí veľa nepriateľov, no na vyššej obtiažnosti sú agresívnejší a i skúsenejší hráč tým pádom bude mať pred sebou nejakú výzvu. Bohužiaľ, bossov pochváliť nemôžem, keďže pri nich netreba žiadnu taktiku, skrátka do nich musíte vystrieľať kvantum “nábojov” a je hotovo. Nepoteší ani fakt, že rozmanitosť nepriateľov je vcelku slabá, čaká na vás 5/6 nepriateľov, a to je všetko.

Podobne ako minule, ani tento raz nechýba multiplayer, no opäť nejde o plnohodnotnú hru pre viacerých hráčov. Po obrazovke totiž v režime pre dvoch nepobehujú dvaja Šmolkovia, druhý hráč iba ovláda akýsi “výhonok” so zbrane na chrbte Šmolka, z ktorého vie strieľať. Čiže žiadne pobehovanie po úrovní, to obstaráva hráč číslo jeden. Je to síce lepšie ako nič, no neviem, či v takomto prípade ide o zážitok, ktorý chce niekto absolvovať. Rozumnejšie by bolo, ak je nad sily vývojárov urobiť plnohodnotný co-op s dvoma postavičkami naraz, vynechať tento polotovar úplne.

Aj minule sme mali k dispozícii štvoricu Šmolkov, čo platí aj tento raz, ako som už spomínal, avšak problém, ktorý napriek zmene postáv pretrval je, že medzi nimi nie je z hľadiska hrateľnosti žiaden rozdiel. Sťažoval som sa minule, musím aj teraz.

Do tretice všetko dobré?

The Smurfs 2: The Prisoner of the Green Stone, alebo aj Šmoulové 2: Zajatec Zeleného kamene je fajn skákačka pre mladšie publikum, určite jedná z tých lepších, ktoré v roku 2023 vyšli. Bohužiaľ, hra ide v šľapajách predchodcu, takže na tie najvyššie méty nedosiahne. Otázkou je, či sa vývojári boja, prípadne nemajú dostatok zdrojov na niečo viac, no ak hľadáte dobrodružstvo pre menšie deti, ktorým nedostatky uvedené v recenzii prekážať nebudú, potom nákupom chybu neurobíte. V konečnom dôsledku ide vďaka pridaniu rozmanitosti munície pre Šmoulomixér, čo sa prejavuje aj pri hádankách, o niečo málo lepší titul, než bol prvý diel, hoci je hra lineárnejšia, než minule. Napriek všetkému som sa tých 7+ hodín bavil a verím tomu, že mladšie ročníky budú omnoho viac. K výslednému hodnoteniu, ak zvažujete kúpu pre deti, si pokojne ešte nejaké to percento prihoďte. Ak však dôjde na tretí diel, bol by som rád, keby predsa len bol odvážnejší a priniesol aj niečo svieže.

Komentuj!