Returnal – Rogue-like zážitok na temnej planéte

Returnal vyšiel síce ešte v roku 2021 na konzole PlayStation 5, no i naďalej ide o najnovší počin štúdia Housemarque, ktoré je známe najmä tvorbou takzvaných bullet-hell titulov, ako sú napríklad Resogun a Super Stardust. U Returnalu sa však štúdio rozhodlo povýšiť svoje schopnosti na úroveň AAA titulu, čo v prípade žánrov rogue-lite a bullet-hell rozhodne nebol malý cieľ. Ako sa im to podarilo, už zrejme viete vďaka recenziám pôvodného Returnalu z PlayStation 5 verzie, pričom voči okrajovejším žánrom a tradične prívetivejšej platforme PC, by to nemal byť výraznejší problém.

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh síce spravidla u podobných žánrových titulov nehráva prvé husle, no v prípade Returnalu je všetko inak. Sprvoti to tak pritom vôbec nevyzerá. Všetko začína haváriou astronautky Seleny, ktorá len s ťažkosťami pristane na cudzej planéte zvanej Atropos. Planéta je plná temných dažďových pralesov, púští a najmä záhadných, rozsiahlych a starobylých pevností. Po niekoľkých nepríjemných stretnutiach s nepriateľskou faunou a flórou Selena zistí, že je vlastne uväznená v časovej slučke – ak zomrie, vždy sa opäť prebudí na mieste havárie. Už onedlho si však uvedomí, že je v tejto slučke uväznená po oveľa dlhšie časové obdobie, než si pamätá, čo mrazivo dokazujú časté nálezy jej vlastných mŕtvol a duchov z minulosti. Tie sú doplnené zvukovými záznamami s ťažko zrozumiteľnými informáciami z jej minulých životov.

Príbeh sa len postupne a pozvoľna začne odhaľovať, keďže Selena sa točí sa v nekonečnej a zdanlivo beznádejnej slučke a pri každom úmrtí môže vidieť záblesky svojho života. Čím ďalej sa dostáva, tým viac toho odhalí. Príbeh tak núti vracať sa k hre aj po prvom dohraní, pričom sa pri jeho prechádzaní zároveň odomykajú nové artefakty a permanentné vylepšenia. Neviem si predstaviť lepší spôsob rozprávania príbehu pre žáner rogue-like, keďže takýmto spôsobom dáva opakované prechádzanie nebezpečnými úrovňami Atroposu do súvislostí ako súčasť kontinuálneho príbehu, podobne ako tomu bolo u iného úspešného rogue-lite titulu Hades, či u dosť filozoficky zameraného NieRu a iných hier z japonského žánru tzv. bullet-hell. Celý príbeh sa tak skladá z množstva fragmentov, ktoré musíte dávať dokopy, pričom časť je ukrytá aj v iných popiskoch, čo evokuje štýl oboznamovania sa s lore zo série Dark Souls.

Všetko vidíme z pohľadu tretej osoby, ktorý žánru rogue-like, s výnimkou izometrického zobrazenia, vyhovuje najviac. Našou úlohou však nie je len bojovať, vyhýbať sa strelám, ale aj skúmať okolie v snahe samozrejme zistiť, ako z tohto pekla uniknúť. Spočiatku bude zrejme trvať, kým sa trochu rozpozeráte a hlavne, kým si zvyknete, ako tu fungujú herné mechaniky. Najmä náročnosť na začiatku hry nie je až taká vysoká, hoci častému umieraniu sa nevyhnete. Už počas prvej úrovni vás však čaká skutočné peklo, keď budete zasypaní salvami striel. Nielen každý boss, ale i každý nepriateľ má svoju vlastnú sadu útokov, takže ako v každej poriadnom rogue-lite počine sa jednoducho budete musieť naučiť ich útoky a slabiny, inak sa nikam nedostanete. Rozličné bizarné stvorenia pritom spočiatku strieľajú len základnú salvu, ktorej sa dá ľahko vyhnúť tým, že sa napríklad nachádzate na inej výškovej úrovni – avšak následne sa dostavia silnejší protivníci, používajúci teleportáciu a vypúšťajúci účinné rakety, o rozličných (zdanlivo nezničiteľných) obranných vežičkách ani nehovoriac.

Jednoducho povedané, ako sa na tento žáner patrí, ledva si zvyknete na súbojový systém, už sa postupne budú objavovať noví nepriatelia s novým štýlom útoku a jedinečnými slabinami, takže aj keď budete hrať niekoľkokrát, môžu vás prekvapiť. A to platí najmä v kombinácii s prostredím, ktoré sa neustále mení. Proti nim môžete použiť len pomerne malý počet zbraní, avšak každá z nich má iné vlastnosti, či dokonca alternatívny štýl streľby. Okrem pištole, rôznych typov útočnej pušky alebo akéhosi granátometu tak môžete vlastniť aj akúsi zvláštnu mimozemskú pušku, vyvolávajúcu portály, strieľajúce najrôznejšie lasery, alebo dokonca aj brokovnicu kombinovanú s ničivým laserom.

Síce môžete v každej chvíli niesť iba jednu zbraň, no jej úspešné používanie môže odomknúť pasívny útok. Tieto vylepšovania zbraní, ktoré sa nachádzajú v truhlách, alebo občas padajú zo zabitých nepriateľov, prebiehajú zbieraním a následným použitím súčiastok. Samotná úroveň potom pernamentne stanovuje, aká bude minimálna úroveň ďalších zbraní, na ktoré narazíte. Zbrane sa dajú dočasne vylepšovať aj počas hrania. Za každé zabitie, pri ktorom nedostanete zásah, sa vám zvýši adrenalín až na úroveň 5. Čím vyššia je vaša úroveň, tým väčšie poškodenie spôsobíte, avšak to nie je jediná časť vašej výbavy; zbierate aj takzvané obolity, ktoré poháňajú tamojšiu xeno-technológiu. Vďaka tomu si môžete vylepšovať zdravie, alebo integritu skafandra a neposlednom rade vyrábať predmety, pričom sú dostupné aj ďalšie pasívne vylepšenia. Zdravie sa vylepšuje zbieraním liekov, pričom platí, že ak máte plné zdravie a nazbierate ďalšie tri liečivá, zlepší sa vám celkovo. Samozrejme, len do chvíle, kým opäť nezomriete.

Ďalším dôležitým tunajším prvkom sú paraziti, ktorí po pripojení k vášmu telu dávajú pozitívne aj negatívne vlastnosti. Na určitých miestach je možné nejaký parazit náhodne odstrániť a za odmenu tak dostanete vyššie spomínané obolity. To celkovo znamená, že všetko je dosť riskantné,  keďže každé rozhodnutie má zásadný vplyv na váš následný priechod. Väčšinu vecí síce môžete pred použitím preskenovať a zistiť, do akej miery sú bezpečné, ale i tak môže byť odomykanie nádob alebo zbieranie liečiv veľkým rizikom, pretože miestami bývajú skazené. No a ak nemáte éter na očistenie, riskujete, že získate negatívnu modifikáciu, ktorej sa zbavíte buď splnením úlohy, predmetu, alebo jednoducho smrťou. Predmety na konzumáciu sa dajú kombinovať, takže keď napríklad máte predmet, ktorý mení obyčajné obolity na životy, aj inak ťažký súboj s bossom sa môže výrazne uľahčiť.

Dôležitým prvkom pri prestrelkách je sprvoti vyhýbanie sa, avšak v prípade silnejších nepriateľov to nestačí. Neskôr sa však dostanete k háku, vďaka ktorému sa zasa dokážete účinne uhýbať, čo zase zásadne mení hrateľnosť. Vďaka ďalším nástrojom sa dostanete do miest, ktoré boli predtým uzavreté a môžete sa dostať do archívov, odhaľujúcich viac o minulosti planéty a tak sa ponoriť zase o niečo hlbšie do tamojšieho lore.

Vďaka tomu, že sa po každom úmrtí všetko, okrem základného prostredia, zmení, si hra udržuje svoju pútavosť a každý prechod toho istého levelu je niečím jedinečným. Niekedy vás čaká boss hneď na začiatku, inokedy sa dá tráviť dlhý čas relatívne pokojným prieskumom nejakej lokácie. Samotná dĺžka hry sa líši podľa vašich schopností, keďže hlavné akty sú tu len tri, a môžete ich dokončiť za pár hodín. Ak sa vám nebude príliš dariť, aj po 20 hodinách sa môžete nachádzať len v prvej tretine hry. V takomto prípade je u vývojárov doslova nevyhnutnosťou nájsť dokonalú rovnováhu, aby ste neboli znechutení častou smrťou a mali motiváciu sa stále do toho sveta vracať.

Dôležitou časťou tejto recenzie musí byť zhodnotenie technickej stránky PC portu, keďže inak sa celý Returnal od svojho uvedenia na PlayStatione 5 vôbec nezmenil, neprináša nič navyše a nerobí nič inak. A tu musím vývojárov jednoznačne pochváliť. Už na začiatku vás privíta integrovaný a nezvyčajne komplexný benchmark, kde máte všetko prehľadne a priamo na dosah ruky, navyše s priamymi informáciami o využití jadier GPU a CPU, taktovacích frekvenciách, teplote a využití pamäte. Tento benchmark poskytuje uprostred ponuky nastavení aj okamžité vizuálne zobrazenie, takže zmeny svojich nastavení vidíte okamžite v reálnom čase a nemusíte zakaždým opätovne spúšťať túto ponuku. PC verzia sa dočkala aj podpory netradičných rozlíšení, širokouhlých monitorov a možnosti upraviť zorné pole (FOV) podľa potreby. Ako správny PC hráč, Returnal som hral za pomoci klávesnice a s myši a nestretol som sa so žiadnymi problémami. Už defaultné ovládanie je intuitívne, rozloženie kláves je ideálne, akurát je nutné prepnúť na anglickú klávesnicu, ak chcete používať niektoré predmety. Returnal mi síce párkrát spadol, avšak na vine bude asi môj hardware, takže objektívne to odpúšťam. Čo chcem však v tejto súvislosti spomenúť, je to, že v tomto prípade sa prípadnom páde ocitnete presne tam, kde ste boli a nemusíte opakovať žiadne frustrujúce súboje.

Returnal celkovo ponúka vydarenú kombináciu dvoch, inak trochu okrajových žánrov, ale pre mainstreamových hráčov pridáva aj prekvapivo psychologický a mysteriózny príbeh, ku ktorému sa však musia doslova prebojovať.  Vo svetových recenziách si odniesol vysoké hodnotenia už pri svojom uvedení na PlayStation 5 a ja sa nemôžem a ani nechcem v tomto smere líšiť. Zároveň však chcem pri výslednom hodnotení zohľadniť, že ide stále o náročný titul, ktorý nesadne všetkým. Tvorcovia určite dosiahli hranice žánrovej dokonalosti, avšak neodvážili sa ich prekročiť smerom k väčšinovému publiku. Možno by stálo za hriech to na budúce skúsiť a ubrať trochu z náročnosti. Snáď sa niečoho podobného dočkáme.

Komentuj!