Deliver Us Mars – Rodinná dráma na červenej planéte

Deliver Us Mars patrilo tohto roku medzi moje očakávané tituly. Bol som skrátka zvedavý, ako sa tvorcom z KeokeN Interactive podarí priniesť príbeh z červenej planéty a to napriek tomu, že som predošlú časť série Deliver Us the the Moon nehral. Na prvý pohľad som bol jednoznačne presvedčený, že tento titul bude výnimočný. Trailery dokázali navnadiť svojou atmosférou, no hlavne som mal pocit, že pôjde o viac, než len dôležitú misiu. Pod povrchom totiž driemala zaujímavá dráma. Výsledok však nakoniec nedopadol podľa očakávaní, hoci v dôležitých bodoch ani vyložene nesklamal. No rozoberme si to trochu hlbšie.

Recenzovaná verzia: PC

Dostávame sa do roku 2060, kde sa príbeh zameriava na mladé dievča menom Kathy Johanson. Tá ako dieťa túži byť astronautkou a spoznať iné planéty spolu so svojim verným priateľom Moonbearom (plyšovým medveďom v obleku kozmonauta). Životným vzorom je pre ňu jej otec, Isaac Johanson, ktorý neustále sľubuje, že raz spolu budú môcť žiť ako rodina na inej planéte a opustia Zem. S tým však nesúhlasí jej sestra Claire, ktorá nechce, aby sa Kathy dostala do život ohrozujúcich situácií. No Isaac sa odmieta vzdať svojho sna a tak jedného dňa svoju dcéru unesie a rozhodne sa s ňou pomocou “archy” odletieť z Mesiaca, aby ich nikto nemohol prenasledovať. Počas úteku sa každopádne rozdelia, pričom Isaac odlieta do neznáma a Kathy sa vracia s Claire naspäť na Zem.

Po uplynutí ďalších deviatich rokov sa z Kathy stáva veľmi schopná inžinierka, no stále sníva o svojej životnej misii do vesmíru. Život jej dá čoskoro však nečakanú príležitosť. Po tom ako Zem zachytí poškodenú správu vyslanú z Marsu, je vybraná spolu s ďalšími tromi kandidátmi na splnenie misie Opera. Jej úlohou je nájsť stratené archy a priviesť ich technológiu naspäť na Zem. Otázkou však ostáva, či jej vedľajšie úmysly neohrozia cieľ celej misie. Zlyhanie by totiž znamenalo katastrofálne následky nielen pre jej tím, no hlavne celú planétu.

Na úvod sa hodí skonštatovať, že KeokeN Interactive nie sú žiadnym AAA štúdiom, ktoré by disponovalo obrovským rozpočtom. No napriek tomu ma vcelku zamrzelo, keď som videl ako sú spracované samotné postavy. V traileroch sa síce spomínalo, že ide o zábery z alfa a beta verzie hry, no oproti nim sa výsledný efekt nijako výrazne nezmenil. Pôvodne som hru začal so stredným grafickým nastavením, v ktorom vyzerali všetci hrozne, no ani prechod na vysoké rozlíšenie tomu moc nepomohol. Pôsobilo to, ako keby na pozadiach a postavách pracovali úplne iné tímy. Kým jeden však doručil na pohľad nádherné atmosférické dielo, druhý nadizajnoval postavy ako z éry PS3 v roku 2007. Na pohľad totiž charaktery často pripomínajú plastové figúrky než skutočných ľudí.

Nie som pritom osoba, ktorá si potrpí na vysoký grafický štandard, no v prípade tejto hry mi vedelo miestami prekážať, keď postavy svojim vzhľadom uberali z niektorých scénok potrebné emócie. Tie potom vždy stoja na pleciach hercov, ktorí sa starali o dabing. Tých pritom musím úprimne pochváliť, pretože všetci zainteresovaní zo seba vydali absolútne maximum. Veril som im každý jeden moment a špeciálne musím v tomto smere pochváliť Ellise Chappell, ktorá je v role hlavnej hrdinky Kathy skutočne vynikajúca. Myslím si, že jej rozumela tak dokonale, ako keby ňou sama bola. Čo je o to ohromujúcejšie, keď som zistil, že ide o jej absolútne prvú dabingovú úlohu.

No ani ostatní za ňou v tomto smere nezaostávajú. Nicole Tompkins, ktorú môžete poznať ako Jill Valentine z Resident Evil 3 alebo ako Silgu z Horizon: Forbidden West podáva rovnako skvelý výkon ako vždy. Ďalej je tu prítomný aj Neil Newbon, ktorého si môžu pamätať fanúšikovia Karla Heisenberga z Resident Evil: Village, alebo aj Bryony Tebutt, ktorá prepožičal svoj hlas Kathinej seste Claire. Každý jeden z hercov vie svoje postavy predať a dať im potrebný charakter, ktorý robí veľké množstvo scénok v hre emocionálne funkčnými. Za čo som im úprimne vďačný, pretože práve vďaka nim sa pre mňa táto hra stala silným príbehovým zážitkom.

V jadre totiž príbeh neponúka niečo, čo by sme v minulosti nevideli. Dramatický príbeh z Marsu nám už priniesli aj Brian De Palma alebo Ridley Scott. Deliver Us Mars však je schopné spraviť malé momenty ohromnými. Tým nechcem teraz povedať, že by sme sa v hre nedočkali aj veľkolepých chvíľ, no veľmi často dokáže skrz maličkosti ukázať svoju silu. Za dobrý príklad považujem časť, kedy sa Kathy podarí dostať do funkčného Roveru a vyčerpaná predošlými udalosťami v ňom zaspí. Konceptuálne nejde o žiadnu ohromnú časť, no je schopná u svojich divákov vyvolať potrebnú emocionálnu reakciu.

Tvorcovia však okrem toho ešte skvelým spôsobom využívajú aj flashbacky. V nich máme možnosť vidieť trochu z minulosti našej hlavnej hrdinky, spoznáme jej rodinu, zázemie a rovnako aj tragédie, ktoré ju a tiež ostatných členov postihli. Rovnako sa v nich môžete naučiť niektoré ovládacie prvky, pričom za zmienku najviac asi stojí ovládanie čakanov, ktoré budete využívať počas lozenia po stenách. Flashbacky však odhaľujú aj búrlivý vzťah medzi Isaacom a Claire. Ich rozdielne názory a povahy ich často dostávajú do konfliktov, kde sa najlepšie ukazujú vlastnosti oboch postáv. Je to rozhodne element, ktorý vo finále výrazne zavážil v prospech hry.

Príbehové elementy sú teda zvládnuté na jednotku. Ako je na tom hrateľnosť? Vo väčšine aspektoch funguje kvalitne a len pasáže s hlavolamami sú zvládnuté viac než dobre. Nemôžem ich ohodnotiť ako príliš jednoduché, no nezdržíte sa pri nich ani príliš dlho. Treba sa len vedieť dobre pozerať okolo seba. Časti s nulovou gravitáciou sú taktiež spracované kvalitne – presne takto by som si predstavoval lietanie vo vesmíre, alebo presúvanie sa medzi jednotlivými miestnosťami v raketopláne. No za highlight v rámci hrateľnosti považujem štartovanie raketoplánu a archy, kde máte pred sebou veľké množstvo tlačidiel, páčok a gombíkov, ktoré musíte správne nastaviť, stlačiť a potiahnuť. Skutočne som sa cítil, ako keby som mal ovládať obrovský stroj, ktorý čoskoro vyletí do nekonečného vesmíru.

Teraz si však povedzme niečo o spomínanom lození pomocou čakanov. Tieto časti sú v mnohom ďalším veľkým kameňom úrazu. V prvom radi mi prekážalo krkolomné ovládanie, pri ktorom musíte držať a púšťať obe tlačidlá myši. Následne sa pomocou klávesnice presúvate hore, dole alebo do strán. V prípade, že myš omylom pustíte, padáte dole. Najhoršie však je, že týmto štýlom vám bude lezenie trvať neskonale dlho. Hra si asi mala zobrať príklad z Tomb Raider titulov, ktoré od roku 2013 zapracovali rovnaký element do svojich hier niekoľkonásobne lepšie a plynulejšie.

Ak však môžem niečo pochváliť, tak je to možnosť dať dokopy peknú zbierku komiksov a čítanie súkromných správ obyvateľov Marsu, ktoré sú rozmiestnené všade po mape. Taktiež máte možnosť skenovať jednotlivé vynálezy, alebo miesta, pomocou čoho sa môžete dostať k rôznym zaujímavým informáciám ohľadom ich funkcií. Nevadilo by mi však, keby sa to dalo použiť i viackrát. Správy od ľudí vám inak pomôžu lepšie pochopiť udalosti na Marse, ktoré celkovo nabrali veľmi zaujímavý spád. No najlepším zdrojom informácií sa pre vás stanú holografické banky, ktoré budete môcť rozkódovať pomocou vášho robota menom AYLA. Tak budete mať možnosť sledovať holografické záznamy udalostí, ktoré vám rozpovedia príbeh všetkých ľudí, ktorí s archami doleteli na Mars.

Ostáva mi však spomenúť ešte niekoľko ďalších problémov, ktoré mi bránili si Deliver Us Mars plnohodnotne vychutnať. Napriek tomu, že titul bol minulý rok odsunutý o 5 mesiacov, aby tvorcovia vyladili nejaké detaily, narazil som hneď na niekoľko nepríjemných bugov. V niektorých prípadoch bolo dokonca potrebné, aby som hru kompletne vypol a reštartoval od znova. K rovnakej situácii došlo aj v prípadoch, keď ma hra pustila na určité miesta na mape, kam som reálne nemal mať prístup. Ako to viem? Pretože som sa z daných miest už nedokázal dostať späť. A toto by mali tvorcovia rozhodne vychytať.

Hra inak nemá rýchly ani manuálny save a jediné čo funguje je automatické ukladanie. Aspoň v tomto smere však môžem pochváliť dobré rozmiestnenie checkpointov, keďže hra pravidelne ukladá všetky vaše úspechy a v prípade nečakanej smrti sa väčšinou objavíte len pár sekúnd od miesta, kde ste skončili. No dávajte si pozor v hlavnom menu na tlačidlo New Game, pretože v prípade, že omylom spustíte novú hru, prídete o všetky dosiahnuté úspechy a môžete začať od znovu. Alebo prinajlepšom od začiatku poslednej kapitoly.

Ako som povedal v úvode, Deliver Us Mars ma v dôležitých bodoch nesklamal. Priniesol mi v podstate kvalitný príbehový zážitok, z ktorého som mal miestami pocit veľkolepého sci-fi film. No pod povrchom drieme aj niekoľko veľkých nedostatkov, ktoré mi bránia, aby som hru vychválil tak, ako by som úprimne chcel. Myslím si však, že fanúšikovia sci-fi žánru a predošlého dielu budú s výsledkom spokojní. Chcel by som vyzdvihnúť aj skutočnosť, že sa nikdy nedotknete žiadnej zbrane a hra bude i tak schopná držať vašu pozornosť bez toho, aby sa dostali do nejakého stereotypu. Úplne totiž stačí že necháva voľne plynúť príbeh a sústreďuje sa na jeho dramatické momenty.

Niet pochýb o tom, že tvorcovia z KeokeN Interactive majú potenciál rásť a mali by si držať svojich scenáristov, ktorí do tejto hry vložili skutočné maximum. Mali by však zapracovať aj na vizuálnej stránke a najmä zdokonaliť sa v oblasti dizajnovania postáv. Verím, že v budúcnosti sa z nich môže stať silné štúdio, ktoré nám prinesie sci-fi titul, na aký nikdy nezabudneme. Tentokrát sa to síce nepodarilo, no rozhodne vzbudili môj záujem aj o ich prvý titul Deliver Us the Moon, ktorý by mi mohol doplniť určité medzery v rámci príbehu. Minimálne čo sa týka postavy Sarah. Držím tvorcom palce na ich ďalšom projekte a dúfam, že nabudúce už využijú potenciál naplno. Nebránim sa dokonca ani prípadnej návšteve Saturnu.

Komentuj!