Prvé dojmy zo seriálového The Last of Us pohľadom redakcie

Po prvých dojmoch šéfredaktora, ktorý mal k seriálu predbežný prístup (prečítať si ich môžete na tomto odkaze) pripájame aj dojmy zvyšku redakcie. Tie sú zaujímavé i z toho pohľadu, že hneď dvaja z nás sa do tohto projektu ponorili bez znalosti hry, len ako bežní diváci snažiaci sa užiť kvalitne napísaný seriál. Ako to teda u nás dopadlo?

Matty

Na seriálový The Last of Us som sa mimoriadne tešil a už pri pohľade na mená, ktoré sa pri jeho tvorbe angažovali, som dúfal, že by konečne mohlo dôjsť k toľko potrebnému zlomu pre videoherné adaptácie. A podľa prvých recenzií to vyšlo na jednotku s hviezdičkou, z čoho mám osobne veľmi dobrý pocit. Svojim spôsobom tak ide o vztýčený prostredník všetkým, ktorí tvrdia, že videohry nemôžu disponovať dostatočne kvalitným príbehom či dobre napísanými postavami. Toto však už dávno neplatí a Craig Mazin s Neilom Druckmannom jasne dokázali, že ak sa chce, tak to skrátka ide.

Osobne ma pilot vyložene nadchol a výborná je už predtitulková sekvencia zasadená do šesťdesiatych rokov vysvetľujúca možný vznik smrtiacej epidémie. Bezprostredne po nej sa však rozozvučia známe tóny v podaní Gustava Santaolallu nasledované vynikajúcim prológom z hry, ktorý skvelý scenár povyšuje na ešte vyššiu kvalitatívnu úroveň. Objavujú sa síce tvrdenia, že po jeho ukončení dej možno až príliš zvoľní, osobne však považujem podobné budovanie sveta za mimoriadne dôležité. Budovaniu atmosféry paradoxne pomáha i miestami až nefilmový surovo pôsobiaci vizuál a fakt, že až na úvodné vypuknutie nákazy sa pilot prakticky vyhýba zobrazovaniu infikovaných, považujem za veľmi dobré rozhodnutie. Minimálne z pohľadu diváka, ktorý seriál sleduje bez znalosti predlohy a netuší čo presne bude ďalej nasledovať. Nevadí mi ani menšia miera akcie – predsa len ide o trochu iné médium a najväčšia sila hry rozhodne nespočíva v nej a skôr v postavách a ich vzájomných vzťahoch.

Viackrát v priebehu deja som sa inak pozastavil nad tým o ako vernú adaptáciu ide. Občas znejú od slova do slova identické dialógy, niektoré pasáže sú nielen rovnaké, no využívajú i podobné kamerové uhly a z viacerých lokalít doslova dýcha samotná hra. Miestami ma to až vyložene fascinovalo, no plne chápem, že niektorým môže seriál pripadať z toho pohľadu zbytočný. Už pilot však dokázal ponúknuť viacero odlišností (podrobnejšie spracovaný prológ, pasáž v základni svetlušiek, odlišne spracovaná konfrontácia s Robertom) a neskôr ich má byť ešte viac. Iste, jadro zápletky síce zostane rovnaké, vrátane identických zvratov, no prečo meniť niečo čo funguje? Mazin a Druckman si totiž veľmi dobre uvedomujú silu látku, ktorú majú v rukách a ku zmenám tak dochádza výhradne za účelom prehĺbenia sveta či jednotlivých postáv. A tak je to za mňa v poriadku.

Herci sú inak, samozrejme, výborní. O Pedrovi Pascalovi nepochyboval asi nikto a v tomto prípade možno trafil jackpot, keďže úloha Joela mu môže v konečnom dôsledku priniesť aj už dlhší čas zaslúžené prestížnejšie herecké ocenenia. Vynikajúca je však i Bella Ramsey, v ktorej síce možno na prvý pohľad nevidieť seriálovú Ellie, no jej vystupovanie vás nenechá ani na sekundu na pochybách. Toto je proste Ellie, akú majú hráči poznajú a majú radi, pričom v ďalších dieloch to má byť ešte lepšie. No a Tess v podaní Anny Torv – hoci ma trochu mrzí, že šancu na zopakovanie úlohy nedostala dostatočne skúsená Annie Wersching – v podaní hviezdy Fringe či Mindhuntera ide o viac než dôstojnú náhradu. A tak by som mohol pokračovať.

Nakoľko ma teda očaril už pilot, s najväčšou pravdepodobnosťou budem už v marci poznať svoj seriál roka. Zdá sa to síce ako predčasné konštatovanie, no šťastlivci, čo ho mohli vidieť celý, sa poväčšine zhodujú, že prvá časť je v zásade najslabším, čo tento projekt ponúka. A nakoľko poznám smerovanie zápletky, nemám problém im to uveriť. Keby mi pritom niekto svojho času povedal, že scenárista podpriemerných filmov ako Scary Movie 4 bude najlepšou voľbou pre podobnú látku, určite by som sa mu vysmial. No a predsa je tomu tak, pričom to ako sa Craig Mazin dokázal vypracovať (minimálne na seriálovej scéne – jeho chystanému Borderlands, ktorý napísal spolu s nevýrazným Eli Rothom stále úplne neverím) si zaslúži uznanie.

Róbert Herda

The Last of Us je prvý seriálový projekt, ktorý som v roku 2023 očakával. Ostatne, túto hernú sériu mám nadmieru rád (i kontroverzne prijatý druhý diel) a síce obdobným adaptáciám príliš neholdujem, celú záležitosť som poctivo sledoval. Koniec koncov, v poslednej dobe sme dostali pár solídnych žánrových kúskov, ktoré herným velikánom hanbu nerobili (Cuphead, Tekken: Bloodline, Arcane). Preto som veril, že by sa medzi zmienené záležitosti mohol zapísať i príbeh Joela a Ellie.

Ešte predtým ako sa pustím do úvodných dojmov, musím skonštatovať, že trailery ma príliš neohúrili a showrunner v podobe Craiga Mazina vo mne takisto vzbudzoval zmiešané pocity. Áno, Chernobyl disponuje fantastickými ohlasmi a tematicky ide (minimálne v niečom) o podobné projekty. Nebol som si však istý či sa potrebujem pozerať na trochu inú verziu príbehu, ktorý vlastne veľmi dobre poznám. Ako teda seriál vnímam po prvej, takmer 90 minút trvajúcej, epizóde?

Aj na moje prekvapenie pomerne pozitívne. Hoci ovácie, ktoré sa v zahraničí i u nás spustili nezdieľam, kvality tu rozhodne sú. Aby som pokračoval v pozitívnom duchu, Mazinovo kreatívne pero cítiť ihneď v úvode, ktorý pristupuje k celej pandémii analytickejším spôsobom. Ten nie je tak závratný ako v prípade originálnej hry, epizóda k nemu prostredníctvom náznakov smeruje a následne sa dopracujeme k veľkolepej scéne úniku, ktorý pôsobí tak, že doň boli natrieskané obrovské peniaze. Celkovo je úvod (vrátane doposiaľ nevidenej situácie z televízie) veľmi pôsobivý, ešte väčšmi racionalizuje fiktívne udalosti a dodáva im autentický základ. Väčšina pridaných scén síce je do počtu a naratívny oblúk by sa zaobišiel i bez nich, avšak z pohľadu nového diváka ide o vítané rozšírenie charakterového pôdorysu a prehĺbenie puta s ústrednými postavami.

Súčasne, finále pomyselného prológu je stále až neuveriteľným spôsobom emočné, bravúrne zahrané a mrazí z neho v chrbte. Potom pre mňa však prišiel istý šok, keďže som dúfal, že odklonenie od predlohy bude spočívať i v pridaní udalostí odohrávajúcich sa medzi dvadsaťročným časovým skokom. Lenže ono nie.

A práve vtedy prichádzajú isté problémy. Nastávajú v momente, kedy sa dostávame do seriálovej súčasnosti. Tu sa dianie a udalosti výraznejšie upravujú a zjednodušujú, aby sme sa čo možno najrýchlejšie dostali k jadru. Základ zostáva identický, avšak k onomu ikonickému zoskupeniu hrdinov sa ako diváci dopracujeme odlišným spôsobom, ktorému zatiaľ chýba zásadnejšie tempo, rezonujúcejšia atmosféra či sebaistejšia réžia (scéna stretnutia je zbytočne chaotická a pôsobí neprofesionálne oproti zvyšku). Niektoré pasáže dokonca vyznievajú vyložene navyše, akoby potrebovali autori nahnať minutáž kratšieho filmu.

Napriek tomu si myslím, že seriálový The Last of Us by zatiaľ mal dostať opatrný palec hore. Autori totiž evidentne pôvodný materiál poznajú a verím, že sa v neskorších epizódach dočkáme i väčšej akcie a ďalšej invencie v rámci charakterových vzťahov. Pedro Pascal aj Bella Ramsey sú v úlohách výborní, charizmatickí a perfektne sa na nich dokážete naladiť. Potenciál tu rozhodne je, rozpočet zjavne nie je najnižší a ja verím, že kvalita rozprávania bude mať stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ to vidím na mierne nadpriemerný projekt, ktorý ťaží z herných prvkov (parádny hudobný sprievod, citácia záberov) a v niektorých ohľadoch tvorí efektívnu nadstavbu výborného príbehu. Epizóda následne končí potenciálnou prestrelkou a lákaním na nebezpečenstvo v druhej časti, kde sa bude istým spôsobom lámať chlieb. Viac však prezradí až budúci pondelok.

Vivaldi

Na The Last of Us som bol veľmi zvedavý už v prvom momente ako hra vyšla a začala dostávať top hodnotenie od kritikov napravo, naľavo. Nakoľko som však oddaný PC-čkar, tak som sa k hraniu nikdy nedostal, a teším sa na tohtoročnú PC verziu, ktorá je skoro ako dar z nebies. To mi však dáva možnosť si pozrieť tento seriál samotný o sebe bez toho, aby som bol nejakým spôsobom ovplyvnený udalosťami z hry. Jediný kontakt čo som mal s hrou bola úvodná časť v aute a keď sa Joel stretol prvýkrát s Ellie. Tam moje skúsenosti s celým titulom končia.

Seriálová adaptácia si tieto momentky, samozrejme, vychytá tiež. A musím priznať, že keď som videl ako sa Joel snaží so svojou dcérou Sarah utiecť a dostať ju von z mesta, pociťoval som presne tie isté pocity ako keď som to hral. Veľa plynie práve z toho, že sa zachoval kľúčový moment, kde sme všetko videli primárne z perspektívy Sarah. Vďaka tomu tie scénky pôsobili oveľa úpenlivejšie a bolestivejšie. Preto som rád, že toto bolo zachované. Rovnako som videl aj špinavú atmosféru Bostonu so všetkým, čo k tomu patrí. Ulice, byty, podzemia… skutočne to pôsobí ako vystrihnuté z post-apokalyptického príbehu. V tomto smere mi to pripomenulo atmosférou aj prvý Dying Light. Napriek tomu, že sme ešte nestihli dokopy vidieť skoro žiadnych nakazených. Mesto je však v tomto smere kvalitne spracované a dodáva to všetku potrebnú chuť tomu diktátorskému režimu, ktorý tam bol zavedený. Čiže zasadenie príbehu a atmosféra boli zvládnuté. Ako sú na tom postavy?

Pedro Pascal je v roli Joela Millera vynikajúca voľba. V momente ako som sa mu pozrel do očí som v ňom videl všetku bolesť, ktorú mu spôsobili udalosti spred dvadsiatich rokov, bola v nich však aj jeho ohromná tvrdosť a sila, ktorú vyžaroval. S týmto človekom sa neradno zahrávať a rozhodne si vie urobiť poriadok na svojom dvore. Bella Ramsey ako Ellie toho zatiaľ ešte veľa predviesť nestihla, no na druhú stranu veľmi môžem pochváliť casting. Verím jej tú rolu, pôsobí v nej veľmi úprimne, správa sa ako by sa tínedžerka v jej veku správala a pôsobí veľmi autenticky. Spolu s jej celkovou drzosťou a schopnosťou dostať sa druhým do hlavy a vyriešiť problémy po svojom. Merle Dandridge ako Marlene pôsobí rovnako autenticky. Je to osoba, z ktorej tiež niečo vyžaruje a tým je najmä hrdosť. Som zvedavý ako bude pokračovať jej príbehová línia.

Príbeh zatiaľ ako taký zatiaľ nechcem hodnotiť, pretože z neho máme podanú akurát tak jednu desatinu, no napriek tomu mám pocit, že sa tu začali solídnym spôsobom ukazovať vzťahy. Ako napríklad medzi Joelom a Tess, ktorý je vykreslený vynikajúco. Tak ako vidno Joelovu bolesť, ten pocit, že sa v tomto pokrivenom svete našli, je tu zachytený dobre. Úvodné interview z roku 1968 je tiež super. Tak nejako asi reaguje aj na skutočný rok 2020, no keď som počúval reč Dr. Neumana v podaní Johna Hannah, mal som celkom zimomriavky. Pretože na tom čo povedal asi reálne niečo bude.

Viac zatiaľ rozpisovať nebudem, som zvedavý kam bude príbeh pokračovať a teším sa na ďalší pondelok, kedy sa dozviem viac. Okrem toho mám ešte aj o dôvod viac sa tešiť na to, až si niekedy najskôr v marci budem môcť vychutnať herné spracovanie na svojom PC. Každopádne si myslím, že úvodná epizóda je sama o sebe vynikajúca a verím, že to tak bude pokračovať aj naďalej.

Daniel Palička

Předně bych chtěl zdůraznit, že hry od Naughty Dogu jsem nehrál, tudíž nemohu posoudit, nakolik se děj shoduje s původní herní předlohou. Nicméně musím konstatovat, že úvodní epizoda se nadmíru povedla a navnadila mě na další části. Příběh se zatím nesl v duchu pomalého budování světa a představení hlavních postav. Hodinová stopáž byla využita na maximum – charaktery postav byly skvěle načrtnuty, pocit beznaděje byl výborně zprostředkován divákům a lokace byly funkčně zakomponovány do scénáře. Jen doufám, že další epizody budou kratší – na hodinové epizody začínám být trochu alergický. Osobně musím říct, že první polovina byla povedená, zejména díky emocionálnímu aspektu. Druhá byla o neco slabší, ale i tak jsem si ji nesmírně užil.

Režie se nese v standardní kvalitě seriálů na HBO MAX. Práce s kamerou a rozvržením scén je výtečná, přičemž budování napětí (hlavně v první půlce) fungovalo na jedničků. A pokud je řeč o akčních sekvencích, ty rozhodně neurazily. K hereckému obsazení nemám žádné výhrady. Pedro Pascal se role Joela zhostil se ctí a je znát, že si roli skutečně užíval. Na Bellu Ramsey, která ztvárnila mladinkou Ellie, jsem si sice musel chvíli zvykat, postupně mi však přirostla k srdci. Ostatní herci také odváděli skvělou práci – obzvlášť chci vypíchnout Joelovu dceru a jeho parťáka Tommyho. Sečteno a podtrženo, první epizoda seriálu The Last of Us se povedla. Uvidíme, jaké budou zbylé části. Doufám, že si udrží stejnou úroveň. Zatím ve mně totiž převládají pozitivní dojmy.

To by boli naše redakčné dojmy, ktoré sú celkovo viac než pozitívne. Ak ste sa teda stále nedostali k sledovaniu, nemáte prakticky žiadny dôvod otáľať. Po ukončení celej prvej série vám navyše ponúkneme i jej komplexnejší rozbor, takže sa máte na čo tešiť.

Komentuj!