Children of Silentown – Pravidlá vs. pravda

Z času na čas sa v hernom svete objaví projekt, o ktorom si poviete, že si ho musíte zahrať čo najskôr. Pre mňa je jeden z týchto titulov Children of Silentown. Slovami by som nevedel popísať svoje pocity, ktoré vo mne zanechal trailer, a rovnako to dopadlo aj po tom, ako som si zahral sprístupnený prológ ešte roku 2020. Potom však okolo hry nastalo obrovské ticho. Čas plynul, nedočkali sme sa žiadnych nových informácií, skoro to pôsobilo ako keby nás tvorcovia z Elf Games chceli navnadiť svojim veľkým mlčaním. To však bolo nakoniec prelomené, a som za to úprimne vďačný. Pretože nový rok sa začína s veľmi dobrými pocitmi.

Recenzovná verzia: PC

Prvé čo ma na celom tomto projekte zaujalo bol dizajn postáv a nádherné umelecké animácie. V momente ako som uvidel jeho hlavnú hrdinku Lucy, cítil som sa ako keby sa spojilo temné umelecké cítenie známeho režiséra Tima Burtona s maľovanými postavami, ktoré nám priniesla nemenej známa maliarka Margaret Keane. Dva svety sa spojili v jeden a výsledok bol skutočne absolútne nádherný. O to krajšie celá hra pôsobí aj v tom, že postavy väčšinu času nemajú ústa, no skrz dobre napísané dialógy a ich jednoduché reakcie dokážete veľmi často pochopiť, akí v skutočnosti sú. Ich oči možno nemajú zrenice, no napriek tomu im cez ne dokážete vidieť hlboko do duše. Máte tak možnosť si vychutnať nádherne maľované časti počas dňa a strašidelné nočné mory, ktoré Lucy nedajú spať.

Rovnako ma však zaujal aj námet. V centre diania je mestečko, ktoré je zo všetkých strán obklopené lesom. Je zakázané tam chodiť, rozprávať sa nahlas a komunikuje sa len prostredníctvom šepkania, aby vás náhodou neuniesli nebezpečné lesné príšery. Mohli by sme to skoro nazvať až náboženstvom mestečka Silentown. Hlavnou hrdinkou je už spomínané mladé dievča menom Lucy, ktoré síce žije rovnako tichým životom ako všetci ostatní, no vďaka svojej mame objavila aj lásku k hudbe a spevu. Neustále ju však trápia nočné mory, počas ktorých si miestami už sama nie je istá, či sa jej nesnažia niečo povedať.

Svojou atmosférou a spracovaním mi hra v mnohom pripomenula film M. Night Shyamalana “The Village”. Zaužívané pravidlá, mestečko obklopené lesom… napriek tomu však vo mne prebýval pocit, že hra vo finále vytiahne kvalitnejší nápad a nemýlil som sa. Les totiž skutočne má svoje tajomstvá a ľudia, ktorí zmizli, sa nevybrali na výlet do najbližšieho veľkomesta, ani nič podobné. Medzi stromami niečo skutočne žije. Niečo, z čoho majú obyvatelia Silentownu strach. Otázkou však ostáva, či sa chcete riadiť ustanovenými pravidlami, alebo chcete poznať pravdu? Niektorí ľudia možno totiž vedia viac, než v skutočnosti hovoria. Je preto potrebné, aby ste sa dozvedeli čo najviac informácií.

K tomu vám pomôžu jednotlivé hudobné melódie, ktoré sa počas hry naučíte. Celkovo sú štyri, no pre úspešné zvládnutie hry vám budú stačiť prvé tri. S ich pomocou budete môcť čítať ľuďom ich myšlienky, uvidíte spomienky, ktoré sa spájajú s určitými predmetmi alebo miestami, alebo sa dočkáte aj odpovede zo strany lesa. Poslednú melódiu sa mi objaviť nepodarilo, takže jej funkciu vám prezradiť neviem. Mám však v pláne preskúmať titul odznova a snáď sa mi podarí odhaliť všetky tajomstvá, ktoré sa tu ukrývajú. Rozhodne som zvedavý, aký bude mať nakoniec prínos.

K samotnej hrateľnosti vám asi veľa nového nepoviem, nakoľko Children of Silentown funguje opäť ako klasická point and click adventúra, kde sa rozprávate s postavami, zbierate rôzne predmety do inventára a môžete ich aj rôzne kombinovať. Jediné na čo vás upozorním je, že za týmto účelom ich nestačí položiť na seba a musíte použiť pravé tlačidlo myši. Použitie melódii v dôležitých bodoch aktivuje aj minihry, ktoré treba úspešne splniť na to, aby ste sa posunuli ďalej. Treba správne navliecť vlnu cez gombíky, nájsť cestu domov v labyrinte alebo osvetliť všetky políčka na ploche bez toho, aby ste zobudili spiace oči. To sú hlavolamy, s ktorými sa budete stretávať. Je tu však ešte zopár ďalších. Zloženie etikiet na nádobách, rozsvietenie všetkých púčikov tajomného kvetu a nesmiem zabudnúť ani na sochy držiace prázdne misy, ktoré treba naplniť vodou.

Vyzdvihnúť musím aj postavy. Obyvatelia mi prišli uveriteľní a s využitím jednotlivých melódií môžete o nich zistiť aj oveľa viac. Prípadne s ich myšlienkami aj jemne minipulovať. Možno to pôsobí trochu zvláštne, no keď pochopíte princíp jednotlivých melódií a ako v skutočnosti fungujú, dáva to všetko podľa mňa zmysel. Je tu veľké množstvo udalostí, ktoré svojim konaním dáte do pohybu bez toho, aby ste si boli vedomí toho, čo vlastne nastane. Aj to je jeden z aspektov, ktorý na mňa neustále fungoval. Neviete čo svojim rozhodnutím spôsobíte a čo sa stane, až kým sa to reálne nestane. Je síce pravda, že tieto momenty sú naskriptované, no napriek tomu som si miestami ako hráč nebol úplne istý, či to bolo morálne správne. Pretože viem minimálne o dvoch postavách, ktoré vašim konaním navždy zmiznú v lese.

Tvorcovia sa však rozhodli dať svojim postavám aj celkom zaujímavé mená. Alebo minimálne chlapcom, ktorí sa volajú tak, akej farby majú vlasy. Blue, Red, Silver a Black. Žeby tým chceli Elf Games naznačiť, že sú fanúšikovia hier Pokémon? To nemožno úplne vylúčiť. Je to však viac než zaujímavé a škoda, že dievčatám rodičia farebné mená nevymysleli.

V priebehu hry viete získať aj viacero zberateľských predmetov. Konkrétne ide o 20 nálepiek, pričom v každej kapitole ich nájdete 4. Výnimku tvoria len úvodné dve časti a keďže prvá kapitola slúži ako prológ, jednotlivé miesta vám budú sprístupnené až počas tej druhej. Tým pádom ich pokojne môžete zozbierať aj potom. Jedinou výnimkou je nálepka náramku, ktorý dostanete od starej ženy – tú získavate počas prvej kapitoly automaticky. S každou jednou, ktorú sa vám počas hrania podarí nájsť, odblokujete achievement.

Za osobný highlight však považujem celkové spracovanie príbehu. Napriek tomu, že námet nie je úplne originálny, jeho spracovanie je skutočne vynikajúce. Oceňujem, že tvorcovia sa snažili najlepšie ako vedeli, aby skrz tieto postavy a jednotlivé situácie rozpovedali veľmi komplexný príbeh, ktorý sa dotýka skoro všetkých obyvateľov. Čo všetkých obyvateľov totiž spája najviac je ich strach. Počas svojho života sa museli vyrovnať so stratou blízkych a nechcú, aby sa to zopakovalo. Lenže nepríjemným udalostiam sa zabrániť nedá, čo pochopíme už po druhej kapitole, ktorá sa skončí skutočne silným momentom.

V tej chvíli sa inak hra rozbehne naplno a začneme si viac uvedomovať prítomnosť zakázaného lesa, ktorý si berie priateľov, blízkych, no rovnako aj deti. Prichádza obrovské množstvo otázok, na ktoré sa budete snažiť nachádzať odpovede, no reálne sa žiadnych nedočkáte. No s príchodom štvrtej a finálnej piatej kapitoly sa nám niektoré veci začnú postupne ozrejmovať. Osobne mám určité teórie ohľadom toho čo sa stalo ľuďom, ktorí zmizli, no nebudem ich tu spomínať, pretože ich momentálne neviem nijakým spôsobom potvrdiť ani vyvrátiť. Možno bude potrebné odhaliť ostatné konce, ktoré hra ponúka.

Áno, čítate správne, nenachádza sa tu iba jeden záver. Celkovo ich môžete objaviť až štyri. Záleží totiž na tom, ktorú melódiu sa rozhodnete na konci zaspievať a spolu s tým prichádzajú aj záverečné titulky. Pokiaľ by ste si však mysleli, že si následne pozriete ostatné, potom budete sklamaní. Po úspešnom dokončení sa vám totiž otvorí nová hra a k ďalšiemu koncu si ju budete musieť prejsť opätovne. Za seba však môžem povedať, že finále, ktoré som si zvolil, bolo vynikajúce. Napriek tomu si však myslím, že pravdu o ľuďoch sa dozviem až vtedy, keď nájdem všetky tri noty vyššie spomínanej štvrtej melódie.

Opäť však prichádza i tá menej príjemná časť recenzie, kedy je potrebné spomenúť nejaké mínusové body. Dobrou správou je aspoň to, že žiadny z nich mi výraznejším spôsobom nekazil dojmy. Trochu mi však prekážalo už spomínané kombinovanie predmetov v inventári. Skutočne netuším prečo nie je možné rovno kliknúť na jeden predmet a presunúť ho na druhý a miesto toho je to potrebné používať pravé tlačidlo myši. Odporúčam si to zapamätať, lebo takto sa môžete na nejaký celkom slušne zaseknúť.

Tiež si myslím, že pretekárska minihra so žabou a ježkom mohla byť spracovaná zaujímavejšie. Mohlo ísť o niečo taktickejšie než len klikať a klikať a klikať, kým sa nedostanete do cieľa. Ideálne čo najrýchlejšie, aby vás náhodou súper nepredbehol. Na to, aké sú ostatné hlavolamy kvalitne vymyslené, mi toto prišlo absolútne bez nápadu. A nakoniec by som ešte povedal, že je tu niekoľko postáv, pri ktorých by som si prial, aby sme ich mali možnosť spoznať aspoň trochu viac. Z toho, čo sa dozvieme som mal pocit, že ich rola bola zredukovaná len vyvolanie emócií. Niečo sa síce dozvieme vďaka spevu, no bol priestor na to, aby sme zistili viac. Ako som však povedal, nič z toho hre zásadnejším spôsobom neubližuje a v rámci celkového obrazu ide o absolútne maličkosti.

Lepšie otvorenie nového roku som si tak reálne ani nemohol želať. Children of Silentown naplnil moje očakávania a už počas januára som sa dočkal titulu, ku ktorému sa veľmi rád opätovne vrátim. Vizuál zanecháva silný umelecký dojem, príbeh a postavy sú spracované zaujímavo a jemná klavírna hudba dopĺňa každú scénku o potrebné emócie. Pokiaľ ste milovníkom point and click adventúr okorenených o temnejšie fantasy prvky, neváhajte a určite si túto hru zaobstarajte. Dočkáte sa kvalitne napísaného príbehu, ktorý vás bude v napätí držať od začiatku až do konca. Elf Games držím palce v ich ďalšom projekte a som skutočne vďačný za tento skvelý zážitok.

Komentuj!