High On Life – Najzábavnejšia hra roka, ktorá nepobaví všetkých

Jednoduchá strieľačka, ktorá na prvý pohľad pôsobí ako film od Pixaru a ktorá v sebe skrýva množstvo humoru. Arkádový svet, zmysel pre detail a rozprávajúce zbrane, čo viac treba k zábave? To je titul High On Life v skratke, na ktorý si bližšie posvietime v samotnej recenzii.

Recenzovaná verzia: Xbox Series X

Najkontroverznejší titul roka je tu a vďaka tomu aj ďalšia kontroverzná recenzia. Viete, ako sa hovorí, vrana k vrane sadá. Nepoznám totiž jediného človeka, ktorý by u mňa doma pri High On Life minimálne raz nemusel položiť na pár sekúnd ovládač na stôl kvôli záchvatu smiechu. Rovnako však nájdete názory a okruhy ľudí, ktorí hru opisujú ako koncentrát ľudskej odpornosti a odporúčajú vyhnúť sa jej v desaťkilometrovom rádiuse. Nedá mi nepoukázať na fakt, že jedna nemenovaná vysoko renomovaná herná webstránka sídliaca v Brightone dokonca zachádza do takých extrémov, že vulgárne nadáva ľuďom, ktorým sa táto hra páči. Je teda High On Life vhodný pre vás a vaše nevinné ratolesti alebo by ste ich mali chrániť a dať im radšej zahrať skôr nejaké Call of Duty?

High On Life je pre dva typy hráčov: pre tých, ktorí majú radi seriál Rick & Morty a/alebo tých, ktorí pri svojom zmysle pre humor nepoznajú hranice ako slušnosť a vhodnosť vtipov. Tento titul pochádza práve od Justina Roilanda, tvorcu tohto seriálu, a dokonca aj dabuje jednu z hlavných postáv. Ostatne, všetky dialógy sú úplne popretkávané svojskou osobnosťou tohto pána. Nakoľko každá lokácia alebo scéna je istým spôsobom prekvapenie a súčasť príbehu, nebudem veľmi prezrádzať detaily. K surovosti humoru poviem len toľko, že už obrazovka vytvárania hlavnej postavy je vreckové zrkadielko, z ktorého násťročné dievča „šňupe“ koks. Hra sa však naozaj neberie vážne a všetky lokácie, postavy a udalosti sú jedna veľká satira. Až na hovorené slovo plné vulgarizmov však nikdy nezachádza do vyslovene „dospelého“ obsahu.

Zároveň sa nedá povedať, že by bol príbeh High On Life zložitý. Ako nemenovaná postava s tvárou podľa výberu sa ocitnete na mimozemskej planéte vo futuristickom meste. Odtiaľ je vašou úlohou rozložiť nebezpečný zločinecký G3 kartel, ktorý stojí za útokom na planétu Zem, čo sa udeje prostredníctvom postupného likvidovania jeho šéfov. Bossovia sú celkom prepracovaní a zábavní, každý je iný, má iné mechaniky a animácie, unikátnu mimozemskú rasu a vizuál a pri niektorých sa viac nasmejete, ako natrápite, no súboje s nimi mávajú aj prekvapivú dávku vertikality. Nenájdete tu žiadne prestrihové scény ani nejakú masívnu dejovú líniu, no tak je to asi lepšie.

Príbeh sa totiž schováva v každom kútiku mimozemského prostredia s veľkou hustotou objektov, prostredníctvom diskusií s rôznymi postavičkami. To titulu dodáva až nečakaný pocit realizmu a autenticity. Debata s dvoma hádajúcimi sa turniketmi pri bráne do metra, ktoré sa vás snažia presvedčiť, aby ste ich mali radi a nenávideli ten druhý. Návšteva obchodu s vylepšeniami na štýl „u Slováka“, kde sa nedá skoro nič kúpiť a obchodník vás neustále posiela „do zadku“. Otravná lietajúca plyšová guľa, ktorá sa vás rozhodne v istom bode neustále nasledovať, zavadzať vám, nedá sa ju zastreliť kvôli jej rýchlosti uhýbania a ešte sa vám vysmieva, že ju neviete trafiť. Narážanie do chodcov, ktorí majú neustále zábavné hlášky a rôzne problémy, niekoho svrbí telo, iný berie drogy a vidí vás dvojmo a podobne. 

Najväčším lákadlom v High On Life sú každopádne rozprávajúce zbrane, ktorých je dokopy šesť. Tie pritom neutíchajú ani počas prestreliek a tým môžu menej otrlých i odradiť. Výhodou je však aspoň to, že v nastaveniach je možné upraviť ich slovnú kadenciu. Najpodstatnejšou je inak hneď prvá, ktorú dabuje tvorca High On Life, a tou je pištoľ menom Kenny. Kenny je veľmi výrečný, vystresovaný a vtipný. Neustále dáva hráčovi rady, no nie všetky sú úprimne nápomocné. Osobne som s ním trávil najviac času a dokonca by som povedal, že je to hlavná a zďaleka najzábavnejšia postava z Gatlianov. Tak sa totiž volá mimozemská rasa tých inteligentných zbraní.

Na opačné spektrum sa u mňa zaradil nožík menom Knifey. Ten sa vyznačuje šialenou tvárou a nepríčetnou mierou sadizmu – v podstate len stále žiada, aby mohol niečo zarezať, vykostiť, otvoriť niekomu žalúdok a tak podobne. Po splnení jednej z týchto akcií od neho počuť slastné vzdychanie a prosíkanie o ďalšiu obeť. Úlohu brokovnice plní v tomto prípade žabia zbraň menom Gus. Gus sa nabíja a strieľa pomaly, a taká je aj jeho osobnosť. Všetko je mu jedno a jeho štýl je čistý relax, čo vytvára vtipné situácie pri množstve nepriateľov, kde by už ostatné zbrane vyskakovali z kože. Dôležité je spomenúť aj útočnú pušku menom Sweezy, nervóznu dámu, ktorá vie strieľať kryštalické projektily. Každý z Gatlianov má ešte špeciálnu schopnosť, ktorú nebudem prezrádzať, pričom na konci príbehu sa nachádza ešte jedna tajná zbraň.

Prostredia sa od seba štýlom a farbami výrazne líšia. Okrem futuristického mesta sa dostanete aj do bažinového slumu, rôznych typov lesov a džunglí, tovární a ďalších miest. Dôležité je napísať i to, že s pribúdajúcimi zbraňami a schopnosťami sa viete pravidelne vracať do predošlých lokácií a dostať sa do predtým neobjavených zákutí. Nemusí teda ísť len o bezhlavý šprint cez hlavné úlohy. V prostredí sa konštantne nachádza niečo zaujímavé, pri čom sa viete pozastaviť aj na pár minút. Nájdete tu napríklad funkčnú televíziu alebo kino, kde bežia ozajstné (a celkom zábavné) brakové filmy spred 20+ rokov. V istom bode vás hra dokonca poverí prechodom cez kanceláriu, kde budete musieť pracovať pre rozkošných domorodých plyšových medvedíkov. Tam absolvujete pohovor, kde budete povinný prevracať strany papiera v takzvanom byrokratickom simulátore. Šéf je mimochodom taktiež medvedík, ale je to strašný idiot: rovno vás zjazdí a prizná sa, že sa na vás vyvršuje len preto, lebo je šéf.

Aj audiovizuálne ide o veľmi zaujímavú záležitosť. Kým na Steam Decku na nižších nastaveniach som mal pomerne priemerný rozmazaný vizuál, na Xbox Series X s antialiasingom a detailami hra vyzerala perfektne, ako nejaký film z produkcie Pixar (mínus dospelácke vtipy). Nie všetky textúry a modely sú síce ultra detailné, ale to je, pravdepodobne, naschvál, aby to nevyzeralo príliš seriózne. Nevšimnete si ani rozdiely v kvalite medzi primárnymi a sekundárnymi postavami ako napríklad okoloidúcimi a všetko k sebe pasuje.

Osobne som mal pocit, že ak by som sa niekedy ocitol v mimozemskom meste, mohlo by vyzerať veľmi podobne. Nehľadajte tu raytracing, ale reflexie a materiály sú celkom prepracované. Antropoidní mimozemšťania sú matní, medvedíci a ostatné tvory sú detailne plyšoví a povrchy, ako kovové budovy alebo vodné plochy, sú pekne rozoznateľné. Pri pohybe sa zapne aj efekt rozmazania, ktorý môže niekomu prekážať, ale mne sa v rámci filmovej hrateľnosti celkom pozdával. Hudobne ide o mix pokojného elektra a príjemneho bebopu, no až na hlavný motív mi nič výraznejšie neutkvelo v pamäti. Súčasne však treba priznať, že hudba je celkovo tichšia a hrá prevažne počas akcie. Ani audio stránka neurazí a každý pohyb alebo streľba zo zbrane má vlastný originálny zvuk.

Hráčov môže na High On Life nasrdiť všeličo. Na jednej strane pritom chápem, že ich nemusí zaujať pixarovský kreslený štýl v tvrdej strieľačke, môžu ich otravovať konštantné monológy v pozadí, zradiť naoko infantilný vizuál v skutočnosti určený pre dospelých a zaskočiť surový humor, ktorý určite nie je pre deti. Súčasne však ide o naozajstný maják v mori sterilných a dogmatických titulov, ktoré sa zo spoločenských a kultúrnych dôvodov držia pre istotu pri zemi a boja sa svojím scenárom a hrateľnosťou vojsť do „nebezpečných“ vôd komédie. Len pre istotu, aby sa ich nerozhodla zlikvidovať armáda násťročných recenzentov v džínoch, zavretých niekde v pivnici, ktorá má dnes ozajstnú moc masívne ovplyvniť predaje hier. Aj preto ma osobne mrzí, že mimo služby Game Pass by si milióny ľudí určite nevyskúšalo titul, ktorý ukazuje, čo všetko je možné, ak sa tvorcovia rozhodnú úplne zbúrať kreatívne bariéry. Už len z tohto dôvodu by si mal totiž High On Life zaslúžiť minimálne hráčsky rešpekt.

Komentuj!