Register

A password will be e-mailed to you.

V posledných rokoch sa mnoho herných štúdií vrátilo k retro spracovaniu akčných FPS. Napriek tomu, že takéto tituly často postrádajú dnešnú pokročilú grafiku a rôzne iné vychytávky, sú medzi hráčmi často vcelku populárne, či už kvôli svojej špecifickej umeleckej hodnote alebo pre pamätníkov, čo si ešte spomínajú na klasické „doomovky“. Nedávno sa mi dostal do rúk titul Scathe, ktorý stavil na rýchlu hrateľnosť týchto retro titulov, no v tomto prípade vývojári radšej zvolili súčasnú grafiku v podobe Unreal Enginu 4. Stačí však kombinácia týchto prvkov na to, aby zaujala čo najviac hráčov?

Recenzovaná verzia: PC

Scathe ako indie titul sa, pravdepodobne, nezapíše do histórie videohier. Tento titul nemá za sebou výraznejší marketing a tak sa nedostal do povedomia veľkého množstva hráčov. Sám som bol do poslednej chvíle zvedavý, čo mi ponúkne, a priznám sa, že spočiatku som bol aj dosť sklamaný. Našťastie pre samotnú hru, nemal som dostatok času a hranie tohto titulu som postupne odkladal a odkladal. No to sa nakoniec ukázalo ako dobrý krok, keďže vývojári na ňom zapracovali a dva týždne po jeho vydaní nám predstavili aktualizáciu, ktorá opravila značné množstvo frustrujúcich aspektov.

Vráťme sa však naspäť na začiatok. Scathe si zobralo príklad z rýchlych akčných FPS, v ktorých zabíjate hordy nepriateľov. No v tomto prípade nepostupujete lineárne, ale stojí pred vami labyrint pozostávajúci zo štyridsiatich šiestich miestností. Väčšina z nich predstavuje buď jednosmerný koridor, alebo križovatku, na ktorej si môžete zvoliť, akým smerom v labyrinte sa budete uberať. Okrem toho sa v ňom nachádza aj šesť miestností so zbraňami a šesť miestností s bossmi. Poslednou miestnosťou je tak záver hry. Postupne budete odhaľovať jednotlivé časti labyrintu, aby ste takto našli miestnosti s bossmi, ktorých musíte poraziť, aby ste tak získali šesť jadier na otvorenie východu.

Rád by som napísal aj niečo pozitívne k príbehovej stránke, no bude to dosť ťažké. Celá dejová línia pozostáva z toho, že vás nejaká božská bytosť (svetlá guľa) poslala do pekla, aby ste sa tam prebojovali až k jeho pánovi (temná guľa) a získali od neho palicu moci. A to je skutočne všetko. Počas hry vás tak budú sprevádzať maximálne komentáre týchto bytostí, čo je tiež v podstate zbytočnosť, keďže aj vývojári sa rozhodli, že sa budú dať vypnúť v hernej ponuke. Takto vás teda čaká len hľadanie zbraní a kúziel, masakrovanie hord nepriateľov a potom len záver, v ktorom si môžete vybrať až z troch koncov.

Ako som už spomínal v úvode, Scathe sa snaží držať ducha starých „doomoviek“. Pohybujete sa osamote alebo v kooperatívnom režime pre štyroch hráčov po jednotlivých častiach labyrintu, ktoré obsahujú určitý počet nepriateľov a šesť rún. Dané runy sú, dá sa povedať, imitácie klasických tajomstiev, často ich nájdete len v strede nejakého koridoru, ale mnohé sa nachádzajú za nejakými zamknutými dverami alebo v skrytých priestoroch. Samotná hra tvrdí, že ich musíte získať dostatok, aby sa vám odomkli miestnosti so všetkými bossmi, no nejako som neprišiel na to, koľko ich vlastne potrebujete získať. Popri masakrovaní nepriateľov mi ich hľadanie prišlo ako vcelku príjemná zmena. Aj keď často som sa stretol s takými runami, ku ktorým som sa ani po niekoľkých minútach nedostal, a nakoniec som sa rozhodol radšej hru dokončiť. V tomto prípade mi aj trochu vadila temná atmosféra tohto titulu, pri prestrelkách je to fajn, no keď už máte niekde nájsť skryté vypínače na otvorenie cesty k runám, občas je to poriadna otrava.

Základ hry je postavený na desiatich životoch, tie si však môžete navýšiť zbieraním relikvií. Keď v labyrinte zomriete, tak prídete o život, no pokračujete z daného miesta ďalej. Pri tomto bode mi však trochu vadilo, že keď zomriete, hra vás hodí rovno medzi nepriateľov a tak sa občas stáva, že za pár sekúnd ste mŕtvy zase. Keď stratíte všetky životy, tak vás hra vráti buď na začiatok, alebo do miestnosti s posledným bossom, ktorého ste porazili. Scathe som testoval na strednej náročnosti a najviac som umieral pri bossoch a pri hľadaní rún. Ak budete trpezlivý, základní nepriatelia pre vás nebudú predstavovať veľké problémy. Nechtiac sa mi dokonca podarilo značne si zvýšiť náročnosť, keďže som našiel kúzlo na dopĺňanie života až tesne pred posledným bossom.

Keď som už spomenul kúzla, poďme sa pozrieť na to, čo má vlastne k dispozícii náš hrdina. Čo sa týka výzbroje, tam ma Scathe vcelku príjemne prekvapil. Nepamätám si, že by som sa stretol s hrou, kde by bolo napísané namiesto názvu zbrane len Weapon 2 alebo kúzla Dark Magic 2. Pri prvom hraní vám samotná hra nechce prezradiť, aké zbrane a kúzla v hre vlastne sú. Až keď ich nájdete v labyrinte, tak sa aj v nastaveniach zrazu objaví ich názov. Vzhľadom k tomu tiež nebudem zbytočne prezrádzať, aký arzenál vás v hre čaká. Podstatné je akurát to, že každá zbraň má dva režimy streľby a základná zbraň ma nekonečno munície, pričom vám stačí držať tlačidlo myši pre streľbu a len ísť dopredu, keďže sa ani neprehrieva. Čo sa týka kúziel, na tie potrebujete zbierať duše z padlých nepriateľov. Každé kúzlo spotrebováva rôzny počet duší. Kúzla sú v hre definované rôzne sfarbenými prsteňmi, čo mi neprišlo ako príliš vhodné rozhodnutie. Určite by to chcelo ešte nejaký iný ukazovať, ktoré kúzlo máte práve vybavené.

Svojím spôsobom by ste vedeli dohrať Scathe aj so základným guľometom, no ostatné zbrane vám vedia pomôcť najmä pri veľkých hordách alebo súbojoch s bossmi. Nepriatelia sú pomerne slabí a väčšina z nich má slabiny na hlave. Narazíte tak na tri typy protivníkov: základní, veľkí a bossovia. Čo sa týka veľkých nepriateľov, trúfnem si povedať, že dokopy sa stretnete s toľkými, koľko je zón v labyrinte. Tých základných je tiež pomerne málo. Na základe encyklopédie démonov, sa na prvý pohľad môže zdať, že ich je habadej, no nie je to veľmi tak, keďže často sa líšia len trochu vzhľadom a menom, no v duchu ide o tých istých protivníkov, na ktorých platí tá istá taktika. Napriek tomu som si ale prebíjanie sa ich hordami vcelku užil.

Aj keď ma akčná stránka Scathe bavila, musím povedať, že po prakticky nulovom príbehu je v ňom skrytý aj druhý veľký zápor. Tým je naskriptovanie toho, ako sa objavujú vaši protivníci. Mnohé oblasti fungujú správne a nejako extra vás nezaskočia, no viaceré sú hotové peklo. Pýtate sa prečo? Nuž, ako sa pohybujete vpred k nejakému východu z oblasti, tak sa postupne objavujú protivníci. No v mnohých oblastiach vám stačí, že sa otočíte a nepriatelia sa začínajú objavovať tam, odkiaľ ste práve prišli. Často som sa kvôli tomu ocitol v strede krížovej paľby, keďže pri ustupovaní pred jednou hordou som zrazu stál pred druhou, ktorá sa mi objavila za chrbtom. Zároveň však platí aj to, že v niektorých oblastiach funguje respawn nepriateľov, ktorý by v tejto hre byť nemal, keďže jednotlivé oblasti majú určený počet protivníkov. Snáď sa na tieto záležitosti ešte vývojári pozrú, aby tak spríjemnili hráčom herný zážitok.

Aj v prípade tejto hry nesmiem zabudnúť na krátke zhrnutie jej technického stavu. Po recenzovaní Destroy All Humans! 2: Reprobed som bol zvedavý, ako sa bude správať Scathe na mojom notebooku. Opäť som tak dostal do rúk hru na Unreal Engine 4, ale tentokrát môžem povedať, že je na tom optimalizácia výrazne lepšie, prepady frameratu sú len minimálne, DLSS funguje ako má. A v podstate aj na mojej konfigurácii som hru rozbehal na ultra detailoch a Full HD rozlíšení na skoro plynulých 60 fps. V hre je viacero momentov, kedy framerate trochu kolíše, ale to sa dá určite vyladiť správnymi nastaveniami. Osobne nemám nič proti retro grafickému kabátiku, ale som rád, že sa vývojári Scathe rozhodli použiť grafické štandardy tejto doby. Často som mal tak z hry pocit, ako by som hral moderný Quake. Zvuková stránka hry zodpovedá tomuto žánru, každý nepriateľ má typické zvuky, podľa ktorých viete, proti čomu stojíte. Nebýva to zvykom, ale pri tomto titule sa mi aj jej hudba zarezala hlboko pod kožu a aj niekoľko hodín po dohraní mi búšila v hlave.

Spočiatku som mal zo Scathe dosť zmiešané pocity, ktoré aj značne znásobilo prečítanie negatívnych komentárov na Steame. Dnes však môžem povedať, že mnohé body v nich spomenuté už neplatia. Vývojári sa za tie dva týždne od vydania fakt posnažili a presvedčili ma, že hra si zaslúži vyššie hodnotenie, ako som jej chcel pôvodne dať. Stále mi však vo veľkej miere vadí absencia príbehu, takže ťažko povedať, komu mám tento titul odporučiť. Ak ste fanúšikom akčných FPS, preferujete retro hrateľnosť a hľadáte niečo na odreagovanie, Scathe je pre vás vhodnou voľbou. Zároveň si ho môžete užiť aj v kooperatívnom režime, ktorý vám poskytne odlišný herný zážitok. Odvážite sa teda podujať na cestu pekelným labyrintom?

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Scathe - Púť pekelným labyrintom
Scathe je nakoniec vcelku vydarený titul, ktorý však má ešte pár múch. Ak mu dáte šancu, čaká vás približne 10 hodín nepretržitej akcie, ktorú môžete prežiť osamote alebo spoločne s troma ďalšími hráčmi.
Pozitíva
  • Optimalizácia a grafika
  • Svižná hrateľnosť
  • Hľadanie rún a masakrovanie hord
Negatíva
  • Prakticky nulový príbeh
  • Respawn nepriateľov
  • Nie úplne jasné fungovanie hry (životy, počet rún)
70%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
72%

Komentuj!