Expeditions: Rome – Veni, vidi, vici?

Nezávislé vývojárske štúdio s názvom Logic Artists, so sídlom v dánskom Copenhagene sa v minulosti prezentovalo pozoruhodnými ťahovými a taktickými RPG počinmi Expeditions: Conquistador a Expeditions: Viking. Posledný menovaný titul, odohrávajúci sa v pochmúrnych krajinách severských národov či utrápenom prostredí Vikingami zdevastovaného anglického pobrežia som si nedávno zahral, aby som lepšie posúdil, akým smerom sa štúdio pohlo pri tvorbe tretieho dielu svojich „expedícii“. Po tretíkrát sa totiž vyberáme do omnoho teplejších a príjemnejších krajín v okolí Stredozemného mora a hneď z kraja môžem napísať, že okrem nehostinného podnebia sa zlepšila nielen celková klíma, ale aj kvalita celej série.

Recenzovaná verzia: PC

Z celej bohatej a dlhej histórie rímskej ríše si vývojári zvolili zrejme to najzaujímavejšie obdobie. Expeditions: Rome sa totiž odohráva v časoch, kedy sa Rím ešte pýšil republikou a v podstate demokratickou vládou senátu, ale súčasníci už tušili, že toto obdobie je na konci svojej cesty. Čoraz väčšie výboje a vláda nad čoraz väčším územím začali vyžadovať oveľa silnejšie osobnosti, než boli rozhádaní senátori, ktorí spomedzi svojich radov volili na dočasné vládnutie nevýrazných konzulov s pomerne malými právomocami. Prvé výrazné osobnosti sú však už na začiatku Expeditions: Rome na scéne. Celý príbeh začína v období okolo roku 50 pred našim letopočtom, teda v čase kulminujúcej občianskej vojny medzi už silnými konzulmi Mariom a Sullom. Už na samom začiatku sa hlavný hrdina (alebo hrdinka, podľa vašich preferencií) stretáva na lodi aj s Juliom Cézarom, ktorý je v tejto dobe ešte iba málo známym a mladučkým veliteľom, povereným bojovať s pirátmi ovládajúcimi niektoré malé grécke ostrovy, medzi ktoré je možné zaradiť napríklad aj známy Lesbos.

Znalcov série zrejme hneď spočiatku prekvapí fakt, že na rozdiel od minulých dielov ste okamžite ako potomok významnej patricijskej rodiny významnou osobnosťou. Už nie ste iba akýmsi dobrodruhom, žijúcim v malom a zanedbanom drevenom hradisku a veliacim iba skupinke otrhaných a špinavých severanov, ale pomerne rýchlo sa stávate legátom. To neznamená nič menšie, než to, že preberáte velenie celej rímskej légie s tisíckami skvele vycvičených a vyzbrojených vojakov. To by však znamenalo, že celý základný koncept série by sa dostal až niekam na úroveň obrovských bitiek v štýle Total War, čo by zrejme žiadny z fanúšikov série neprivítal s nadšením. Vývojári to vyriešili takým spôsobom, že síce na vojnovej strategickej mape zadávate svojej veľkej légii rozkazy, a posielate ju obliehať veľké opevnené mestá či bojovať v masívnych bitkách na bojovom poli, ale týchto monumentálnych bojov sa ani priamo nezúčastňujete. Na velenie légie máte totiž pridelených poľných veliteľov, z ktorých vždy len vy určíte, kto z nich má práve aktuálne ťaženie viesť. Každý z veliteľov má totiž rozdielne schopnosti, či preferencie, takže niekto napríklad vyniká skôr v logistike a v opatrnom prístupe, zatiaľ čo iný sa rád vrhá na nepriateľské armády plnou silou.

Netreba pripomínať, že každá kampaň a udalosť vyžaduje iného veliteľa, ktorý by dokázal čo možno najefektívnejšie vyriešiť aktuálne vzniknutú situáciu. V momente veľkej bitky sa celá hra prepne do akéhosi strategického módu, kde nevidíte priamo vojakov, ale len ikony oddielov a ich strategické formácie. Počas bitky, v závislosti na jej vývoji, však môžete určovať, akú formáciu a taktiku má daný veliteľ zvoliť, aby dosiahol čo možno najväčšie víťazstvo a s čo možno najväčšou korisťou a najmenšími stratami. Vyzerá to dobre, funguje to dobre, a je to rozhodne príjemné osvieženie oproti minulým dielom. Problém nastáva až po niekoľkých odohraných hodinách, kedy to celé postupom času začína prerastať do trochu otravného a repetetívneho obsadzovania jednej provincie za druhou. Po niekoľkých desiatkach hodín sa tak z toho stala iba nevyhnutná rutina, ktorou som si musel povinne prejsť, aby som sa dostal k ďalšiemu posunu v príbehu.

Aby bol zachovaný pôvodný duch a koncept série, tak váš hrdina, vždy len s malou skupinkou vybraných spoločníkov, medzitým cestuje po šírej krajine a bojuje svoje vlastné bitky (v tomto prípade skôr šarvátky). Tie zahŕňajú len malý počet účastníkov a sú takmer identické s bitkami, ktoré prezentoval Expeditions: Viking. Áno, rozhodne nepôsobí priveľmi uveriteľným dojmom, žeby veľký legátus opúšťal pravidelne svoju hlavnú armádu a sám sa neustále pohyboval po okolitej krajine, aby tam nakupoval zásoby, riešil problémy chudobných rybárov a púšťal sa do stretov s hŕstkami banditov. Ak to však hodíte za hlavu, musíte uznať, že inak sa to vyriešiť ani nedalo, keďže v opačnom prípade by ste nemali možnosť spoznať bežný život tamojších obyvateľov, nedostali sa k zaujímavým úlohám a z očakávaného záveru trilógie by zostala len stratégia s prvkami simulátoru zásobovania, craftingu a výberu najlepšieho miesta pre vybudovanie dočasnej pevnosti.

Základné boje teda opäť prebiehajú v klasickom ťahovom hexovom systéme, ktorý vám opäť ponúka veľké množstvo možností, ktoré ešte zvyšujú rozličné aktívne schopnosti, využívané vašimi spoločníkmi. Všetky postavy sú tak vybavené množstvom špeciálnych schopností v závislosti od svojej triedy či povolania (medzi nich patrí napríklad grécky liečiteľ a bývalý olympijský zápasník v jednej osobe, africký gladiátor, klasický rímsky vojak, banditka s lukom) a všetci môžu používať početné predmety vrátane tých na jedno použitie. Veľkú úlohu pri bojoch zohráva aj výšková prevaha, či rozličné iné odolnosti. Nepriateľov nemusíte iba ubiť k smrti, ale máte možnosť ich aj zapáliť, otráviť, či dočasne omráčiť. Z minulých dielov zostala zachovaná aj nutnosť táborenia, kedy dokážu niektoré postavy vyrábať rozličné veci, ako lieky, zbrane a počas ktorého vás zo spánku môže vyrušiť príchod banditov, či nejaká divoká zver. Oproti Expeditions: Viking je však táborenie trošku zjednodušené, čo som však iba privítal, pretože nešlo o moju najobľúbenejšiu hernú mechaniku.

V záverečnej časti recenzie sa chcem venovať technickej stránke veci a celkovým dojmom, aký vo mne tento počin vyvolal. Už v úvode som spomínal, že zasadenie do okolia Stredozemného mora, konkrétne do Grécka, Egypta, Gálie, či dokonca do samotného Ríma, je jednoznačným plusom. Častokrát prekrásne, preslnené lokácie s veľkými gréckymi chrámami, či veľmi autenticky stvárnený republikánsky Rím sú určite atraktívnejšími oblasťami, než večne upršaný, šedivý sever, prezentujúci sa iba malými dedinkami, močiarmi a riedkymi lesmi. Celé to poháňa síce už trocha dožívajúci, ale za to vyladený a osvedčený Unreal Engine 4 a v tomto smere nemám výhrady. Veľmi pozitívne vítam aj veľké portréty hovoriacich postáv, výdatne napomáhajúce tomu, aby ste sa s nim lepšie zžili. Poslednú pochvalu si odo mňa vyslúži ešte pekne spracovaná strategická mapa, po ktorej sa pohybujete buď so svojim malým oddielom, alebo s celou légiou.

Na záver si nechávam negatíva, ktorých síce nie je priveľa, ale, bohužiaľ, ich musím považovať za veľmi zásadné. V prvom rade ide o príbeh, ktorý sa prezentuje klesajúcou kvalitou. Autentický pocit, že moja postava je len súčasťou veľkej mašinérie Rímskej republiky, pričom moja postava sa drží takpovediac nad vecou v rámci autentickej histórie, sa totiž postupne vytratil. Vôbec ma totiž nenadchlo, že to celé začalo postupne skĺzavať do čiernobielo pôsobiaceho zápolenia s jedinou zákernou postavou, ktorá mohla za všetko zlo, čo sa nielen môjmu charakteru, ale aj v celej rímskej ríši udialo. Takéto zjednodušenie príbehu som neočakával a príde mi to ako prílišný ústupok bežným hráčom, preferujúcim klasické morálne čierno-biele príbehy.

Ďalšou sprchou boli technické problémy, ktoré síce o sebe dali vedieť vskutku iba občas, avšak spravidla o to silnejšie zaboleli. Keďže súboje sú pomerne zdĺhavé aj vďaka veľkému počtu zúčastnených postáv, z ktorých každá musí vykonať svoj ťah, tak zamrznutie celého programu na samotnom konci boja spôsobilo, že som ich musel zbytočne opakovať. Začal som síce recenzovať ešte z novinárskej verzie, ale počas môjho hrania vyšli ešte ďalšie dva patche, neopravujúce vlastne nič.

Veľkým lákadlom v reklamných materiáloch bolo aj to, že v Expeditions: Rome budeme čeliť veľkým dôsledkom vašich činov. Občas je to pravda, no až pričasto sa mi stávalo, že postava, ktorá mala byť mŕtva, zázračne ožila, alebo tá, ktorú som dal uväzniť, sa neskôr pohybovala voľne na slobode. Je známe, že mnohé bugy trápili aj predchádzajúci Expeditions: Vking a rovnako je známe, že množstvo z nich vývojári už nikdy neopravili, lebo sa už venovali vývoju aktuálnej časti. Takže len dúfam, že rovnaký osud nepostihne aj tretí diel. Vzhľadom na jeho potenciál by to bola rozhodne škoda. Takto vám teda musím odporučiť počkať si ešte na nejaké opravné patche, ale vopred upozorňujem, že s upadajúcou kvalitou príbehu už určite nikto nič neurobí. I preto sa navzdory slušným kvalitám nedokážem zbaviť istého sklamania z čiastočne premrhaného potenciálu.