Far Cry 6 – Viva La Revolución

Dlhšie vyvíjaný Far Cry 6 bol v príprave už od roku 2016 a niektorí fanúšikovia si od neho sľubovali menšiu revolúciu. Tí skeptickejší však zase raz predznamenávali, že Ubisoft len ťažko opustí svoj tradičný sandboxový koncept, ktorý k tejto sérii patrí prakticky od ich akvizície tejto značky. A vy už zrejme tušíte, ako to dopadlo, pričom na jazyk sa derie jediná skutočne dôležitá otázka. Je Far Cry 6 dobrou hrou alebo nie?

Recenzovaná verzia: PC

Nemá cenu si niečo nahovárať, keďže i nový diel série Far Cry sa od začiatku prezentoval zaužívaným štýlom, akurát obohateným o niekoľko noviniek. Je to, ako keď máte svoj obľúbený fast food a radi sa do neho opakovane vraciate. Raz si dáte hamburger, raz hot dog, inokedy kebab, no v zásade viete, čo od neho očakávať a nikdy do neho nepôjdete s tým, aby vám naservírovali krevety či lazane. Ak teda patríte k tým, čo očakávajú zásadné zmeny zaužívaného štýlu, potom môžete najnovší prírastok pokojne odignorovať. Alebo nemusíte, pričom na nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zdôvodniť, prečo by ste mu mohli teoreticky venovať svoj čas a pozornosť. Šestke sa dá totiž vyčítať všeličo, no v rámci toho, o čo sa snaží, zvláda poľahky napĺňať svoje ciele.

Príbeh je zasadený do fiktívnej krajiny Yara, ktorá svojím spracovaním citeľne evokuje súčasnú Kubu. Po jemne osviežujúcom prostredí amerického vidieka z päťky sa tak Ubisoft vracia k osvedčeným exotickým kulisám, kde sa chopíte úlohy Dani (alebo Daniho, v závislosti od vašej voľby v úvode), mladej obyvateľky hlavného mesta Esperanza. Krajina sa zmieta pod vedením neľútostného prezidenta Antona Castilla v chaose, občania sú rozdeľovaní na pravých a nepravých Yaranov a vaším cieľom je dostať sa čím skôr mimo jeho dosah, najlepšie do slnečného Miami. Situácia sa však trochu zvrtne a po nevydarenom úteku na lodi sa ocitáte na akomsi ostrove, odkiaľ vedie cesta len cez miestnych rebelov. A hoci Dani nechce, nakoniec jej neostáva nič iné, len s nimi spolupracovať.

Z tohto pohľadu teda ide o úplne klasickú príbehovú šablónu, kde sa váš hrdina (v mojom prípade teda hrdinka, nakoľko ženská Dani mi bola sympatická už od prvých trailerov) stáva čoraz významnejšou súčasťou miestneho odboja snažiaceho sa zvrhnúť miestneho diktátora. No hoci je naivné očakávať prepracovaný príbeh plný prekvapivých zvratov a dejových kľučiek, Ubisoftu slúži ku cti, že tentoraz na to ide o niečo lepšie ako v predchádzajúcich dieloch. V zásade predvídateľnú zápletku totiž mimo iné dvíha väčší dôraz na filmovú prezentáciu podporený jednou z najväčších noviniek celej série – klasickými filmovými cutscenámi, kde poteší i fakt, že hlavná postava je po päťke a New Dawn znova plne nadabovaná. Už tam ste si totiž mohli vybrať medzi mužským a ženským protagonistom, lenže v zásade to bolo úplne jedno a vďaka jeho mlčanlivosti ste si k nemu nedokázali vytvoriť výraznejší vzťah. Toto v prípade Dani neplatí.

Dokonca by som sa nebál zájsť ešte o niečo ďalej a označiť Dani za vôbec najlepšiu hlavnú postavu celej série. Oproti predchádzajúcej konkurencii totiž pôsobí o poznanie prepracovanejšie a ťahá si so sebou zaujímavú minulosť, vďaka čomu sa dá hovoriť o určitej hĺbke. Prekvapivo funkčné sú však i ďalšie charaktery, hoci to neplatí ani zďaleka o všetkých. Far Cry je totiž odjakživa plný najrôznejších karikatúr a v tomto smere sa nechce nechať zahanbiť ani šestka – no o to príjemnejšie pôsobí, keď vám naservíruje niekoho ako Clara Garcia, Yelena Morales, Camila Morales (nie náhodou ženy), ktoré neslúžia len ako komické figúrky a o to viac dokážu zapôsobiť. Jedným z mojich favoritov bol i bývalý veterán El Tigre, no a kvalitne spracovaní záporáci patria k sérii takmer odjakživa. Tu sa môžu tvorcovia navyše opierať aj o charizmu mimoriadne skúseného Giancarla Esposita, ktorý prekonáva i ikonického Vaasa. Nič z toho síce nestačí na úplnú špičku, no po stránke príbehu a postáv cítim badateľné zlepšenie, čo nakoniec podtrhuje aj úplný a veľmi vydarený záver.

Presuňme sa však k samotnej hrateľnosti. Hneď na úvod sa vám predstaví obrovská mapa, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností tou najväčšou vôbec. A to až do takej miery, že mi to spočiatku pripadalo mierne samoúčelné. Tradícia Ubisoftu vytvárať čoraz väčšie svety mi totiž vyložene neimponuje, čo platí o to viac, že i na malej ploche sa dá tvoriť veľké divadlo. Po kratšom oťukávaní som však musel uznať, že aj tentoraz sa tvorcom podarilo vystavať viac než pôsobivé kulisy, ktorými je radosť sa preháňať. A ani s tou veľkosťou to nie je až tak hrozné, keďže veľmi skoro sa dostanete k helikoptére a tá vám vie presuny poriadne urýchľovať. Jedinú starosť tak pre vás predstavujú protilietadlové delá, no tie viete poslať behom niekoľkých sekúnd do šrotu. Ani nepriateľskými základňami, či checkpointami sa príliš nemusíte zaoberať, keďže na fast travel vám vedia teoreticky poslúžiť aj úkryty rebelov. No a tak to je skoro so všetkým.

Mapa je viac než plná aktivít rozličného typu, no či už ide o preteky vozidiel, kohútie zápasy (zábavne spracovaná minihra v štýle klasických bojoviek), domino, alebo hľadanie pokladov, nič z toho nepotrebujete pre ďalší postup. Dokonca ani zbieranie surovín, ktoré sú nutné na vylepšovanie základní. Pretože ani tie nemusíte v konečnom dôsledku vylepšovať a k účinnejším zbraniam či kvalitnejšiemu vybaveniu sa viete dostať jednoduchým prieskumom otvoreného sveta. A to bez nutnosti behať od otáznika k otázniku, ktoré tu beztak úplne absentujú. Body záujmu si totiž odhaľujete sami, prípadne vám ich vedia zaznačiť do mapy okolití povstalci. A tak je to asi správne. Vo výsledku to síce vychádza narovnako ako v minulosti, no tu vás nikto nepriamo netlačí a vy si môžete ľahšie voliť vlastné tempo.

Novo pridaným prvkom sú takzvané Špeciálne operácie, ktoré vás po vzore Expedicíí z New Dawn zoberú na úplne nové miesta. Vašou jedinou úlohou je nájsť v pomerne rozľahlej oblasti batériu PG-240X a vrátiť sa s ňou späť na začiatok. Ak vám to znie až príliš obyčajne, tak vedzte, že to má dva háčiky. Prvým je to, že jej polohu nevidíte a musíte ju vyhľadať ručne. A to nie je všetko, keďže batéria sa veľmi rýchlo prehrieva na slnku a hrozí jej výbuch. Preto ju musíte neustále chladiť vo vode alebo sa skrátka pokúšať pohybovať v tieňoch. Škoda len, že pomerne zaujímavý mód naráža na vcelku zásadný problém – aktuálne sú k dispozícii len dve misie a celkovo ich má byť sprístupnených iba šesť…

Mimochodom, z hry sa úplne vytratil strom schopností, ktoré po novom nahrádza nachádzané vybavenie. Dani si na seba môže obliecť až päť kusov oblečenia – čo sa inak prejavuje i vizuálne v cutscénach, alebo pri pohybe v hlavných základniach netradične spracovaných z third person pohľadu – a každé z nich disponuje unikátnymi schopnosťami. Niektoré vám pridajú staminu potrebnú na šprintovanie, iné väčšiu odolnosť v boji, ďalšie zaručia viac získaných peňazí z vreciek nepriateľov. Vy si z nich následne viete poskladať ideálny set, vhodný pre váš štýl hrania – a nie, vôbec nemusíte automaticky voliť vybavenie s vyšším číslom či kompletné sady. Aj papierovo slabší kus vie byť adekvátny a pomôcť pri vašich potulkách svetom.

Stále sa však nejedná o žiadne RPG a teoreticky si pokojne vystačíte aj so základnou sadou. Nakoniec, aktuálne už ani nezbierate skúsenostné body likvidáciou nepriateľov a dostávate ich v podstate len za misie. Nedá sa ani hovoriť o žiadnych leveloch, keďže de facto len zvyšujete svoj guerilla rank, čím sa dostávate k lepšej výbave cez obchodníkov. A to je skutočne všetko. Osobne mi to však vonkoncom neprekážalo a absenciu tradičných skillov som nijak zvlášť nepociťoval. Čo čiastočne súvisí aj s nižšou náročnosťou. Far Cry 6 obsahuje netradične len dve – Story Mode a Action Mode. Ani Action Mode však nie je neviem akou výzvou a pri použití klávesnice a myši som sa nikdy vyložene netrápil. Je pravdou, že na konzolách to môže byť trochu inak, keďže oponenti sa vedia pohybovať vcelku rýchlo, lenže…

Hra disponuje obrovským množstvom zbraní, ktoré si viete čiastočne modifikovať (istú formu upgradov mala pritom aj päťka a New Dawn) a pri použití tých najsilnejších by ste beztak nemali mať výraznejšie problémy. Veľmi dobre vám vedia v boji pomáhať i vaši tentokrát už čisto zvierací spoločníci, kde som si napríklad obľúbil jaguára Olusa získaného cez jeden z vedľajších questov. A aby toho nebolo málo, situáciu vedia výrazne zvrátiť vo váš prospech aj špeciálne Supremo batohy, ktorých obmedzuje akurát dlhšia nabíjacia doba. Jeden z nich vám dokonca umožní páliť pomocou špeciálnej brokovnice cez steny, čím dokážete veľmi rýchlo zredukovať nepriateľské rady. Pre skutočne otrlých FPS priaznivcov tu skrátka citeľne chýba vyšší stupeň náročnosti a je možné, že časom ho Ubisoft pridá.

Osobne ma inak potešilo, že atmosféra odboja je zachytená veľmi dobre a i keď ste už tradične mesiášom, ktorý vykonáva väčšinu úloh sám, hra sa to snaží zakrývať ako sa len dá. To znamená, že pri útokoch na nepriateľov či základne sa k vám vedia pridať okolití partizáni a viacero príbehových misií vyložene pracuje s faktom, že ste len jedným z koliesok povstania. Vďaka tomuto budete miestami svedkom opulentne pôsobiacich útokov na režim, akoby vypadnutých z Call of Duty, kde za úplný vrchol považujem boje v regióne El Este. Vydaril sa i záverečný útok na Esperanzu, hoci na jej spracovanie si neodpustím štipľavú poznámku. Áno, pôsobí ako skutočné hlavné mesto s adekvátnou rozlohou, akurát že z dôvodu vojenského lockoutu je behom celej hry až nepríjemne vyľudnená. Tým stráca na svojej pôsobivosti a stáva sa len neživou kulisou, no čo sa dá robiť. Snáď nabudúce.

Na viacerých miestach sa inak dočítate, že jedným z negatív titulu je, že neprináša oproti predchodcom nič nové. Alebo že ide o obyčajnú strieľačku. To si ja osobne odpustím, keďže Ubisoft doručil presne to, čo sľuboval. Je pritom pravdou, že ich známe značky nezriedka využívajú podobné princípy a z toho pohľadu dokážem akceptovať istú únavu materiálu. A nie, Far Cry 6 ozaj nie je revolučnou časťou, lenže v tom, o čo sa snaží podľa môjho názoru funguje a to je to podstatné. Doručiť zábavný sandboxový zážitok nie je až tak jednoduché (spomeňte si napríklad na Just Cause 4) a doručiť zábavnú FPS situovanú do open world sveta už vôbec nie. Ak by som už mal teda skutočne niečo vyčítať, kritiku by som adresoval skôr tradične priemernej umelej inteligencii alebo bugom, ktoré sú v open world hrách po vydaní akýmsi štandardom. Ani tu to nie je inak a hoci vám žiadny z nich vyložene nerozbije hru, ale ak preletíte textúrami do prázdna, spoločník sa zasekne vo vzduchu alebo sa NPC pri eskorte odmietne pohnúť, určite vás to nepoteší. A o pádoch na plochu ani nehovorím. Poteší aspoň to, že optimalizácia nie je vôbec zlá a Far Cry 6 by mali rozbehať aj slabšie zostavy.

S odhliadnutím na klasické nedostatky však ide o titul, ktorý sa dobre hrá, disponuje príjemným pocitom zo streľby a súčasne sa naň i dobre pozerá. Treba však počítať s tým, že nejde o úplnú grafickú špičku, a to ani po aplikovaní HD textúr, ktoré navyše abnormálne zvyšujú hardvérové nároky. V tomto smere sa asi najviac prejavuje rozkročenie medzi old genom a next genom, hoci v zásade vás spracovanie ničím neurazí. Skôr naopak a či sa už budete preháňať miestnou prírodou na chrbte vášho tátoša, alebo hoci aj na obyčajnom vozidle za sprievodu melodickej latino hudby, dianie vás môže skutočne pohltiť. Far Cry je skrátka ako herný ekvivalent filmu z Marvel Cinematic Universe. Drží sa zaužívaných pravidiel, o niečo málo ich obohacuje a v zásade pri ňom dokážete stráviť príjemné chvíle, hoci viete, že skutočná špička nie je poväčšine inde. A tak ho aj treba brať – o to je potom menšia šanca, že budete sklamaní z výsledku.

Komentuj!