Nebuchadnezzar – Česká stratégia z prostredia Mezopotámie

Dívajte sa na prvých osadníkov Mezopotámie, ako sa teraz opäť aj za vašej pomoci usídlia medzi riekami Eufrat a Tigris. Postavte si vlastné mestečko, produkujte v ňom potrebné suroviny pre obyvateľov, ktorí sa vám odvďačia a pomôžu vám vybudovať legendárne impérium. České herné štúdio Nepos Games nám umožnilo prežiť znovuzrodenie mezopotámskej civilizácie v klasickom prevedení. Ako dopadol Nebuchadnezzar?

Recenzovaná verzia: PC

Retro real-time stratégia

Nebuchadnezzar je klasickou RTS, ktorá je prevedená v retro 2D izometrickom štýle. Tento city-builder už na prvý pohľad pripomína legendy RTS žánru z minulého storočia ako Pharaoh alebo Caesar III. No tentokrát namiesto výstavby starovekého Egypta, respektíve Ríma sa bude jednať o vzostup Babylonu.

Hra vám hneď na začiatku menu ponúkne tri pre strategické hry typické voľby. Tou prvou je hlavná kampaň, v ktorej na vás čaká šestnásť nie až tak unikátnych misií. Druhá možnosť je “scenario”, ktorá vám ponúkne takzvanú voľnú hru prispôsobenú podľa vášho gusta. Nebuchadnezzar rovnako predstavuje už známy manažér módov, kde je možné si do hry aplikovať rôzne módy a scenáre tvorené komunitou. Už v hlavnom menu cítite veľmi príjemný, všadeprítomný soundtrack.

Pred začiatkom každého segmentu kampane vám vyskočí lišta s obšírnejším popisom danej epizódy a tým vám dokáže lepšie priblížiť históriu a kultúru civilizácie. Taktiež máte možnosť si zvoliť obtiažnosť medzi ľahkou a strednou. Tá ľahká vám pridá malý benefit vo forme menšej potreby obyvateľov na danej pracovnej pozícií, ceny surovín a podobne.

Užívateľské rozhranie je spočiatku trocha mätúce vzhľadom na podobnosť ikoniek. Nie je úplne jasné, na čo sa dá kliknúť a na čo nie. Dizajnovo a veľkosťou medzi sebou praktikujú mikrosúboj. Niektoré ikonky sú väčšie, niektoré menšie. Táto záležitosť je však v majorite hier len krátkodobou záležitosťou a po čase si nato zvyknete.

Logistika pred kristom

Nebuchadnezzar by sa dal zovšeobecniť ako logistický manažment v klasickom kabáte. Princíp hrania je založený na čo najefektívnejšom usporiadaní budov, čo má za úlohu skrátiť cestu obyvateľom z bodu A do bodu B. Rovnaké zásady sme mali možnosť vidieť vo viacerých hrách, no v pamäti mi najviac utkvel Banished.

Hra začína tým, že si vybudujete pár príbytkov pre vašich obyvateľov, ktoré je jednoduché a rýchle. Noví Mezopotámčania sa k vám s radosťou nasťahujú. Následne pre expanziu vášho novovzniknutého mestečka je nutné dať týmto ľuďom prácu, aby produkovali suroviny ako mlieko a chlieb, ktoré budú využívať oni sami. Vytvoríte si farmu alebo pastvu, ktorej produktívne polička si aj sami nakreslíte do povoleného dosahu. V každej budove, ktorá niečo produkuje sa nachádzajú dva typy pracovníkov. Jeden má na starosti produkciu a druhý prepravu týchto produktov. Aby prevádzky mohli fungovať čím efektívnejšie, je potrebné k ním čo najbližšie vybudovať sklad surovín, kde dopravcovia z danej pobočky budú donášať tieto materiály.

Cyklus produkcia-sklad

So skladmi sa dá precízne a podľa potreby manipulovať. Môžete si v nich nastaviť suroviny, ktoré budú akceptované a ktoré nie; taktiež aj či tieto materiály odtiaľ môžu len exportovať, respektíve importovať. Sklady surovín sú jednou z kritických zložiek hry a je nutnosťou ich využívať efektívne. Majú však obmedzený dosah a nie každý sa k ním môže dostať. V prípade potreby je tu karavána, ktorá tento dosah limitovaný nemá a vie zabezpečiť prívoz surovín z jednej strany mapy na druhú.

Ruka v ruke v dôležitosti skladov je aj napríklad pekár, studňa, či trh vyprodukovaných surovín. V pekárni sa vyrába chlieb z dovezeného jačmeňa od svojho vlastného prepravcu z najbližšieho skladu. Tento chlieb si potom z najbližšieho skladu vezme prepravca trhu, a ten ho prinesie k trhovníkovi, ktorý ho následne roznesie do príbytkov po vami vopred vyznačenej trase. Po splnení určitých požiadaviek sa tieto následne tieto domy vylepšia a získajú vyššiu kapacitu obyvateľov. Tým pádom ušetríte miesto na mape a verte, že ho šetriť budete chcieť, pretože je ho niekedy až žalostne málo.

Všetko sa navzájom prelína, všetci obyvatelia medzi sebou spoluprácujú. Pocit z dosiahnutého úspechu, keď uvidíte 2D figúrky ako sa usilovne snažia splniť vaše pokyny a ako je zrazu všetko automatizované, je excelentný. Neviete ani ako a Nebuchadnezzar vás vtiahne aj s návnadou.

Kľúčom je popularita

Najdôležitejším ukazovateľom hry je stav vašich financií, v tomto titule teda zlata. Touto starovekou menou staviate prakticky všetko. Ak si ho miniete, ďalej sa nepohnete. Zlato získavate prostredníctvom obchodovania s inými mezopotámskymi mestami. Tým, aby vôbec s vami chceli obchodovať, musíte najprv poslať požadovaný dar vo forme náhodných surovín. Každé mesto predáva alebo kupuje iné suroviny a cena obchodu sa odvíja na základe vašej prestíže a vašich vzájomných vzťahov. Žiaľ, toto je jediná cesta ako získať zlato a obchodovanie je v tomto prípade nevyhnutné.

Prestíž je ďalším faktorom, na ktorom treba pracovať. Tú si získate najmä vďaka úrovni vašich domov a počtom obyvateľov. Druhou cestou je vo vašom mestečku vybudovať monument, ktorý vás ale nevyjde lacno. Príjemnou záležitosťou je možnosť vybudovania monumentu podľa vášho gusta. Koncept je trocha komplikovaný a môže odradiť, no výsledok určite stojí zato.

V tieni monumentov

Tieto veľkostavby poskytujú vášmu mestečku nie len prestíž, ale aj skvalitnenie prostredia v ich blízkom okolí v rámci mesta. Na takéto skvalitnenie si potrpia najmä obyvatelia z vyšších vrstiev starovekej Mezopotámie. Preto aj v tomto prípade treba zohľadniť umiestnenie domov. Tieto vyššie vrstvy majú zároveň aj iné požiadavky ako tie druhé, no v zásade je to jedno, keďže produkujete len to, čo musíte. Trocha nezmyselné mi prišlo, že vyššie vrstvy nepotrebujú vodu vo svojich domoch, kďežto tie nižšie áno.

Takýchto nelogickostí by sa našlo v Nebuchadnezzarovi viac. Ľudia z nižších vrstiev sa k vám nasťahujú bez ohľadu nato, či je práca v meste, či majú niečo pod zub a podobne. Hra sa aj na vyššej obtiažnosti javí ako príliš relaxačná záležitosť a netrestá vaše chyby.

Vlastne tu akoby chýba moment prekvapenia, v podobe (napríklad) prírodných katastrof. Zakomponovanie prekvapenia je v rámci RTS nutnosťou, aby uchoval v hráčovi pocit napätia. Pocit, že niečo sa blíži; a radšej si dvakrát premyslieť svoje kroky, či by nebolo lepšie si v prípade katastrofy uchovať isté množstvo danej suroviny, ktorá slúži na opravu domov. Takto je to len plávanie hrou a bezprizórne klikanie trás pre trhovníkov a pracovníkov karavany.

Gilgameshov učeň

Príbeh hlavnej kampane vás inak vnesie do prostredia starovekej Mezopotámie, pričom prvá misia začína už v roku 10 000 pred našim letopočtom. Počas hrania vás tento titul prevedie mnohými významnými mestami Mezopotamskej ríše. Stanete sa svedkami technologických pokrokov, ktoré sa vám budú odomykať postupne v jednotlivých segmentoch príbehu.

V prvých piatich epizódach vám Gilgamesh poskytuje inštrukcie vo forme tutoriálu. Ten je vzhľadom až prehnane dlhý a strávite pri ňom vyše dve hodiny. Ideálnejším spôsobom riešenia návodu by mohla byť predpripravená mapa, v ktorej nadobudnete potrebné znalosti za pár minút, ako tomu bolo napríklad v spomínanom Banished. V šiestej epizóde už máte na výber aj “empty start/historical start”. Pri empty start začínate na prázdnej mape a staviate si všetko sami a pri historical start zase začínate v už vopred založenom meste.

Po prekonaní tutoriálu sú vám teraz princípy jasné a v nasledujúcich epizódach má už všetko hladký a svieži priebeh aj bez Gilgamesha. No v konečnom dôsledku je tento fakt jedným z najväčších nedostatkov. Nebuchadnezzar je po piatej epizóde už len lineárna konštanta, ktorá vám môže maximálne ponúknuť nové suroviny, obyvateľov a monumenty. Stereotyp nastáva takmer okamžite.

Pasivita bez hraníc

Dostávam sa k spomínanej automatizácii, ktorú som pred chvíľou spomínal ako pozitívum. Kladom to bolo len spočiatku, kedy ste hru ešte len spoznávali a všetko bolo pre vás nové. No po týchto piatich epizódach začínate nadobúdať pocit, že titul vám už nemá čo viac ponúknuť a nanešťastie to nie je len pocit. Každý segment začína rovnako. Výber obtiažnosti, pár historických riadkov o súčasnej misii, vytýčené ciele a smelo do toho. Stavanie mesta sa náhle stáva rutinou a s pauzou na začiatku je možné si vybudovať celé mesto až do poklesu zlata.

V Nebuchadnezzarovi skrátka chýba istý pocit progresu, ktorý je možné dosiahnuť po kúskovaných úspechoch. Taktiež je to až príliš jednoduché a hráč nemusí rozmýšľať nad svojím konaním, pretože nikto za to nijako nepotrestá. No stereotyp spôsobený automatizáciou je zrejme ten najväčší problém. Aby to však nevyznelo prehnane negatívne, Nebuchadnezzar má aj svetlé stránky ako prívetivé ovládanie, pôsobivý retro vizuál, ktorý praktikuje výbornú hru farieb, či príjemný soundtrack. No v rámci strategických hier nedokáže ponúknuť nič vyložene inovatívne.

Celkové dojmy sú skrátka zmiešané, pretože tu bol potenciál na viac. No i bez ohľadu na to je Nebuchadnezzar určite titulom, ktorý poteší fanúšikov klasických RTS a za vyskúšanie stojí.

Komentuj!