Star Wars: Squadrons – Vesmírne bitky ako z filmu

Ak sa zameriame na novú sériu Star Wars hier v modernom kabátiku, prvýkrát si mohli fanúšikovia vyskúšať lietanie vo vesmíre v prominentnom titule Star Wars Battlefront II v roku 2017. Tieto vzrušujúce sekvencie boli súčasťou príbehovej kampane a taktiež multiplayerového módu Starfighter Assault. Kým v multiplayeri išlo o relatívne zábavnú záležitosť, príbehová časť nebola až na krásne výhľady nijako ohurujúca. Aj keď tento typ sekvencií poskytol inak strieľačkovému príbehu variabilitu, jednoduchý pohľad z tretej osoby a simplexné úlohy typu „rozstrieľaj toto“ alebo „zaleť tam“ hráčovi neponúkli definitívne prevedenie vesmírneho lietania. Situácia vo svete nepochybne spomalila plány na pokračovanie skvelého Fallen Order , na Battlefront III si podľa úvodných ohlasov na dvojku tiež chvíľu počkáme. V EA, konkrétne v štúdiu Motive, preto nemohli prísť s lepším nápadom, ako vytvoriť dedikovanú Star Wars hru zameranú práve na simuláciu pilota v tomto univerze. So zníženou cenovkou o rovnú dvadsiatku, slušne dlhou príbehovou kampaňou, multiplayerovým módom a bez mikrotransakcii? Vývojári evidentne našli cestu z temnej strany a počas októbra nám naservírovali tento unikátny zážitok.

Recenzovaná verzia: Xbox One

Začnem kampaňou, ktorej koncept ma už pri prvom predstavení Squadrons celkom nadchol. Tu si totiž vývojári položili celkom náročný cieľ: prerozprávať zaujímavý príbeh a udržať si pozornosť fanúšika do konca, pričom v celom príbehu je jeho úloha lietať. Pri Star Wars je v prvom rade potrebné predstaviť zaujímavé postavy, avšak hrateľnosť musí byť zábavná a v žiadnom prípade ju nesmie podanie príbehu obmedzovať. Keďže ide o titul, ktorý sľubuje uspokojujúci zážitok z lietania, určite nesmie hráča každú druhú minútu pauzovať a obťažovať nejaká prestrihová scéna. To sa tu, našťastie, nedeje a napriek výhradám, ktoré mám voči niektorým rozhodnutiam v kampani, musím povedať, že autori ju navrhli obstojne. Pred začiatkom sú dostupné dve nastavenia obtiažnosti. Prvá sa týka používateľského rozhrania, a ponúka možnosti Standard HUD alebo Instruments Only. Všetky potrebné prvky pre navigáciu, ničenie cieľov a manažment lode sa totiž nachádzajú priamo v kokpite, ktorý má vaša postava pred sebou. To je to jediné, čo vám mód Instruments Only poskytne. Standard HUD je teda akási nadstavba, ktorá vám ukáže v priestore označenie cieľa, kde máte doraziť, alebo loď, ktorú máte nasledovať a hlavne vám umožní zvýrazniť si nepriateľov, ktorých máte zničiť. Pri vysokej mobilite, masívnej vzdialenosti a malej konštrukcii lodí vašich oponentov naozaj odporúčam začať so Standard HUD módom. 

Príbeh Squadrons taktiež poskytuje štyri nastavenia obtiažnosti, a to Story mode, Pilot, Veteran a Ace. Na Story mode obtiažnosti je podľa môjho názoru veľmi ťažké, aby ste pri náplni príbehu zomreli a musíte sa riadne snažiť, aby ste prišli o život. Môžete napríklad zo zábavy vycestovať priamo do ohnivých výfukov z motorov veľkých korábov, aby ste prišli o svoj život (síce naskriptovaná smrť, ale zmysel pre takéto detaily naozaj potešil). Zvyšovanie obtiažností prirodzene znižuje úroveň zničenia, ktorú vaša loď znesie. Obtiažnosť Ace však napríklad totálne odstráni asistované mierenie. Tisícky nepriateľov, ktorých v hre zničíte, lietajú v maličkých lodiach a sú naozaj rýchli. S vyššou asistenciou mierenia stále musíte manuálne zamerať každý cieľ, avšak stačí strieľať len aproximačne v smere nepriateľa a jeho loď skončí pod paľbou vašich laserov na oškvarky. Pri Ace je pilotovanie naozaj simulačné a nenechať sa zostreliť, pričom zároveň musíte trafiť nepriateľa presne na pixel je naozaj umenie a niečo, s čím pri druhom priechode príbehom dodnes bojujem. 

V Squadrons sa podobne ako v Battlefronte II voľne strieda ovládanie za rebelov a za impérium v rámci jednotlivých misií. Pred začatím kampane sa predstavia dvaja realisticky vyrenderovaní, avšak generickí piloti z oboch táborov. Za pomoci „nástroja“ na vytváranie postavy si z nich vďaka ľahkým modifikáciám môžete vyrobiť tú svoju verziu generických pilotov. Viete si vybrať u oboch hlavu z veľmi malého mixu rás a ciferníkov (všetci sú zamračení a depresívni), dvoch stavieb tela (“namakaná” a trochu menej “namakaná”) a viete postave určiť meno. Tento výber naozaj nie je žiadne terno a po preskúmaní možností pri oboch postavách som sa seriózne vrátil k pôvodnému nastaveniu. Jediné, čo má reálny efekt na kampaň je hlas, avšak jediné čo som počul boli nie príliš nadšené pazvuky keď som svoju postavu šesťkrát otočil v kokpite okolo vlastnej osi. Taktiež zo seba občas vypustila na veliaceho náčelníka do vysielačky niečo ako „Rozumiem pane!“ po tom, čo si porozprával svoje. Nemôžem teda povedať, že by mi na type hlasu extra záležalo. V prestrihových scénach sa občas vaša postava mihne, ale väčšina z nich sú aj tak v prvej osobe. Z týchto dôvodov je škoda, že vytvorenie postavy vývojári nezobrali do vlastných rúk a neintegrovali postavu viac do príbehu, s tým, že by povedala niečo zmysluplné. 

Keď už som načal tému prestrihových scén, prvé dve prológové misie vás prostredníctvom nich uvedú do príbehu, ktorý začínate na imperiálnej lodi. Časovo sa hra začne odohrávať potom, čo hviezda smrti zničila planétu Alderaan, teda v perióde filmu Star Wars IV. Kampaň a scény sa však v čase posúvajú rýchlo a generálne až na niekoľko malých nosných momentov nebudete príliš vnímať, kde príbeh jednotlivých misií v rámci univerza zapadá. Vašou prvou úlohou je prirodzene popri rýchlokurze lietania ísť zlikvidovať zvyšných utečencov zo zničenej planéty, za pomoci kapitána Lindona Javesa, ktorý je ozajstnou hlavnou postavou, a v tomto bode nebudem z príbehu prezrádzať viac. Povedal by som, že až na niektoré celkom šarmantné postavy a mimozemské rasy, ktorých príbeh si môžete dobrovoľne vypočuť v hangároch impéria a rebelov, je kapitán Javes jediná zaujímavá postava, ktorá má ozajstnú hĺbku. To však na hru, kde 95% času lietate, celkom stačí. Príbeh zozačiatku poskytuje relatívne zaujímavé momenty, nejakú tú zradu, naháňačku a prechod do základne rebelov, a potom sa dostanete do samotných misií. Pri samotných prestrihových scénach, ktoré vypĺňajú medzery medzi lietaním je istý nevyužitý potenciál. 

Každá misia začína z pohľadu prvej osoby na identickom mieste v hangári danej frakcie. Oba hangáry vyzerajú naozaj uveriteľne, ten imperiálny priam fotorealisticky, všade behajú mechanici, roboti, pochodujú vojaci a scéna obsahuje mnohé vizuálne efekty. Graficky je inak Squadrons na vysoko nadpriemernej úrovni, všetko je čisté a ostré, imperiálny hangár má typickú lesklú podlahu, ktorá reflektuje perfektne a dynamicky každý pohyb v okolí. Reflekcie z prostredia sú pravdepodobné predpočítané pomocou nejakého raytracingu, ale aj tak je to celé impozantné. Problém je, že hráč je v hangároch prikovaný na svojom mieste a jediná možnosť pohybu je porozprávať s nejakou priľahlou postavičkou kliknutím na ňu (ich umiestnenie sa medzi misiami mení) alebo sa viete natočiť na dvere hangáru, kliknúť na ne a ísť si vypočuť brífing k ďalšej misii. Samozrejme, že v primárne leteckej záležitosti je možnosť porozhliadať sa po základni už tak pekný bonus a veľa rozhovorov je dobrovoľných, čiže to nijak zvlášť nevyčítam, avšak pri týchto sekvenciách naozaj pochopíte, že nejaký voľný pohyb by sa hodil. V tak pekných lokáciách sa priam žiada mať možnosť rozbehnúť sa do hociktorého smeru a poprezerať leteckú techniku, respektíve nafotiť screenshoty, aj keď bez nejakej veľkej interakcie.

Misie sú, čo sa prostredí týka, veľmi variabilné, čím mám na mysli ich rozličné rozlohy a svety, ktoré poskytujú. Tá hlavná ingrediencia pre vesmírnu atmosféru sú hlavne pozadia a to napríklad masívna planéta, tmavá galaxia, zničená loď, červená hviezda, pás meteoritov a ďalšie. Každá z nich je patričné nasvietená, pohľad do ich epicentra realisticky zaslepí kokpit a niekedy sa pristihnete, ako stojíte na brzde a kocháte sa. Hra vám poskytne celú plejádu lodí na oboch stranách boja, pričom pri impériu začínate s obyčajným TIE-fighterom a pri rebeloch X-wingom. Postupne si zalietate napríklad na Y a U-wingoch, Bomberoch a Interceptoroch. Každú loď viete postupne vylepšovať novými komponentami, ktoré si vyberáte v hangáre, a to typ motora, ľavý a pravý komponent, lasery alebo sekundárne zbrane. Výsledok je, že viete dať pri úprave dôraz na rýchlosť a akceleráciu, svižnosť manévrov, samoopravu lode alebo ničivú silu, ktorú váš arzenál poskytuje. Každá loď má taktiež inú palubovú dosku a práve Instruments Only nastavenie z vás urobí pravých vesmírnych barónov. Keďže sa vám mení loď takmer po každej misii, budete si musieť zvyknúť na zmenu ovládacích prvkov.

Náplň misií je v prológu zaujímavá, vysvetlí vám základné zákonitosti letu, boja a navigácie, poriadne si zastrieľate, vyskúšate svižnosť lode a postupne v ďalších misiách táto ponuka príde o kus svojho čara. Nechcem tým povedať, že by likvidovanie nepriateľov, nasledovanie spojencov, skenovanie cieľov a zakončenie prostredníctvom preletu do svetelnej rýchlosti nebolo zábavné, priam až návykové. Ide len o to, že úlohy v teréne vám zadávajú vaši spolubojovníci a po istej dobe budete vedieť predpovedať, čo sa chystá. Zničíte vlnu nepriateľských lodí a navštívi vás ďalšia, zničíte aj tú, hra vás pošle zničiť vežičky na nepriateľskej základni a ajhľa, tento akt z nej neprekvapivo vyštve ďalšie dve vlny nepriateľských hliadok. Po tomto vás niekto pošle zničiť obrovskú vežičku, čo prinúti nepriateľa vytiahnuť všetky kladivá a vyšlú za vami nepriateľskú megaloď. Koniec misie. Ako sa tento koncept udržiava čerstvý po dobu 8 až 10 hodín (podľa obtiažnosti), ktoré v hre strávite? Veľmi zaujímavými inováciami. Napríklad tak, že v takmer každej misii máte hneď niekoľko tutoriálov na úplne nové manévre a techniky, o ktorých ste ani nevedeli, že existujú. 

Počas príbehu sa vám pravidelne odomykajú a ponúkajú v istých okamihoch nejaké nové schopnosti alebo vlastnosti, medzi inými presmerovanie brnenia na rôzne časti lodí, módy motora pre akceleráciu alebo defenzívu, rôzne povely pre vašich podriadených a ďalšie. V strede kampane som si povzdychol, ako ťažko sa mi strieľa na rapídne pohybujúce sa ciele, ktoré mi len tak presvištia ponad hlavou, kým ja ešte len pomaly otáčam svoju pozíciu. O pár chvíľ ma jedna postava zrazu začala v troskách nepriateľskej lokácie učiť s loďou driftovať, čo presne vyriešilo môj uvedený problém. Kadencia týchto noviniek plynie prakticky počas celej kampane a aj keď sú väčšina z nich len rôzne módy a triky, ktoré si viete prepínať, reálne na sebe badáte, že sa v ovládaní lode zlepšujete. Misie sú taktiež spestrené občasnými úlohami, ktoré vybáčajú z radov štandardných strieľačiek a naháňačiek. Niekedy dostanete dobrovoľné zadanie, vďaka ktorému získate nejakú výhodu, napríklad zničenie radarov znamená, že neprídu posily. Bombami viete zlikvidovať kritické časti nepriateľských staníc, ktoré oslabia štít a dovolia vašej skupinke infiltrovať sa do nej. V istej sekvencii napríklad idete za rebelov ukradnúť celý imperiálny Star Destroyer, z ktorého musíte najprv vykynožiť posádku a po jeho obsadení ho musíte obrániť. Kampaň teda prináša zaujímavé momenty, ktoré sú hodné značky, a miestami naozaj pripadajú ako kvalitný Star Wars film.

Multiplayer je inak zastúpený iba dvoma PVP režimami, konkrétne módom Dogfights a Fleet Battles. Dogfights sa hrá v zostave päť proti piatim, a tím, ktorý zlikviduje 30 nepriateľských lodí, vyhráva. Moja skúsenosť je, že kým pri kampani máte úspech hlavne keď mierite presne, pokojne aj z nepohyblivej pozície, v multiplayeri získate večnú slávu, keď sa z vás stane majster pilot. Ujsť nemilosrdným laserom a delám reálnych ľudí pomedzi objekty, ktoré rôzne mapy poskytujú, je naozaj náročné. Vaša primárna úloha a úprimne žiadaná stratégia popri náhodnom strieľaní je predvádzať úhybné manévre a skrývať sa za rôzne prekážky. Mód nijako neurazí, avšak osobne mi viac imponoval mód Fleet Battles. V ňom začínate v princípe podobne ako v Dogfights, kedy musíte zdevastovať druhý tím. Následne sa musíte prebojovať cez defenzívy, ktoré na vás nepriateľský tím má pripravené, pričom ide hlavne o väčšie lode so štítmi. Na konci sa vaša skupinka dostane ku veľkému korábu druhého tímu. Spoluprácou musíte postupne oslabiť celý kolos, zlikvidovať mu vežičky, generátory štítov a nakoniec dostávate odmenu v podobe rozstrieľania celej lode. Módy sa odohrávajú na šiestich mapách, a podľa ohlasov od vývojárov sa táto ponuka môže v budúcnosti rozšíriť.

Squadrons je veľmi pekným spestrením novej generácie Star Wars hier a chladného októbra. Presne po takejto hre totiž túžila hlasná minorita Star Wars fanúšikov. Ja osobne som si ani neuvedomoval, že v rámci tejto značky mi chýba nejaká simulácia vesmírnych bitiek, a teraz na ňu už nedám dopustiť. Technickej stránke niet čo vytknúť a kampaň je prekvapivo pútavá a vďaka rôznym nastaveniam obtiažnosti znovuhrateľná. Ak by vám to nestačilo, dva pomerne zábavné a svižné multiplayerové módy dostatočne uspokoja vaše potreby lietať po galaxii a posielať kozmickú avioniku na druhý svet. Nie je to hra pre všetkých, ale tým, ktorí váhajú, by som určite odporučil sa na Squadrons vrhnúť.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!