Tom Clancy’s The Division 2 – Washington D.C. volá o pomoc

V roku 2013 sa tradične na tlačovej konferencii E3 v Los Angeles objavil aj francúzsky gigant Ubisoft. Práve tam predstavil titul Tom Clancy’s The Division, akčnú strieľačku z pohľadu tretej osoby, ktorú ťahala za úspechom najmä možnosť online hrania. Od samotného ohlásenia sme si museli počkať až do marca 2016, kedy Tom Clancy’s The Division konečne dorazil na herné zariadenia. No a po troch ďalších rokoch nám vývojári z Massive Entertainment prinášajú priame pokračovanie. Oplatí sa doň investovať alebo vám stačí ostať pri prvej časti? A vôbec, čo je v Tom Clancy’s The Division 2 nové?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Tom Clancy’s The Division 2 začal svoju globálnu púť predstavením na Electronic Entertainment Expo 2018, kedy sme sa dočkali prvých gameplay záberov. Hra bola síce ohlásená 9. marca 2018, avšak plné odhalenie prebehlo až v júni toho istého roka. Už z prezentovaných materiálov bolo viac-menej vidieť, akou cestou sa budú uberať vývojári z Massive Entertainment a že nepôjde o pokračovanie uberajúce sa v úplne odlišnom štýle. Nakoniec sme sa skutočne nedočkali výraznejších zmien, no pozitívom je, že v konečnom dôsledku to nijak zvlášť neprekáža.

Už dávnejšie vieme, že druhý diel sa mal presunúť z New Yorku, ktorý lemovali zničené mrakodrapy a spustošené okolie, do hlavného mesta Spojených štátov amerických a teda do Washingtonu D.C. Tu sa agent divízie, ktorého si na začiatku hry sami vytvoríte podľa vašich predstáv, dostávate do osád, ktoré bojujú proti nepriateľom rozmiestnených po celom meste. Tvorba postavy je rýchla a jednoduchá. Tak ako minule, aj Tom Clancy’s The Division 22 vám ponúkne výber medzi mužským a ženským pohlavím. Hneď v úvode si zvolíte tvár, bradu, farbu očí, oblečenie a dokonca nechýba ani tetovanie.  Čo sa týka samotných čŕt tváre, tam si môžete nastaviť aj také detaily ako dĺžka nosa, či veľkosť uší. Nedá pritom povedať, že by bol editor postavy vyložene komplexný, no je pravdou, že plne dostačuje.

Po vytvorení postavy sa ihneď vyberiete do centra diania. Na tomto mieste musím autorov skutočne pochváliť, nakoľko na spracovaní spustošeného hlavného mesta Spojených Štátov si dali skutočne záležať. Všade navôkol nájdete vraky aut, rozhádzané odpadky, nechýbajú zničené výklady budov. V takmer vyľudnenom prostredí sa dokonca nezriedka pohybuje aj divá zver, čo je sympatický detail a hre to poriadne dodáva na atmosfére. Srnky, či vlky neustále sa potulujúce po Washingtone D.C. vás jednoznačne utvrdia v tom, že s Amerikou a samotným svetom to nevyzerá vôbec dobre.

Pozor, nepriateľ na každom rohu

Okrem zvierat sa po meste, samozrejme, potulujú aj nepriateľské hliadky, ktoré nájdete na každom rohu. Základné nepriateľské frakcie sú tri. Prvou z nich sú takzvaní vyvrheli,  ďalej je tu skupinka, ktorá sa nazýva True Sons a tieto dve dopĺňajú aj členovia Hyen, ktorí zabíjajú civilistov len preto, že môžu, pričom cudzie im nie je ani okrádanie nebožtíkov. Je to tvrdé, je to nemorálne a neetické, ale je to tak. Vy ako agent divízie, ktorý prišiel pomáhať ľuďom a hľadať liek proti vírusu, čo spustošil svet, budete mať, samozrejme, možnosť všetkých nemilosrdne vystrieľať a popritom napríklad i zachraňovať uväznených civilistov.

Ako hlavná postava, tak aj nepriatelia majú svoju úroveň/level. Samotné mesto je rozdelené na niekoľko častí, do ktorých je vhodné ísť, iba keď ste na rovnakej úrovni alebo aspoň úrovni približujúcej sa tej, akou disponujú vaši protivníci. Čím je  vyššia, tým sú nepriatelia logicky agresívnejší a vydržia viac zásahov. A to isté platí aj o vás. Stojí za zmienku, že maximálny level sa aktuálne zastavil na číslovke 30. Vylepšovanie hlavnej postavy, samozrejme, nepramení len tak z nič nerobenia, ale z plnenia hlavných, či vedľajších úloh. Svoju postavu, či zbrane si môžete následne upravovať v osadách, kde žijú ľudia a bránia sa pred nájazdníkmi.

A čo všetko si môžete vylepšovať? K dispozícii je osem rôznych kategórií. V kategorii Pulz nájdete skener alebo rušičku, ktorá ničí nepriateľskú elektroniku. Položka Veže zase zahŕňa guľomet, Uľ mikro drony napádajúce nepriateľov. Ďalej tu je chemický odpaľovač, vďaka ktorému môžete vystužiť zbroj, či kanister s penou, ktorý dostane nepriateľa do pasce. Nechýba ani svetluška, ktorou úlohou je oslepiť nepriateľa, či demolátor na útok slabých miest našich oponentov.  To všetko dopĺňa pátracia mína, ktorá disponuje výbušným komponentom, dron, pomáhajúci pri strieľaní na nepriateľov no a na záver je tu i štít, ktorý má presne takú funkciu, aká vám ihneď príde na myseľ.

Tom Clancy’s The Division 2 taktiež disponuje aj možnosťou lootovania, takže v prípade zabitia nepriateľa si môžete jeho veci ukoristiť pre seba. Tie sa vám automaticky prenesú do inventára, v ktorom s nimi môžete narábať podľa vlastnej potreby. Či už si zmeníte chrániče na nohách, alebo si oblečiete rukavice a dáte na seba odolnejšiu nepriestrelnú vestu, je to len na vás. To isté sa týka aj zbraní, ktoré si môžete prispôsobovať ako len chcete. Môžete si na ne napríklad pripojiť optiku, či rozšíriť zásobník, no tam to, pochopiteľne, nekončí. Samotných zbraní je inak dostatok a klasické pištole dopĺňajú rôzne brokovnice, pušky, automatické zbrane, poloautomaty, rotačné guľomety, či plameňomety, Hra ponúka aj granáty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou v bojoch proti nepriateľom.

Jednotlivé misie sa odohrávajú či už na otvorených priestranstvách, alebo v interiéroch budov. Aj tu musím autorov pochváliť, najmä čo sa týka spracovania detailov. Interiéry budov totiž nepôsobia prázdno, ani fádne, práve naopak. Škoda, že to tak úplne neplatí o samotných misiách, ktoré môžu začať po čase pôsobiť stereotypnejšie a jednotvárnejšie, akoby ste si priali. Predsa len, väčšinu času budete iba strieľať po nepriateľoch, aby ste vyčistili vybraný priestor, v ňom následne reštartovali nejakú konzolu, respektíve niekoho zachránili. Škoda, že absentuje o niečo väčšia variabilita, no na zase treba uznať, že hrateľnosť je ako taká mimoriadne svižná a pocit zo streľby výborný. Navyše v kooperácii ide zábava výrazne nahor.

Mimo hlavných misií taktiež pomáhate budovať, respektíve rozvíjať spomínané osady. Čím viac toho pre danú osadu urobíte, tým viac sa to prejavuje aj na jej infraštruktúre. Získavate nových vedúcich, zásoby jedla, funkčnejšie prepojenie s mestom – skrátka, veci, ktoré sú pri globálnej katastrofe veľkým prínosom. Okrem toho môžete v uliciach hľadať audio záznamy, SHD debničky s vybavením, rôzne artefakty, ako suveníry, či umelecké diela, alebo echo filmy, ktoré vám odhalia všedné dní ľudí a ich zážitky ešte z čias pred katastrofou. Za svoje výkony môžete získavať i rôzne vyznamenania (napríklad za boj proti nepriateľom, taktiku, spoluprácu a tak ďalej), za čo dostávate rôzne odmeny. Hra taktiež disponuje aj týždennými výzvami, ktoré sú občas jednoduchšie, kde sa stačí akurát poriadne venovať samotnému hraniu a občas zložitejšie. Je tu toho jednoducho dosť.

Kampaň som prešiel, čo ďalej?

Tom Clancy’s The Division 2 síce ponúka príjemnú kampaň, aj keď s pomerne nevýrazným príbehom, no nalejme si čistého vína, to najdôležitejšie čím hra disponuje, je predsa len niečo iné. Massive Entertainment sľubovali omnoho prepracovanejší a bohatší end game obsah v porovnaní s predošlým dielom a rozhodne neklamali. No ako som už spomínal aj vyššie, aj spomínanú kampaň môžete hrať v kooperácii, nakoľko vždy je možnosť poslať online hráčom pozvánky. Či sa už k vám naozaj pripoja, to je už druhá vec. Mne sa, bohužiaľ, viackrát stalo, že som zostal osamoteným vojakom v poli a proti relatívne silným nepriateľom som musel ísť bez akejkoľvek pomoci. Pokiaľ náhodou neustojíte ich tlak, pri umieraní sa vám taktiež objaví možnosť požiadať o pomoc, no ani tu som väčšinou neuspel.

Základom celého multiplayeru sú však takzvané Dark Zones, čiže temné zóny. Aj v nich, pochopiteľne, narazíte na množstvo nepriateľov, na ktorých budete míňať všetko svoje strelivo, no súčasne sa k nim pridávajú aj reálni hráči. Temné zóny sú celkovo tri, každá disponuje vlastným prostredím a vlastnými frakciami protivníkov a nájdete v nich množstvo kvalitného vybavenia. Či už sa jedná o brnenia, alebo kvalitnejšie zbrane, tie môžete dokonca aj kradnúť ostatným. No aby to nebolo také jednoduché, vami získané vybavenie môže byť infikované vírusom a v tom prípade ste nútení si veci “odložiť” do kufríka, zavolať posily, ktoré vám ich vyčistia a až potom si ich vyzdvihnúť vo svojej osade. Nechýbajú ani klasické PVP súboje – je tu dobre známy Team Deathmatch, v ktorom bude jedna skupinka hráčov bojovať proti tej druhej, alebo i Skimrish, v ktorom budete bojovať v spoločnosti ďalších troch hráčov, to znamená 4 proti 4. Hru neskôr doplnia aj dobre známe Raidy, ale aj bez nich je obsahu viac než dosť.

Po prejdení hlavného príbehu a odstránení všetkých vyššie uvedených frakcií navyše prichádza do mesta špeciálne jednotky Black Tusk. Tie znova obsadia všetky dôležité miesta za ktorých oslobodenie ste v príbehu bojovali a vy sa tak opäť raz vyberiete do akcie. No pozor, Black Tusk nie sú žiadne béčka. Štvrtá nepriateľská frakcia disponuje jednoznačne najkvalitnejšou výbavou a najsilnejšími zbraňami. Preto sa musíte mať jednoznačne na pozore, no nemusíte mať pred nimi prehnaný rešpekt, pretože aj vám sa konečne do rúk dostane poriadne olovo. Po dokončení kampane totiž získate prístup k novým špecializáciám. Prvou je Sharpshooter so sniperkou, tentokrát ale silnejšou, než ste boli zvyknutí. Ak by ste si chceli vyskúšať strieľanie z kuše, tak si môžete zvoliť Survivalist. No a tou poslednou je Demolitionist s granátometom. Je len na vás, ktorú zo špecializácií si vyberiete a ako budete v Tom Clancy’s The Division 2 pokračovať.

Niekde vývojári pridali, inde zase ubrali

Tom Clancy’s The Division 2 je jednoznačne titul, ktorý toho ponúka naozaj veľa, no to neznamená, že všetko je tu dokonalé. Vypichol by som napríklad ako inventár, či herné menu, nakoľko hráči, ktorí nehrali prvý diel sa v nich spočiatku nemusia poriadne orientovať a bude trvať istý čas, kým pochopia ako všetko funguje. Z pohľadu našich hráčov je príjemným doplnkom česká lokalizácia, ktorá dokáže ušetriť niekoľko starostí, no aj tak si myslím, že autori sa s inventárom a herným menu mohli pohrať ešte viac a o niečo ich zjednodušiť. No uznávam, že ide o subjektívne vnímanie a nie každý to môže vnímať ako zásadný problém. Taktiež grafické spracovanie, akokoľvek vôbec nie zlé, predsa len zaostáva za úplnou AAA špičkou, no to som už možno prehnane kritický.

Omnoho zásadnejšími nedostatkami sú rôzne bugy, väčšinou sa jedná o nedoskakujúce textúry, či lietajúce predmety. Osobne ma poriadne zarazila aj chyba hneď na začiatku hry, kde mi v cutscéne doslova zmizla hlavná postava a hýbala sa iba zbraň. V deň vydania inak vyšiel patch, ktorý svojou veľkosťou na Xbox One a PC (48-52 GB), respektíve PlayStation 4 (90 GB) doslova vyrazil dych mnohým fanúšikom a mne taktiež. Na jednej strane je určite plus, že sa autori snažia hru vylepšovať a dolaďovať ju, no na druhej strane, pri tak veľkých opravných patchoch budú časom fyzické edície úplne zbytočné. Zvuková stránka hry je inak vysokej úrovni a tu nemám veľmi čo vytknúť. Škoda len, že hlavný protagonista je zase raz nemou postavou a nedisponuje žiadnymi odpoveďami.

Tom Clancy’s The Division 2 je akýmsi faceliftom predchádzajúcej časti, kde Ubisoft spoločne s Massive Entertainment stavajú prevažne na tom, čo fungovalo v prvej časti. Iste, hra ponúka nové mesto, nový príbeh, no svoju hrateľnosť mení len minimálne a kostru necháva až na pár drobných zmien viac-menej identickú. Nesporným plusom je však tentoraz kvalitný end game obsah, ktorým nás budú vývojári časom ešte viac dopovať a to je len dobre. Výrazným problémom zatiaľ nie sú ani nepopulárne lootboxy, tu nazývané Apparel Caches, ktoré poskytujú výhradne kozmetické doplnky. No jedno je isté, v prípade tretieho dielu by to už chcelo predsa len výraznejšie obmeny hrateľnosti. Zatiaľ to síce stačí, no ako sa hovorí, opakovaný vtip už nie je vtipom a nabudúce už nemusí.

Komentuj!