Crash Bandicoot N. Sane Trilogy – Platformová legenda dorazila na PC

Crash Bandicoot zažil vlani mimoriadne úspešný comeback v podobe Crash Bandicoot N. Sane Trilogy. Táto značka bola celých sedem rokov takpovediac pod ľadom a to až do momentu, kedy bola ohlásená remasterovaná verzia originálnej trilógie, pôvodnej vytvorenej spoločnosťou Naughty Dog. Hneď od začiatku sa pritom povrávalo, že exkluzivita pre konzolu PlayStation 4 bude len časová a tieto dohady boli neskôr potvrdené vydavateľom titulu, firmou Activision. Takmer rok po pôvodnom vydaní remasteru teda vyšla verzia pre Nintendo Switch, Xbox One a PC, pričom v našej recenzii sa dozviete, či má táto trojica legiend, čo ponúknuť aj majiteľom osobných počítačov. 

Recenzovaná verzia: PC

Crash Bandicoot má pomerne bohatú videohernú históriu, ktorá by sama o sebe vydala na niekoľko samostatných článkov. No skúsim vám v krátkosti spomenúť celú jeho históriu. Jeho vznik sa pripisuje menám Jason Rubin a Andy Gavin, ktorí sa počas cesty do Los Angeles, kde mal sídlo ich vtedajší zamestnávateľ Universal Interactive Studios, rozhodli vytvoriť zábavný platformový titul s dynamickejšou hrateľnosťou. Zaujímavým a veľmi vtipným poznatkom je to, že hra mala krycí názov Sonic’s Ass Game, nakoľko autori sa počas cesty rozhodli, že väčšinu titulu budete vidieť hlavnú postavu len zozadu. No a kým dorazili do Los Angeles, základný náčrt bol dokončený a už presne vedeli, kam sa pohnúť ďalej.

Len o dva roky a jeden mesiac sa majitelia, vtedy pomerne prelomovej, konzoly PlayStation 1 dočkali prvého Crashovho dobrodružstva. Crash Bandicoot sa takmer okamžite stal veľkým hitom a zároveň neoficiálnym maskotom celého zariadenia. Počas nasledujúcich troch rokov Naughty Dog vytvorili hneď tri nové diely Crasha, pričom svoju prácu na tejto značke zakončili pretekárskym titulom s názvom Team Racing. Potom to však už išlo s touto sériou dolu vodou. Z tých kvalitnejších pokračovaní môžeme spomenúť napríklad Crash: Wrath of Cortex, uberajúci sa v šľapajach originálnych titulov, Crash Twinsanity, ktorý zase zvolil otvorenejší a akčnejší prístu, alebo Crash Tag Team Racing, ktorý kombinoval pretekárske levely s tými klasickými.

Potom však prišli tvrdé rany v podobe Crash of the Titans a Crash: Mind over Mutant a zdalo sa, že značka je nenávratne zničená. Vtom však prišlo štúdio Vicarious Visions, ktoré už malo skúsenosti s touto značkou, nakoľko vytvorilo tri menšie dobrodružstvá pre konzolu Game Boy Advance. Tie síce boli v recenziách chválené za dizajn levelov, no zároveň kritizované za nedostatok vlastnej kreativity. Ich štvrtou a doposiaľ najväčšou prácou na tejto značke je každopádne už spomínaný remaster s názvom N. Sane Trilogy.

Tri dobrodružstvá neobyčajného Bandicoota 

Zložito vysvetľovať a zaoberať sa príbehom v klasickej plošinovke z deväťdesiatych rokov by malo asi taký zmysel, ako hľadať na mape súostrovie Wumpa, kde sa celý titul odohráva. Stačí vám len vedieť, že hlavná postava sa volá Crash Bandicoot a pôvodne sa malo jednať o diabolský výtvor doktora menom Neo Cortex, no všetci vieme ako to dopadá s takýmito experimentami. Ostatne ani doktorovi Frankensteinovi sa jeho monštrum príliš nevydarilo, a tak aj Crash už aj letí z vysokej hradby, ktorá slúži ako brloh pre doktorove odstrašujúce experimenty. Samozrejme, nebol by to správny dobrodružný príbeh bez nejakej krásky a ihneď ako Crash zistí, že jeho priateľka Tawna je stále uväznená vo veži, vydáva sa na cestu naprieč ostrovmi. Cestu, ktorá je plná šmykľavých plošín, hlbokých priepastí, šialených kumpánov Cortexa a hlavne sladučkého Wumpa ovocia.

Crash Bandicoot N. Sane Trilogy síce obsahuje tri hry, no ich príbeh sa v podstate nemení. Samozrejme, každá zápletka je svojím spôsobom unikátna, avšak v jadre vlastne úplne rovnaká. Môžem  však spomenúť, že s narastajúcou číslovkou za názvom hry sa počet nadabovaných dialógov zvyšuje a teda príbeh je každým novým dielom prepracovanejší. Stále si však zachováva príjemnú infantilnosť, ktorá jednoducho musí zaimponovať aj tomu najzamračenejšiemu hráčovi.

Za zmienku stojí aj ikonický hudobný sprievod, ktorý ulahodil môjmu sluchu už pred rokmi a rovnako tomu bolo aj tentokrát. Hudba sa ako taká nezmenila, akurát je nanovo nahratá a znie o niečo kvalitnejšie. Ťažko sa však zovšeobecňuje, nakoľko je vždy prispôsobená danému levelu. Jednoducho, pokiaľ budete prechádzať stredovekou lokáciou, tak vaše nepretržité skákanie bude sprevádzať hudba, ktorá perfektne pasuje do daného obdobia. Inokedy sa zasa ocitnete v zalesnenej oblasti, kde na každom rohu číhajú agresívni domorodci, mäsožravé rastliny a neprívetivé korytnačky, no opäť sa môžete tešiť na osviežujúci hudobný sprievod, plný veselých a hravých tónov. A tak je to skrátka vždy a ideálne to dotvára až rozprávkovú atmosféru.

Porovnávať jednotlivé diely s originálnou trilógiou nemá z pohľadu PC hráčov príliš veľký zmysel. Crash Bandicoot totiž s týmto titulom zažil na osobných počítačoch oficiálnu premiéru, takže sa skôr hodí priblížiť jeho hrateľnosť. V prvom rade je nutné povedať, že sa jedná skôr o klasickú plošinovku a boj ako taký v ňom nehrá tak veľkú rolu, ako napríklad v neskoršej sérii od spoločnosti Naughty Dog, Jak and Daxter. Skôr sa môžete tešiť na neustále skákanie, ktoré je nie vždy jednoduché, nakoľko veľmi často sa v úrovniach vyskytujú pohyblivé plošiny alebo prekážky, ktoré treba buď preskočiť alebo rozbiť.

Príležitostne sa vám do cesty postaví aj nejaký nepriateľ, ktorého taktiež môžete iba obísť, no niektorých môžete aj odpáliť svojím útokom. Základný útok, ktorým je akési rýchle točenie sa okolo vlastnej osi, však nefunguje na každého protivníka a niekedy musíte trochu experimentovať, aby ste sa mohli pohnúť ďalej. Hrať pritom môžete nielen za Crasha ale aj za jeho sestru Coco. Tá bola pritom pôvodne dostupná iba v tretej časti, no samotný remaster ponúka možnosť vžiť sa do jej kože aj v prvých dvoch dieloch. Táto zmena je však výhradne vizuálna a väčšiu agilitu alebo nové schopnosti rozhodne netreba očakávať. Taktiež platí, že pre niektoré levely je dostupná iba konkrétna postava a s inou si ho nezahráte.

V leveloch ďalej zbierate debničky, pričom pokiaľ sa vám podarí získať v danej úrovni všetky, budete odmenený krásnym kryštálovo-bielym diamantom. Ja osobne som na týchto hrách vždy miloval to, že do nich autori skryli množstvo bonusových levelov. Na niektoré potrebujete získať diamant z iného levelu, inokedy stačí do určitej časti v úrovni nezomrieť a bonus sa vám následne odomkne. Tým najzaujímavejším sú však skryté východy z daných levelov. Ojedinele totiž môžete nájsť miesto, na ktoré skočíte, následkom čoho sa buď odomkne ďalšia úroveň alebo len opustíte úroveń o niečo skôr. Za najťažší sa inak považuje diel prvý a to najmä kvôli tomu, že Crash v ňom dokáže iba skákať a disponuje jednoduchým útokom. V ďalších dieloch už môžete využiť aj šprint,  šmyk, pričom najzaujímavejšou novinkou je bazooka, strieľajúca jabĺčkové Wumpa ovocie, ktorá sa objavila v treťom dieli s názvom Crash Bandicoot: Warped.

Pokiaľ by sme mali hovoriť o dizajne jednotlivých úrovní, ten môžem iba chváliť. Prostredia sú veľmi rozmanité, no miestami máte pocit, že prechádzate iba mierne recyklovanou úrovňou s obmenenými prekážkami a inak rozmiestnenými protivníkmi. Toto je problémom celej trilógie, no najviac to, pravdepodobne, pocítite v prvom dieli. Aj neskôr autori občas recyklujú niektoré lokality, no tento potenciálny neduh veľmi šikovne maskujú ich zvýšenou variabilitou. Z toho pohľadu je jednoznačným kráľom tretí diel, kde sa vďaka zápletke, zahŕňajúcej cestovanie časom dostanete napríklad na práve rozostavaný Veľký čínsky múr, do egyptských hrobiek plných múmii, navštívite i stredovekú oblasť plnú rytierov, alebo arabské mestečko, kde môžete nájsť na každom rohu lietajúce koberce.

Najnáročnejšia platformovka? 

Hoci býva pravidlom, že súboje s bossmi sú najťažšou časťou takmer každej hry, tak v prípade Crasha to neplatí, vlastne je to úplne naopak. Najťažšie levely sú tie bežné, v ktorých treba skákať na milimeter presne a vyhýbať sa prekážkam. Tu však treba zdôrazniť, že oproti štandardu súčasných mainstreamových plošinoviek pôsobí hlavne prvý diel ako titul od štúdia FromSoftware. Existujú aj náročnejšie kúsky ako Super Meat Boy, či Braid, no inak platí, že budete potrebovať pevné nervy a presnú ruku pri skákaní a občas možno aj niekoľko desiatok pokusov, kým to všetko zvládnete. Ďalšie diely sú už omnoho prístupnejšie aj tým menej trpezlivým hráčom a špeciálne ten tretí ponúka výraznejšiu výzvu iba na pár miestach.

Nedá mi nespomenúť ani dve nové DLC úrovne. Stormy Ascent, nočná mora takmer každého hráča, je nepoužitou úrovňou, na ktorej tvorcovia z Naughty Dog aktívne pracovali, avšak nakoniec sa rozhodli nezakomponovať ju do finálnej hry. Za prvé v nej bolo až príliš veľké množstvo bugov a za druhé sa jednalo o ešte náročnejšiu verziu levelu Slippery Climb, ktorý je už beztak považovaný za jednu z najnáročnejších úrovní prvej časti. Takže sa môžete pripraviť na nespočetné množstvo smrtí, diabolskejšie prekážky, no aj na pocit hrdosti, pokiaľ sa vám podarí dokončiť s prehľadom najťažší level celej kolekcie. Náročná je aj kompletne nová úroveň s názvom Future Tense, o ktorú sa postarali priamo autori zo štúdia Vicarious Visions. No hoci sa ňou snažia udržať latku s originálnou trilógiu, úplne sa im to nedarí. Hoci sa vôbec nejedná o zlý level, náročnosť je tu navyšovaná iba počtom prekážok.

Nejaké zmeny oproti PlayStation 4 verzii?

Asi najmarkantnejšou zmenou oproti pôvodnej konzolovej verzii je možnosť hrať celý titul pri šesťdesiatich snímkoch za sekundu. Tým sa stáva samotné skákanie o niečo fluidnejším a, pochopiteľne, aj o niečo jednoduchším. PC verzia Crash Bandicoot N. Sane Trilogy navyše bezproblémovo podporuje nielen klávesnicu, ale aj myš. Samozrejme, na gamepade je ovládanie o niečo prirodzenejšie, veď nie nadarmo sa hra predáva v balíčku s ovládačom Steam Controller. Hru však budete schopní prejsť bez výraznejších problémov aj v prípade, že si ho nehodláte kupovať. Dá sa pritom povedať, že myš k hraniu vlastne vôbec nepotrebujete a pohodlne si vystačíte iba s klávesnicou. Iné výraznejšie zmeny oproti PlayStation 4 verzii by ste však hľadali iba márne.

Hoci Crash Bandicoot časom predsa len trochu zostarol a nie všetky herné mechaniky pôsobia v kombinácii s občas trochu neposednou kamerou ideálne, stále ide o výbornú platformovú záležitosť. Crash Bandicoot N. Sane Trilogy možno niektorí označia za náročnú a miestami i frustrujúcu záležitosť, no určite nie za nezáživnú, či nezábavnú. A pokiaľ náhodou patríte k striktným PC hráčom, ktorí ešte nikdy nevstúpili do tohto univerza, Crash Bandicoot N. Sane Trilogy tým najlepším dôvodom dať šancu tomuto priekopníkovi 3D platformovej zábavy.

Komentuj!