Cuphead – Pocta animákom z 30. rokov

Čo sa stane, keď skombinujete jedinečný vizuál animákov 30. rokov a klasickú run and gun akciu v štýle Contra s nápadnými bossmi a príjemnou jazzovou muzikou? Autori z MDHR štúdia si zrejme túto otázku položili. Ich odpoveďou je zavádzajúco nevinne vyzerajúci počin, ktorý vás prevedie peklom plným náročných výziev. Nakoniec, diabol na vás už čaká v Cuphead.

Recenzovaná verzia: PC

Ubehlo už zopár rokov odkedy bol Cuphead predstavený verejnosti. Ide o malý projekt kanadských bratov, ktorí si založili štúdio s úmyslom priniesť svoju víziu malej unikátnej hry na svetlo sveta. Vývoj sa predĺžil najmä kvôli rozšíreniu pôvodného rozsahu, ako aj náročnému procesu animácie. Cuphead je však konečne vonku a tak sa naň môžeme bližšie pozrieť.

Príbeh sa točí okolo dvoch postáv, Cupheada a Mugmana, ktorému sa už priestor v názve hry neušiel. Títo dvaja prehrali stávku s diablom. Aby mu zaplatili, musia získať kontrakty na duše od ostatných diablových dlžníkov. Zlá správa je, že títo dlžníci sú mocní sadistickí bossovia pripravení preveriť reflexy a schopnosti každého, kto sa proti ním rozhodne postaviť.

Dej je rozdelený na tri ostrovy, každý so svojou dávkou bossov rozložených po mape v štýle Commander Keen. Za porážku každého z nich sa sprístupní nová oblasť a noví súperi na zdolanie. Popri bitkách s bossami sa tu a tam nachádzajú klasické run and gun úrovne s tradičnejšie ladenou sidescroll akciou s množstvom menších nepriateľov. Tie slúžia najmä ako zdroj mincí, ktoré sa dajú využiť na získanie vylepšení z obchodu.

Zlepšiť si môžete zbrane, špeciálny útok, alebo pasívne bonusy, medzi ktorými je napríklad zvýšenie počtu hit pointov. Tieto sa dajú medzi súbojmi ľubovoľne meniť za iné, ktoré ste už získali. Môžete tak po “omáknutí” bossa vyjsť na mapu sveta, zmeniť si výbavu za vhodnejšiu a pustiť sa na neho.

Hlavnou náplňou titulu Cuphead, jeho alfou a omegou, sú súboje s bossmi. Je ich niekoľko desiatok a každý z nich prechádza niekoľkými fázami, aby to hráč nemal jednoduché a musel sa prispôsobovať. Každý boss je pritom unikátny a nápaditý a to ako po výtvarnej stránke, tak aj svojimi útokmi, spôsobom pohybu alebo vzormi správania. Práve vďaka nim je Cuphead tak zábavným titulom.

Každá fáza bossa má niekoľko základných pohybov a útokov, ktoré vykonáva. Tieto sa dajú pomerne rýchlo naučiť a dostať do krvi, vďaka čomu má hráč pocit, že sa stále zlepšuje. Len učenie však nestačí. Vždy je tu prítomný istý prvok náhody, kvôli ktorému je nutné ukázať aj svoje reflexy a schopnosť reagovať. Táto náhodnosť sa môže prejavovať pri rôznych bossoch inak. Niekde je to rozdiel v časovaní útoku, inde sa mení poradie útokov alebo útok prichádza z iného miesta. Napriek tomu však nepôsobí nefér, vďaka čomu núti hráča sa skrz slzy a pot dostať k odmeňujúcej obrazovke informujúcej o víťazstve.

Dobrou prevenciou voči trhaniu si vlasov je aj vhodne nastavená dĺžka súbojov a čas na vrátenie sa do hry. Drvivú väčšinu bossov je možné poraziť do 3 minút, nestratíte tak veľa času ani keď prehráte tesne pred koncom súboja a okamžite sa môžete vrhnúť do ďalšieho pokusu. Zo všetkých bossov som mal len v jednom prípade pocit, že súboj trvá pridlho, no ani vtedy to nebolo veľmi hrozné. Nakoniec jeho zdolanie trvalo 5 minút, rátajúc samozrejme len víťazný beh.

Pokiaľ by vám prišiel Cuphead príliš ťažký, mysleli autori aj na vás. Do určitej miery. Je tu aj ľahšia obtiažnosť, kde sa preskočí cez ťažšie fázy bossov a je ľahšie dosiahnuť odmenu výhry. Problém je, že pokiaľ to vezmete touto ľahšou cestou, posledná fáza hry sa skrátka neodomkne a diabol sa na vás pomyslene škerí s potmehúdskym úsmevom a slovami “git gud” na perách.

Na druhej strane, pokiaľ hru prejdete na štandardnej obtiažnosti, odmenou bude ešte odomknutie ešte ťažšej určenej pre tých pravých masochistov. Bossovia budú silnejší a ich fázy intenzívnejšie.

Pokiaľ radi zdieľate svoju bolesť s inými, alebo máte pocit, že toho na obrazovke nelieta veľa, autori pre vás pripravili co-op dvoch hráčov. Bohužiaľ, cez internet alebo LAN sieť si takto nezahráte. Jedine lokálne, čo mi príde v roku 2017 ako pomerne zvláštne rozhodnutie.

Čo sa týka technickej stránky, tu je potrebné spomenúť, že vzhľadom na veľkosť grafických assetov hra nepodporuje pomer obrazovky 21:9 a v tomto prípade bude treba hrať s čiernymi pásmi po bokoch. Animácie bežia na 24 Hz, pričom samotná hra a pohyb postavy je limitovaný 60 fps s možnosťou zapnúť V-sync. Samozrejme, Cuphead plne podporuje ako klávesnicu, tak i ovládač. Môžete si tak zvoliť, čo vám viac vyhovuje.

Soundtrack je úplne fantastický, ladený do jazzových tónov a je jednou z najlepších častí hry. Nezaostávajú ani zvukové efekty a animácie. Tie sú ručne kreslené a následne digitalizované. Ladené sú v štýle pripomínajúcom animáky 30. rokov minulého storočia s typickým nádychom surrealizmu – napríklad keď sa boss pozostávajúci z dvoch žiab premení na hrací automat. Jediná výčitka po tejto stránke je akurát, že miestami môže byť ťažšie rozpoznať, čo je súčasťou pozadia a čo hlavnej obrazovky. Našťastie to nie je veľký problém, ale pár zradných miest existuje.

Celkovo je Cuphead fantastickým počinom od mladých autorov, v ktorom je vidieť kus práce a lásky. Hra je to síce náročná, no fér a veľmi odmeňujúca. Najmä v prípade, ak porazíte bossa, ktorý vám robil dlhšie problém. Niekoho možno môže sklamať absencia väčšieho počtu tradičných run and gun úrovní, alebo vysoká obtiažnosť, lenže Cuphead skrátka nie je hrou, čo cieli na túto skupinu. Tí, čo majú radi výzvu proti náročným bossom v zaujímavom grafickom kabáte však budú odmenení neutíchajúcou akciou a skvelým pocitom z výhry.

Komentuj!