The Witcher 3: Wild Hunt – Blood and Wine – Epilóg, ako sa patrí

Tretí Zaklínač bol nepochybne udalosťou minulého roku a vzhľadom na vysoké kvality nie je prekvapením, že dominoval väčšine ankiet v hlasovaní o hru roku 2015. Poľské štúdio CD Project RED ním dokázalo splniť sny mnohých fanúšikov a drobné chybičky na kráse, ktorých sa dopustili, sa im dali odpustiť. Úplné finále Geraltovych dobrodružstiev to však nebolo, pretože vývojári prisľúbili ešte dva plnohodnotné datadisky. Druhý a finálny s názvom Blood and Wine sa stal po dlhšom čakaní realitou.

Recenzovaná verzia: PC

Každý príbeh má svoj začiatok a  svoj koniec. Geraltov začiatok sa začal písať v roku 2007. Vtedy Sapkowskeho sága ožila aj v hernej podobe a dala zabudnúť na starší a neveľmi vydarený poľský seriál. Poľskí vývojári  totiž narozdiel od seriálových tvorcov zjavne vedeli, aký poklad majú v rukách a narábali s ním o poznanie dôstojnejšie. Pokračovanie postavené na novom engine prišlo o štyri roky neskôr a prinieslo viacero nových mechanizmov. Náročný vývoj sa trochu podpísal aj na dĺžke záverečného aktu, ale na vysokých kvalitách sa to našťastie neprejavilo. Pred tvorcami sa však objavila nová výzva, ako prekonať samých seba. Ambície tretieho Zaklínača neboli malé – narozdiel od predošlých dielov mal obsahovať obrovský otvorený svet približne tridsaťkrát väčší ako mal The Witcher a The Witcher 2: Assassins of Kings dokopy. Avšak aj do tretice im to vyšlo a naviac sa im podarilo prepojiť open world s pútavým a dobre napísaným príbehom, čo vôbec nebýva pravidlom.

Prvý datadisk Hearts of Stone vyšiel ešte vlani a do mapy Velenu a Novigradu pridal Oxenfurt a jeho okolie, kde sa rozvíjal nový Geraltov príbeh. Blood and Wine zachádza ešte ďalej a do hry vnáša rovno celú novú mapu slušnej rozlohy. Tou je čitateľom kníh veľmi dobre známy Toussaint. Nová oblasť so sebou prináša trochu odlišnú atmosféru. Nachádza sa ďaleko od zúriacich vojenských potyčiek a svojou malebnosťou pripomína francúzske vinárske oblasti. Práve do nej Geralta povolá vojvodkyňa Anna Henrieta, aby vyšetril tajomnú šelmu terorizujúcu mesto Beauclair. Prípad je ale ďaleko komplikovanejší ako sa zdá a na obzore sa objavuje aj Geraltov starý známy, ktorý bol považovaný za mŕtveho.

Viac by som z príbehu neprezrádzal, pretože jeho najväčšia sila tkvie, pochopiteľne, v tom, že neviete, čo sa bude diať. Hearts of Stone mi v tomto aspekte prišiel o niečo silnejší, ale Blood and Wine vlastne až tak veľmi nezaostáva. Začiatok vo Velene je nečakane pozvoľný, no ihneď po príchode do Toussaintu sa začnú príbehové kolesá roztáčať naplno a úvod vám takmer nedá vydýchnuť. Zápletka cez viaceré zvraty postupne graduje až do infarktového záveru, kde už záleží na každej voľbe.  Podarí sa vám zdarne ukončiť, to čo ste načali, alebo nie?

CD Project RED sľubovali veľké veci a môžem potvrdiť, že nesklamali takmer v ničom. Takmer, pretože ústredný antagonista nedokázal prekonať Gauntera O´Dimma. Nie je to síce čiernobiely charakter a dokáže si vydobiť aj isté sympatie, či súcit, ale v konečnom zúčtovaní oproti spomínanému zloduchovi z Hearts of Stone stráca. Lenže ťažko to brať ako negatívum, najmä zoči voči podstatne menej prekreslenému Divokému Honu z trojky. Odhliadnuc od toho je ale Blood and Wine rozšírenie hodné uznania. Nová oblasť naviac kladie nepomerne väčší dôraz na vedľajšie úlohy, ako tomu bolo v Hearts of Stone. Dočkáte sa nielen krátkych zákaziek od vinárov, či likvidovania banditov ale hlavne množstva originálnych questov. Budete robiť sprievodcu prírodou, pózovať pre obraz, hľadať intímne partie pre sochu, zahráte si cosplay, zasmejete sa pri paródii na úradnícku byrokraciu a na vášho verného koňa budete pri ďalšom priechode hrou nazerať úplne  inak. Dokonca aj jeden konkrétny hon za pokladom dokáže zaujať svojim priebehom a tuctovo pôsobiaci rytiersky turnaj sa zmení na jeden z vrcholov celého datadisku.

Ak vás prestane baviť prieskum Toussaintu a zabíjanie nepriateľov či ničenie osád a pevností zbojníkov, môžete sa pustiť do ďalších aktivít. Populárny Gwent dostal novú frakciu, ktorou je Skellige a v rámci kartového turnaja si za ňu zahráte povinne. Nový balíček mi každopádne prišiel vyvážený a fanúšikov Gwentu určite poteší. Pomerne zásadnou novinkou je zveľaďovanie vlastného sídla. To síce prebieha pomerne zjednodušene, no po dokončení si v ňom môžete vystaviť nielen nadbytočnú zbroj či zbrane, ale aj obrazy a trofeje. Len ich najprv musíte nájsť… Tento prvok na prvý pohľad nepasuje k hrdinskému zaklínačovi predierajúcemu sa svetom, ale i navzdory tomu ide o vítané osvieženie. Nakoniec zaň budete radi.

Ďalšou a zásadnou novinkou sú nové a veľmi silné mutácie. Ich potenciál údajne naplno preskúma až funkcia New Game Plus, ale nič vám nebráni niektoré z nich využívať aj priamo v datadisku. Stačí ak splníte súvisiacu úloh, pričom v náročných bojoch sa vám môžu hodiť. Okrem starých nepriateľov inak narazíte aj na zopár nových. Napríklad si zabojujete i s kyklopom a pri potulkách divočinou vás budú trápiť aj pantery.

Čo dodať záverom? Blood and Wine je dôstojným rozšírením a správne emotívnou rozlúčkou so zaklínačom Geraltom. A tak to má nakoniec byť. Séria od začiatku zrela ako víno a môžem bez okolkov vyhlásiť, že dozrela na úroveň porovnateľnú s klasikami zaradenými v herných kronikách. Dohranie druhého datadisku vo vás zanechá silne uspokojivý pocit a súčasne vám bude ľúto, že je už koniec. Svet Zaklínača možno ešte v budúcnosti okúsime, ale Geralt sa už pravdepodobne nevráti. Zbohom starý priateľ, budeš nám chýbať.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!