Tina Tina’s Wonderlands – Prstene moci, meče a kostlivci

Gearbox Software sa po troch rokoch opäť hlási s obľúbeným science fiction univerzom Borderlands. Tentokrát však nejde o plnohodnotný diel, ktorý by rozširoval relatívne veľký svet skrývajúci v sebe desiatky karikaturistických charakterov a doslova tisícky páliacich boomstickov. Tina Tina’s Wonderlands je spin-off projekt vychádzajúci z dávneho DLC pre staručké Borderlands 2. Podarilo sa rozšíriť solídne prijatý dodatok na plnohodnotnú hru alebo pôvodne originálny nápad nedokázal utiahnuť samostatný počin s cenovkou veľkej AAA hry? To si povieme v dnešnej recenzii azda najočakávanejšej mainstream akcie prvej polovice roka 2022.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Ak aspoň s občasnou pravidelnosťou čítate moje recenzie, viete, že FPS hrám až tak neholdujem. Nič proti nim, samozrejme, nemám, akurát ich nevyhľadám a ak mám byť úprimný, za posledné tri roky som first person strieľačky hral výhradne pre účely rôznych recenzií. Tina Tina’s Wonderlands pritom nie je žiadnou výnimkou. Hype aj akékoľvek očakávania ma míňali. Vedel som, že hra má vyjsť, taktiež som registroval okolitý fantasy setting, aj sľubovanú akciu, ktorá mala obsahovať prvky mágie, avšak trailery ani gameplay prezentácie ma nijak zvlášť neuchvátili. Nič zlé o nich ale povedať nemôžem, pretože predávali prvky, kvôli ktorým sa hráči do série Borderlands svojho času zamilovali.  

Zhodou okolností som sa ale nakoniec k recenznej kópii dostal a musím hneď na úvod povedať, že určitý druh mojej žánrovej nevedomosti (respektíve fakt, že nie som strieľačkami úplne presýtený) bol nakoniec istou výhodou. Tina Tina’s Wonderlands je totiž jednou z tých hier, pri ktorej záleží ako veľmi a ako často hrávate obdobné záležitosti, s ktorými sa predsa len v poslednej päťročnici roztrhlo vrece. Tak či tak sa môžete pripraviť na veľkolepé dobrodružstvo, ktoré vás vezme na cestu skrz kobky mŕtvych, stredoveké mestá, opustené hrady plné príšer a zasnežené pohoria. A nebudú chýbať ani žiariace jednorožce.

Bunkers & Badasses

Nakoľko príbeh je jednou z mnohých hier vedených výstrednou Tiny Tinou, nemali by ste očakávať zázraky. Nehrá sa tu na morálnosť alebo nemorálnosť či emócie. Motivácie postáv sú výhradne priamočiare a to je iba dobre. Ako nováčik v hre (newbie) ste vrhnutý do stredovekého fantasy sveta, ktorý vzišiel zo šialenej hlavy malej Tiny a snažíte sa poraziť Dragon Lorda, zlosyna všetkých zlosynov, ktorý bol po rokoch opäť oživený a je pripravený zničiť svet. Klasika.

Príbeh je prezentovaný podobne ako komiksy, v ktorých hlavnú úlohu stvárňuje ikonický Deadpool a teda vychádzajú pod značkou Marvel. To znamená, že postavy si uvedomujú fiktívnosť sveta a jeho neexistovania v rámci reálneho Borderlands univerza. Ostatne, celá naratívna línia je založená na tom, že hlavné postavy a aj vami vytvorený charakter hrajú tunajšiu variáciu na Dungeons & Dragons. Tá nesie príhodný názov, čiže Bunkers & Badasses, kde možno zmieniť, že rovnaké pomenovanie nesie i úplne prvý quest. Áno zámerne je D and D zmenené na B and B, pričom obdobných slovných hračiek nájdete v hre neúrekom. Ak by ste si žiadali ochutnávku, vyššie zmienený jednorožec, ktorý zohráva úlohu kráľovnej sa volá Butt Stallion.

Vďaka takto rozviazaným rukám tvorcovia využívajú svoje možnosti naplno. Tina Tina je totiž takzvaný dungeon master, ktorý ohýba, láme a mení fungovanie sveta a svet samotný v podstate za pochodu. Niečo nedáva zmysel a vymyká sa z parametrov príčetnej logiky? Tina jednoducho svoje konanie okomentuje vtipnými slovami a upraví lokáciu podľa potrieb hry (virtuálnej aj skutočnej). Alebo do veľkej oblasti vhodí nepriateľov, tuhého bossa, prípadne inú prekážku, ktorá nezriedka slúži ako tutoriál alebo nutná výplň medzi početnými bitkami pušiek a brokovníc.

Búranie štvrtej steny a uťahovanie si z herných princípov, prípadne princípov fantasy žánru ako takého je vtipné. Infantilné? To tiež, no vďaka nadšenej prezentácií dabingových hercov a celkovej šialenosti každého prítomného charakteru to celé príjemne šliape. Úplne pritom chápem, že ak si s prítomným humorom nesadnete, Tina Tina’s Wonderlands sa pre vás stane nehrateľnou záležitosťou. A ak by ste sa aj v úvodných hodinách dobre zabávali, je možné, že v neskorších častiach už budete škrípať zubami. To samozrejme nič nemení na fakte, že mne osobne takéto spracovanie príjemne sadlo. A hoci uznávam, že takmer všetko je detinské, prvoplánové a vlastne jednoduché, i tak ale ide o jasný autorský zámer, pričom sebareflexiu a uvedomenie cítiť v každej prenesenej vete.

Zrodil sa newbie hrdina

Nakoľko sa RPG trend rozšíril do viacerých žánrov (aj do takých, kde jeho prvky nedávajú zmysel), Tina Tina’s Wonderlands začína, po vzore podobných titulov, vizuálnou tvorbou postavy. V minulosti ste si totiž vyberali z takzvaných pre-setov, no tu začínate úplne od začiatku. Výberom hlasu, výškou, štýlom tváre, farbou kože alebo typu brnenia. V iných hrách a pri nudnejších možnostiach tvorby by som bol kritickejší, avšak predpokladám, že v ďalších prípadných Borderlands hrách obdobne detailné aspekty prítomné nebudú. Koniec koncov, postavičky tu hrajú doskovú hru a vytvoreniu vlastného hrdinu predurčeného k záchrane sveta je dokonca venovaná krátka scéna. V tomto kontexte teda tvorba postavy priamo zapadá do celého settingu a vlastne som za ňu rád.

S týmto súvisí aj výber triedy pre vášho bojovníka, kde sa sprvoti zdá, že bude formovať váš štýl bojovania, no po odohraní si tým nie som celkom istý. Schopnosti a jednotlivé ultimátne ability totiž považujem za gimmicky, na ktoré sa príjemné pozerá a sú efektné, no súčasne netvarujú akčné jadro markantným spôsobom. Nech si totiž zvolíte kohokoľvek, stále budete po svete a v arénach bežať, strieľať a nabíjať zásobníky. Tento loop pritom v rámci jedného stretu zopakujete aj desaťkrát. Stealth alebo striktne melee build nie je možný, čo trochu zamrzí. Obzvlášť ak si uvedomíte ako veľmi by sem chladný combat štýl zapadol.

Prebudenie v krajine-nekrajine

Tutoriálová pasáž (ktorá je až prekvapivo rozsiahla) zaujímavo koketuje so žánrom hororu, keďže prostredníctvom hudobného podkladu a zámernej prázdnosti vytvára nepríjemné atmosférické vákuum. To pritom funguje vo väčšine lokácií. Či už ide o malú arénu alebo veľkú oblasť, občas sa cítite skľúčeno, akoby vás niekto alebo niečo z diaľky sledovalo. Každopádne, prvý level predstavuje všetko, čo je v následných zhruba tridsiatich až päťdesiatich hodinách rôznorodo variované.  

Ľahkú exploráciu spojenú so skákaním, lootovanie odlíšené farebnými pásmi a takmer nepretržité bojovanie. A humor. Veľmi veľa humoru. Nič viac Tina Tina’s Wonderlands neponúka a myslím, že ani nič viac nepotrebuje. Môžem pritom dodať, že práve ten akčný aspekt je tu zďaleka najviac vyšperkovaný a hra na ňom v podstate stojí. Respektíve bez neho sú všetky podružné prvky iba doplnkami bez reálneho jadra. To ale nie je prekvapivé, keďže vo finále stále ide o typický looter shooter.

This is my boomstick!

Ako som napísal, prím hrá gunplay, výbuchy, strieľanie a ratingovo prijateľné zabíjanie – to znamená, že bez krvi a surových morbídností v podobe vystrelených mozgov alebo rozštvrtených tiel. Priznám sa, že hoci mám s predchodcami isté skúsenosti (aj s DLC, z ktorého Wonderlands vzniklo), nikdy som žiadneho nedohral. Môj problém súvisel s faktom, že mi nikdy nesadli dizajny zbraní a ani ich správanie sa priamo v centre akcie. Preto som ešte pred prvou prestrelkou pristupoval k hre len veľmi opatrne. Stále som však dúfal v to, že mi prestrelky sadnú, pretože inak by ma čakala úmorná desiatky hodín trvajúca cesta, ktorú by som si jednoducho nevedel užiť.

Našťastie, už prvé momenty úvodnej akcie zničili všetky moje najdesivejšie obavy týkajúce sa tohtoročnej Borderlands iterácie. Najprv sa dostanete k akejsi ručnej zbrani, ktorá imituje kušu, no strieľa výrazne rýchlejšie. Potom prichádzajú na rad automatické pušky, brokovnice, magické palice alebo laserové delá. Strety pritom (aspoň v úvode) šikovne stimulujú k zmenám krytu, príležitostnému pohybu, no a niektorí oponenti držia pevné pozície, iní na vás nabiehajú zo všetkých smerov. Výsledkom je dynamická akcia, čomu podlieha aj architektúra, ktorá je nielenže plná krytov, ale súčasne umožňuje využívať aj vyššie položené miesta k ostreľovaniu ďalekých neprajníkov.

Prístupné jatka

Čo je ale hlavné, pôsobí to enormne zábavne. A to píšem ako človek, ktorý je zarytý sólo vlk a ku kooperácii ani len nepričuchol. Samozrejme, nepriatelia sú nábojové špongie a zožerú desiatky, niekedy aj stovky, nábojníc, kým padnú na zem a za sprievodu komickej hlášky navždy zmiznú z povrchu zemského. Lenže to k Borderlands vždy patrilo a preto mi to vôbec nevadí. Som hlavne spokojný, že prostredia figurujú v priamej súhre s tým, čo je hlavnou náplňou hrania. Opäť sa pri týchto slovách s výrazom nechuti pozerám na katastrofický Battlefield 2042, ktorý niečo podobné nedokázal. A po pár mesiacoch od vydania sa to ukázalo v podobe počtu hráčov na Steame, ktorý je už pod tisíckou. Tina Tina’s Wonderlands na druhej strane berie dizajn ako pomôcku a adekvátne ju využíva vo svoj prospech.

Navyše, bojiskám sekunduje parádny gunplay (ako po audio stránke, tak aj pocitovej), ktorý z kosenia húfov ohyzdných bytostí robí až groteskne príjemnú a uspokojujúcu zábavu. Je to presne ten pocit, keď vlastne stvárate hromadnú genocídu alebo niečo naozaj nepekné, no neviete sa jednoducho prestať smiať. Asi ako keď to Bear Jew napálil v Inglourious Basterds z MP40 do Adolfa Hitlera. Bolo to zrejme brutálne a nenávistné, no zato maximálne satisfakčné. Okrem toho, sokov viete zabiť aj tak, že im skáčete po hlavách ako Super Mario z produkcie Nintenda. A ako sa mám potom pri niečom podobnom nesmiať?

V tomto ohľade ma príjemne prekvapilo aj samotné ovládanie, ktoré sa síce nepribližuje k plynulosti na osobných počítačoch, no minimálne už nemáte pocit, že sa do strieľania púšťate s akýmsi prirodzenými deficitom. Zásluhou DualSense sa nielenže výborne mieri na ďaleké i blízke ciele, vďaka vylepšeným vibráciám je každý výstrel alebo nabitie intenzívnym a dunivým zážitkom. Z môjho pohľadu je veľmi dobré, že vývojári využívajú možnosti, ktoré im najnovší ovládač od Sony poskytuje. Bez týchto drobných doplnkov a vymožeností by akcia zákonite nemohla ísť tak pod kožu.

Avšak jednu výhradu si nemôžem odpustiť. Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté, zasadenie hry je fantasy stredovek a preto som zákonite očakával, že by sme sa dočkali hlbšieho zapracovania kontaktného súbojového systému. Lenže k ničomu takému nedošlo. Mečov, sekier a ďalších variácií je síce k dispozícii viac ako dostatok, ale chladné zbrane sú degradované na úroveň jedného tlačidla k melee útoku. A to je za mňa škoda. Koniec koncov, kde inde ako v stredoveku by sa takýto druh ofenzívneho prostriedku mohol dostať do popredia? Ideálnejší setting mi teda nenapadá, pričom práve toto mohol byť v istom zmysle evolučný prvok, ktorý by pracoval aj s doposiaľ neexistujúcou súčasťou Borderlands hier. Bohužiaľ, nestalo sa tak.

Pukance, hrady a kobky

Po prvej misii na vás čaká otvorený svet, ktorý ale nepreskúmavate tradičným spôsobom. Autori si totiž pomohli konceptom doskovej hry a preto aj cestovanie skrz fantasy kraje evokuje hraciu plochu s viditeľnými mantinelmi. Figúrka imitujúca vizuál vášho hrdinu (akurát s podstatne zväčšenou hlavou) prechádza okolo hradov, lesov obrastených hustou hmlou a burácajúcich vodných tokov. Tu a tam narazíte na trochu slaného pop-cornu, rieku, ktorá vznikla vyliatím sa plechovky so sladkou vodou alebo závity od fliaš, ktoré využívate ako most medzi jednotlivými ostrovmi.

Komika evidentne nechýba ani prostrediam, avšak musím uznať, že ak som na moment prižmúril obe oči, hravo som sa preniesol do seriózneho fantasy sveta. Ten svojou atmosférou chvíľkovo imituje to najlepšie zo žánru (áno, Lord of the Rings a Game of Thrones) a preto som nezriedka samého seba pristihol ako si v hlave hovorím, že chodím okolo rieky Anduin alebo, že tá zrúcanina, kde práve bojujem je Amon Sûl. I keď reálne, samozrejme, nie je.

Vo svete môžete okrem napredovania plniť vedľajšie úlohy so skutočným príbehovým pozadím a taktiež aj dobývať rôzne dungeony, prípadne hľadať časti talizmanov. Je cítiť, že prítomné drobné detaily a príbehové oblúky sú v hre iba preto, aby ospravedlnili existenciu početného zabíjania, dopad na svet ako taký nemajú, avšak na moje prekvapenie mi to neprekážalo. Bolo to najmä kvôli tomu, že sa tvorcovia v hráčovi nesnažia vyvolať pocit, že na vašom konaní alebo samotných questoch nejak výrazne záleží. Vďaka tomu sa neustále pokračuje v svižnom a neutíchajúcom tempe a úlohy nepripomínajú krátke questy natiahnuté na dve hodiny. A to je iba dobre.

Mimo tohto všetkého bude vaším najväčším nepriateľom veľká zelená tráva, kde na vás číhajú protivníci a náhodné strety. Ak ste v minulosti inklinovali k starším JRPG hrám, viete, že v niektorých oblastiach sa spúšťajú náhodné bitky. V Tiny Tina’s Wonderlands ale dokážete tieto strety istým spôsobom vynechať, nakoľko sa spúšťajú iba v trávnatých oblastiach. Na strate druhej ale ide o ideálny prostriedok k získaniu ďalších levelov a cenného vybavenia, ktoré následne použijete k eliminácii nepriateľských síl.

Stredoveká hrdza

Pred úplným záverom by som ešte rád skonštatoval, že Wonderlands je plné zvláštnych dizajnových rozhodnutí, ktoré od hráča očakávajú, že má šesť očí a sedem rúk. Súčasne čítať dialóg, zistiť znenie questu, študovať tutoriál a do toho bojovať s chodiacimi mŕtvolami nie je ľahká úloha pre bežného smrteľníka, ktorý si chce užiť ako príbeh, tak aj gameplay. Nejde pritom o ojedinelý problém v hernom priemysle (nechválne známe Rockstar Games tutoriály týmto tiež trpia), no jeho existencia ma stále zaráža.

Rovnako platí, že balans náročnosti je naozaj bizarný a akonáhle vystrčíte päty z tutoriálu, zistíte, že výzva sa zvýšila najmenej o niekoľko úrovní. Tiež som mal pritom pocit, že umelá inteligencia sokov v arénach trochu kríva. Nezriedka som sa ocitol v momentoch, kedy bojovníci útočiaci z diaľky z nejakého dôvodu prichádzali takmer ku mne (zrejme, aby sa vyhli Stormtrooper syndrómu) a následne ma spamovali útokmi. A asi tušíte, že ak sa k vám vrhne tucet kostlivcov s lukmi, dlhý život mať nebudete.

Ide o drobnejšie problémy, na ktoré si síce rýchlo zvyknete, no ich prítomnosť svedčí o tom, že nie všetko majú tvorcovia dotiahnuté k bravúrnosti alebo aspoň obstojnej funkčnosti. Na PlayStation 5 si pritom viete uložiť krátke záznamy z hrania, takže ak vám niečo ušlo, aspoň takto si dialóg alebo tutoriálový text dokáže prečítať. Taktiež, považujem za nutné upozorniť na fakt, že som sa do hrania pustil v sprievode najťažšej obťažnosti (ktorá nie je označená ako intended experience) a preto možno strieľanie nebolo vždy najpríjemnejšie. Z toho však následne vyvstáva otázka – prečo vytvoriť výzvu, teda v tomto prípade najmä navýšiť životy a damage oponentov, keď ju následne ako autori označíte za necieľový zážitok?

Bunkers & Badasses 2 coming soon?

Tiny Tina’s Wonderlands, podobne ako nie až tak dávne Far Cry 6, nepredstavuje v rámci svojho populárneho žánru žiadnu revolúciu, dokonca ani len evolúciu. Za hrou ale stoja skúsení autori (v tomto prípade Gearbox Software), ktorí jednoducho vedia čo robia. A tento fakt je cítiť každú sekundu hrania. Skalných fanúšikov pritom neprekvapí, že gunplay je výborný, prestrelky svižné a adekvátne nabádajú k experimentom i neprestajnému striedaniu požehnaného zbraňového arzenálu. Humor je, ako aj v prípade všetkých minulých dielov (snáď len s výnimkou Tales from the Borderlands), infantilný, grafické stvárnenie evokuje živý komiks, no a jednotlivým questom nechýba nápad. Aj keď možno vo finále skonštatovať, že sa všetko v zásade točí okolo transportu, strieľania a následného lootovania. Jednoducho nič nové na bojovom poli.

Pre nováčikov ideálna žánrová zábava, ktorá do akčného oblúku hrateľnosti opätovne pridáva jednoduché RPG prvky (ako každý titul v poslednej dobe), pričom funkčné gameplay jadro ja zasadené do tematicky atraktívneho settingu. Prostredie je pritom plné príjemných odkazov, parodovania známych princípov a žánrových klišé a ono to všetko dobre funguje. Ako nám však ukázal už zmienený Far Cry 6, na výsledok existujú dva diametrálne odlišné pohľady, ktoré sa názorovo zrejme nikdy nestretnú.

Niekto môže povedať, že Tina Tina’s Wonderlands je po rokoch, kedy vyšli desiatky a desiatky FPS titulov, striktne generickou záležitosťou. Mne ako hráčovi, ktorý nikdy kompletne nedohral žiadnu z minulých plnohodnotných Borderlands hier to, pochopiteľne, nevadí. First person akcie väčšinou nevyhľadávam (zo žánru som naposledy naozaj hral šestku ďalekého plaču) a preto mi toto sympatické fantasy dobrodružstvo padlo náramne vhod.

Má to však aj druhú stranu mince a tú predstavujú hráči, ktorí majú pokorených všetkých predchodcov. Poznajú žánrové princípy a aj spôsob dizajnu obdobných hier takpovediac naspamäť. Títo ostrieľaní bojovníci zrejme nebudú ničím prekvapení, možno ani nadšení. Obzvlášť ak v minulosti zdolali tematicky identické DLC s príhodným názvom Tina Tina’s Assault on Dragon Keep. Títo hráči môžu byť zákonite z výslednej látky unavenejší a odľahčené fantasy dobrodružstvo ich zo sedačky nezdvihne.

Osobne sa preto nečudujem, že aj mnohé zahraničné ohlasy balansujú na pomedzí osmičiek a šestiek, i keď ma prekvapuje ako ľahko hráči a recenzenti odpúšťajú šialenej Tine aspekty, ktoré s takým nadšením zhadzovali pri Far Cry 6. Osobne sa prikláňam k pozitívnejšej strane publika, pretože ide o dobrý produkt od skúsených autorov, ktorí nechybujú v kritických súčastiach hry. Síce neprinášajú nič nové na stôl, no opätovne si stojím za tvrdením, že nie každý titul musí skúšať niečo nové, nevídané alebo riskantné. Občas stačí ak dostanete automatickú pušku imitujúcu stredovekú kušu a zástupy nemŕtvych, kostlivcov a dobových lupičov, ktorých dokážete rozdrviť na nespočetné množstvo spôsobov. A popritom si vypočujete stovku detinských hlášok a slovného humoru. Pokračovanie by som si o pár rokov určite dal, avšak snáď už s trochu iným zasadením, ktoré by ťažilo z trochu iných klišé a zaužívaných pravidiel.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!