A Quiet Place: The Road Ahead – Pomaly ďalej zájdeš

Rockstar Games, Ubisoft, Naughty Dog a tak by som mohol pokračovať ďalej… Stavím sa, že pri spomínaných herných spoločnostiach si viete ihneď predstaviť aspoň nejeden veľký titul, respektíve rovno sériu. Keď vám však napíšem Stormind Games, budete vedieť o aké štúdio sa jedná? Viacerí z vás zrejme nie, no práve títo talianski vývojári dostali na starosť herné spracovanie ambicióznej filmovej značky Tiché miesto. Nižšie sa teda môžete dočítať, ako sa sa vydaril nový survival horor A Quiet Place: The Road Ahead, v ktorom sa snažia čo najviac ťažiť z filmového predobrazu a doručiť čo najpútavejší zážitok pre hororových fanúšikov. Podarilo sa im to, alebo sa k nám prirútilo ďalšie sklamanie?

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Hry podľa filmov ba ani filmy podľa hier nedopadnú vždy najlepšie. V oboch prípadoch sa pritom nájdu i kvalitnejšie kúsky, no aj tie horšie, pričom nezriedka sa autori snažia zviezť na licencii bez nejakej snahy ponúknuť čosi naviac. Či je to prípad aj spomínaného titulu A Quiet Place: The Road Ahead nie je jednoduchou otázkou na zodpovedanie. Poďme sa teda pozrieť na to, čo si pre nás talianski vývojári zo štúdia Stormind Games pripravili a či sa im podarilo adekvátne pracovať s atraktívnou premisou sveta, kde vládne prevažne ticho.

V samotnej hre sa vžívame do roly Alex Taylor. Teda mladej ženy, ktorá sa snaží so svojim priateľom Martinom, rodinnými príbuznými a ostatnými ľuďmi prežiť vo svete plnom krvilačných príšer, ktoré sú síce slepé, avšak svojim mimoriadne citlivým sluchom vás dokážu nájsť aj na míle ďaleko. Ako to už býva zvykom, tak aj v tomto survival horore sa hlavnej postave prihodí niečo neočakávané a zrazu je tak nútená opustiť svoje relatívne bezpečné útočisko a vydať sa na strastiplnú cestu lemovanú rôznymi prekážkami. No viac o príbehu vám už neprezradím, aby som vám neodhalil jeho samotnú podstatu.

Cesta za vašim cieľom však bude, ako som už naznačil, plná prekážok. Samozrejme, tou najväčšou sú neznáme bytosti, ktoré na Zem prileteli z vesmíru. A keďže sú slepé, ale nie sú hluché, na to, aby ste im prešli cez rozum sa budete musieť presúvať po svojom okolí naozaj potichu a zároveň pomaly. Na bežné pobehovanie tak rovno zabudnite. S Alex musíte byť skrátka neustále obozretní, keďže menší hluk vám hra dokáže tolerovať, no beda ak prekročíte pomyselnú hranicu. Veľkou prekážkou je aj jej zdravotný stav. Alex totiž trpí ťažkou astmou a ostať v tichosti, respektíve zadržať dych bude neraz poriadnou výzvou.

O to náročnejšie je udržať ju v zdravotnej rovnováhe, ktorú budete riešiť liekmi, či inhalátormi, ktorým budete bojovať proti astmatickým záchvatom. Jej aktuálny stav vám hra signalizuje troma farbami. Biela je tá dobrá, kedy je Alex v pohode. Žltá vám oznamuje, že začína mať problém a pokiaľ ho nevyriešite čo najrýchlejšie, tak sa pretaví do farby červenej, ktorá znamená zhoršené videnie a astmatický záchvat. Ten môžete vyriešiť aj stlačením požadovaného tlačidla v tú správnu chvíľu a dodáte tak vašim pľúcam poriadne hlboký nádych.

Problém spočíva však v tom, že záchvaty sú naozaj časté a Alex sa veľmi rýchlo zadýcha pri akýchkoľvek činnostiach. Či už je to prenášanie ťažších vecí, aby ste si pomocou nich otvorili novú cestu, alebo pohyb v prachu, na toto všetko si musíte dávať neustále pozor. O to viac, keď je nebezpečné monštrum vo vašej blízkosti, čo platí pre veľkú časť príbehu. Drvivú väčšinu času sa tak budete hýbať v podrepe či pomaly a vašou úlohou je ostať čo najtichšie. Treba si však dávať i pozor na prostredie, ktoré je plné prekážok. Či už sú to rozbité črepiny, rozhádzané plechovky, kaluže vody, ktoré dokážu narobiť hluk alebo dlhá tráva, ktorej šuchot ihneď priláka pozornosť nepriateľa.

Spoločnosť vám bude robiť aj baterka, ktorou si budete svietiť na cestu či domácky vyrobený fonendoskop, ktorý meria intenzitu zvuku a priebežne vám zobrazuje hluk, ktorý spôsobujete. Naraz však nemôžete používať oba a pri pohybe v tmavých oblastiach sa musíte logicky spoliehať predovšetkým na baterku. Aby toho nebolo málo, autorom sa podarilo prísť s jednou veľmi zaujímavou novinkou, ktorá výborne dopĺňa samotný gameplay.

V hre si totiž môžete zapnúť funkciu mikrofónu, na základe ktorého vám v hre bude meraný hluk, ktorý reálne vytvárate. To znamená, že vašou úlohou ostať čo najtichšie nie len v samotnej hre, ale aj pred vašou konzolou, respektíve počítačom. Tu musím autorov skutočne pochváliť a dávam im obrovský palec hore. Táto drobnosť – ak si ju teda zapnete – vás do hrania ponorí ešte viac a vy si tak dvakrát rozmyslíte, či budete pri samotnom hraní hlučný alebo nie.

Zvuková stránka hry tak výborne pracuje s touto funkciou a hoci sa v hre toho veľa nehovorí, dabing je taktiež slušný. Čo sa týka hudby, v prípade nebezpečia sa ozývajú výraznejšie tóny, ktorý len pomáhajú zvyšovať napätie počas hrania. Príjemnou však poteší aj grafický kabátik. Hra na PlayStation 5 vyzerala veľmi pekne a išla plynulo. Textúry a detaily sú ostré a pri hraní som na nejaké bugy narazil len veľmi zriedka. Občas áno, no nič zásadné.

Ak som však doposiaľ skôr chválil, musím byť i trochu negatívnejší. Ako totiž hra veľmi dobre odštartuje a rýchlo vás prinúti zžiť sa s hlavnou hrdinkou, od približne polovice približne desaťhodinového zážitku (v závislosti ako často budete umierať) začne tempo nanešťastie upadať. Zaujímavo načrtnutý príbeh ide postupne do úzadia a hoci sa autori snažia i potom prichádzať s nejakými nápadmi, od istého času už hra pôsobí trochu repetitívne. Druhá polovica skrátka razantne znižuje celkové dojmy a to je rozhodne škoda, keďže karty boli pôvodne rozdané oveľa lepšie. Ku koncu to však už skutočne nie je ono a škoda, že si tvorcovia neuvedomili, že menej býva niekedy viac.

A Quiet Place: The Road Ahead však určite nie je zlou hrou. Je vidieť, že autori sa naozaj snažili a chceli priniesť zapamätateľný titul s o niečo vyššími ambíciami. Postupne upadajúce tempo, časom trochu repetitívna hrateľnosť a miestami až mimoriadne slabá samotná výdrž hlavnej postavy však trochu ubližujú celkovému výsledku. Vyložene sklamaný pritom určite nie som, no po sľubnom úvode som chcel skrátka o niečo viac.

Komentuj!