Visions of Mana – Vyvolení na ceste k stromu many

Viackrát som už vo svojich recenziách spomínal, že sa s nejakou hernou značkou stretávam úplne prvýkrát. Ani s Visions of Mana tomu nebude inak. Hra je piatym oficiálnym titulom v tejto sérii, pričom okrem základných hier existuje ešte niekoľko menších bočných projektov. Ani jeden však mojimi rukami neprešiel. Nebudem teda vedieť zhodnotiť, či hra zapadá do už vytvoreného sveta, prípadne pochopiť nejaké referencie. Treba však hneď na úvod povedať, že pokiaľ ste nováčik ako ja, v príbehu sa určite nestratíte a nebudete mať problém orientovať sa v jednotlivých udalostiach. To vnímam hneď ako jedno veľké plus.

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh Visions of Mana začína síce prológom, nakoľko však nechcem prezrádzať dôležité udalosti, posuniem sa trochu v čase a rozoberiem prvú kapitolu. V nej sa zoznamujeme s našim hlavným hrdinom, bojovníkom menom Val. Ten sa celý život pripravoval na to, že sa jedného dňa stane “ochrancom duší” a následne bude sprevádzať a chrániť vyvolených, ktorých si vyberú jednotliví elementáli. Žije pod sopkou v dedinke Tianeea a elementom, ktorý ich chráni je primárne oheň. Počas rituálu, ktorý sa opakuje každé štyri roky si víla za vyvolenú zvolí jeho priateľku z detstva Hinnu a ich cesta sa môže začať. Počas tejto výpravy sa k nemu postupne pripoja ďalší vyvolení, ktorí boli vybraní ostatnými elementálmi. Ich cesta má skončiť pri strome many a tam všetci (okrem ochrancu) obetujú svoje duše bohyni, aby svet mohol ďalšie štyri roky žiť v pokoji a harmónii. Čo ak existuje však aj iná cesta, než prinášanie obetí? To je jedna z kľúčových otázok, ktorá našich hrdinov bude počas hry sprevádzať.

Hneď na začiatku musím vyzdvihnúť prácu scenáristov, ktorí zo seba vydali absolútne maximum. Visions of Mana má dobre nastavené tempo a jednotlivým postavám venuje dostatočné množstvo času. Príbehové línie majú čas vyznieť, dokážeme pochopiť motivácie našich hrdinov a spoločne s nimi absolvovať túto náročnú cestu. Veľmi dobre však ukazuje aj to, že všetci máme reálne možnosť voľby a rozhodnúť sa v kľúčových momentoch inak. Niekoľko postáv bude počas hry prežívať rovnaké pocity a dôležité je aj to, ako sa s nimi dokážu vysporiadať. Či sa nechajú ovládnuť svojimi emóciami, alebo sa budú vedieť pozrieť na všetko z úplne iného uhla. Tieto paralely sú presne to, čo robia príbeh funkčným.

Rovnako sa o kvalitu starajú i postavy. Reálne si môžem vybrať kohokoľvek z našich hrdinov a ostanem spokojný. Je zaujímavé vidieť ich rozdielne povahy, no takisto je vidieť, že celá táto výprava bude pre nich určitou formou sebapoznania. Či už ide o Careenu, Morleyho, Palamenu alebo Juleia, každý z nich prejde určitým vývojom. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že ku koncu tvorcovia schválne vybrali jednotlivých bossov, proti ktorým sa budeme musieť postaviť. Každý jeden bude totiž aj skúškou pre danú postavu, aby boli schopní vysporiadať so svojimi vlastnými problémami. Takéto úlohy ma vždy bavia, pretože najviac dokážu ukázať povahy jednotlivých postáv.

Hra okrem toho vyzerá na pohľad skutočne fantasticky. Tvorcovia veľmi dobre narábali s farbami a boli schopní vytvoriť nádherné prostredia, kde sú schopní zachytiť ich čaro v akomkoľvek okamihu. V starých ruinách cítiť chlad kamenných múrov, v púšti vnímame to piesočné horko a v mestách nádherne dýcha atmosféra každodenného života bežných ľudí. Navyše keď som mal možnosť prvýkrát vidieť strom many v plnej paráde, cítil som z jeho veľkosti tú majestátnosť. Celé to bolo navyše doplnené o nádherný západ slnka, ktorý tú skutočnosť ešte viac podtrhol. Ide o jeden z najkrajších vizuálnych štýlov, ktoré som mal možnosť tento rok vidieť.

Hrateľnosť je inak solídna, no v určitých ohľadoch má aj svoje nedostatky. Ovládanie na PC je v poriadku a funguje veľmi intuitívne, súboje sú spracované solídne a dočkáme sa všetkého od zlatých a nevinne tváriacich sa rabiteov až po obrovských bossov, proti ktorým sa musíme postaviť. K dispozícii budete mať päť postáv, ktoré môžete ovládať, pričom aktívne budú vždy tri. Úplne tomuto rozhodnutiu nerozumiem, nakoľko by bolo zaujímavejšie, keby sa do boja mohli zapojiť všetci, no nevnímam to ako nejaký zásadnejší problém. V hre navyše môžete odblokovať aj špeciálne schopnosti, ktoré vám dajú elementálne artefakty. V nich sa nachádza sila, ktorá vám umožní ovládať jeden element. Môžete ich pokojne medzi postavami striedať a skúšať, ktoré vám vyhovujú lepšie.

Takisto môžete medzi sebou prepínať aj aktívne postavy a nájsť možno v súboj inú taktiku. Možno by ste si chceli vyskúšať namiesto Vala s jeho mečom ovládať Careenu s vejármi a bojovať s nepriateľmi ako Kitana z Mortal Kombat. A čo tak skúsiť Palameenu s jej reťazovým palcátom? Každá postava má navyše k dispozícii až tri rozdielne zbrane. Tie sa určia podľa toho, aký elementálny artefakt budú v danom momente ovládať. Funguje to skvele a môže to urobiť jednotlivé súboje veľmi verzatilné a zaujímavé. A pokiaľ by to všetko nestačilo, tak k dispozícii máte ešte aj silný špeciálny útok, ktorý môže veľmi rýchlo zvrátiť súboj vo váš prospech. Len ho treba mať len nabitý na 100%.

Boss súboje sú v tejto hre veľmi príjemným spestrením a skoro všetky sú veľmi kvalitné. Hovorím však skoro, pretože vo finále sa tvorcovia rozhodli niekoľkých využitých bossov zrecyklovať a urobiť silnejších, a záverečný súboj je trochu sklamanie. Nemôžem uprieť finálnemu protivníkovi kreativitu vo forme jeho útokov, no vadí mi niečo trochu iné. Akosi mi už začína trochu prekážať, že náš finálny protivník sa bude počas hry neustále meniť a silnieť. Má to možno niečo do seba, no nedá sa nájsť iná cesta, než urobiť zo silného zmutovaného protivníka, ešte väčšieho a zmutovanejšieho protivníka? Pôsobí to, ako keby prechádzal evolúciami zo série Digimon a navyše jeho dizajn nepatrí medzi tie najlepšie.

Hrateľnosť má však aj zopár iných úskalí. Nerozumiem niektorým reštrikciám, ktoré boli do hry vložené, keď sa nachádzate v nejakom meste. Prečo vtedy nemáte povolené vymeniť si aktívne postavy medzi sebou? Prečo nemôžete urobiť dvojskok? Nestačilo by ku šťastiu iba to, že nebudete tasiť zbraň? To by mi pritom úplne stačilo. Aký význam majú všetky ostatné obmedzenia, ktoré vedia miestami trochu skomplikovať situáciu. Najmä keď chcete urobiť dvojskok.

Všimol som si takisto, že v hre sa nemôžete zraniť pádom. Túto skutočnosť som miestami považoval za celkom úsmevnú. V prípade, že skočíte z vysokého útesu a nevypadnete mimo mapu, neubudne vám ani len štipka zdravia. Nevnímam to ako mínus, no rozhodne ide o zaujímavú skutočnosť, o ktorú som sa chcel podeliť. Ostatné veci sú spracované solídne. Mapa je prehľadná a dokážete sa v nej pohodlne orientovať, rýchle cestovanie funguje perfektne a počas hry budete môcť jazdiť aj na veľkých psoch, plaviť sa na obrovskej korytnačke a dokonca lietať po celom svete na magickom drakovi.

Okrem hlavnej dejovej línie sú tu však aj vedľajšie questy. Z tých mám trochu zmiešané dojmy. Je tu hneď niekoľko, ktoré vnímam ako veľmi solídne prídavky do vašej hry. Ku koncu máte niekoľko dobrých úloh od vašich spoločníkov, môžete pomôcť jednému mladíkovi priniesť krásne darčeky pre jeho priateľku, pomôcť jednému mužovi nájsť jeho stratenú neter a podobne. Najviac však pre mňa vynikli úlohy od postavy menom Fiona, ktorá cestuje po svete a hľadá miesta, ktoré sú zachytené na jej obrazoch. Nielen že sa za ich splnenie dočkáte kvalitnej odmeny, no rovnako budete mať možnosť spoznať veľmi zaujímavú postavu, ktorú som si obľúbil rovnako ako svojich spoločníkov.

Väčšina týchto úloh je však veľmi podobných. Zlikvidovať určitý počet niektorých príšer a následne zadávateľom priniesť nejaké predmety, ktoré po nich ostanú. Je to vždy o tom istom. Navyše je treba podotknúť, že tieto predmety nemôžete zbierať len tak počas hry. Reálne ich začnete zbierať až potom, čo vám táto úloha bola zadaná. Takže v niektorých prípadoch vás bude čakať celkom slušný backtracking. Mal by som ešte aj spomenúť, že na rozdiel od hlavnej príbehovej línie neobsahujú dialógy pri vedľajších úlohách žiadny dabing. Pochopil by som to, keby sa to týkalo len o postavy bežných občanov. No v prípade, že plníte úlohy pre vašich spoločníkov to platí tiež. Je potom celkom zvláštne, keď ich počas hlavných misií počujete neustále rozprávať, no zrazu len sledujete text a počúvate občas nejaké to citoslovce. No súčasne asi platí, že toto neprekvapí nikoho, kto má väčšie skúsenosti s japonskou tvorbou.

No nakoľko som to už načal, povedzme si niečo o dabingu. Titul som hral v anglickej verzii a musím úprimne skonštatovať, že tvorcovia našli skvelých dabérov, ktorí dali týmto postavám život. Stephen Fu ako Val funguje excelentne, Anairis Quinones veľmi dobre zachytila láskavosť Hinny, Rachel Rial ako tvrdohlavá Careena je perfektná, Vanessa Lemonides ako múdra kráľovna Palamena je taktiež zachytená výborne, mohol by som pokojne pokračovať. O to viac ma mrzí, že momentoch, kedy postavy medzi sebou môžu mať niekoľko príjemných momentov počas spoločných úloh sme o tieto hlasy ochudobnení. Navyše platí, že by som rád počul aj hlas spomínanej Fiony.

Bude treba ešte aj povedať, že hra nefungovala úplne stopercentne. Dvakrát som musel hru natvrdo reštartnúť kvôli zaseknutej postave v pozícii, odkiaľ som sa nevedel dostať a jedenkrát mi hra dokonca aj padla. Navyše postavy sa občas počas scény vedia divne krútiť na obrazovke, prípadne sa vedia v niektorých súbojoch trochu bugnúť. No najhoršia situácia sa mi objavila pri konci hry, keď sa s hrdinami ocitneme na vulkáne. Lávu je totiž treba preskakovať. No niekto by to mal vašim spoločníkom vysvetliť. Alebo ich v týchto situáciach radšej portnúť k vášmu hrdinovi keď budete na druhej strane. Pretože vidieť ako strácajú energiu, nakoľko neskáču zarovno s vami je vskutku nepríjemné.

V hre mi takisto chýbajú aj nejaké bonusové aktivity. Niečo, čo by mi mohlo moju výpravu trochu spestriť. Narozdiel od Sea of Stars alebo Eiyuden Chronicle: Hundred Heroes tu však nič také nie je. Viem, že som spomínal bočné úlohy v hre. No väčšina z nich sa týka opäť bojovania s príšerami. Nemohli sme tu mať nejaké zaujímavé minihry? Niečo, čo by prinieslo niečo trochu iné? Viem, že nie je úplne fér súdiť titul za niečo, čo v sebe nemá, no rozhodne ide o element, ktorý mi chýbal.

Na záver ešte jeden drobný detail, ktorý si neodpustím. Nebolo by možné nejakým spôsobom zariadiť, aby sa animácie pri aplikácii jednotlivých elementálnych artefaktov dali preskočiť? Možno to znie ako úplná maličkosť, no nebavilo ma sledovať dookola podobné animácie, ako sa jednotlivé postavy ukážu vo svojom novom kostýme s novými zbraňami. Je super, že druhýkrát vám už hra celú animáciu preskočí, no nebolo by možné spraviť, aby sa tá časť dala preskočiť aj prvýkrát? Vidieť to prvýkrát je možno super. No počas štyridsiateho som už mal skutočne plné zuby vidieť alternatívnu verziu toho istého.

Nechcem však pôsobiť až príliš prísne. Stále platí, že Visions of Mana je kvalitná hra, ktorú ocenia všetci fanúšikovia japonských RPG. Prináša silne napísaný príbeh s kvalitnými postavami a navyše spracovaný s úžasnou vizuálnou eleganciou. Má svoje nedostatky, no väčšinou ide o drobnosti, ktoré celkový dojem výraznejšie nenarúšajú. Celková hracia doba je v rozpätí od 30 do 40 hodín, pričom obsahuje aj New Game+. A po úspešnom dokončení sa pre najväčších majstrov otvorí aj hardcore náročnosť, ktorá urobí aj z najmilších príšer skutočných protivníkov. Ak je však ešte niečo čo ma mrzí, tak je to skutočnosť, že len deň po vydaní titulu sme sa dočkali aj správy, že Ouka Studios vysoko, pravdepodobne, zatvorí svoje brány. A to mi príde celkom nezaslúžené.

Komentuj!