Dragon’s Dogma 2 – Dračia odysea od Capcomu po druhýkrát

Keď sa povie Capcom, väčšina hráčov si zrejme predstaví značku Resident Evil. Je to asi pochopiteľné, keďže sa jej japonskí vývojári venujú v posledných rokoch najviac – a to nielen prostredníctvom nových častí ale i rôznych remakov. Bolo by však chybou zabúdať na mimoriadne populárne série ako Street Fighter, Devil May Cry, Monster Hunter, Dead Rising alebo Ace Attorney. Do tejto skupiny už patrí po novom aj Dragon’s Dogma, ktorá sa dočkala po dlhých dvanástich rokoch druhého dielu. Ako u nás obstál a je vhodný aj pre úplných nováčikov?

Recenzovaná verzia: PC

Ak vám názov tohto RPG vôbec nič nehovorí, svojim spôsobom je to vlastne až škoda. Vďaka unikátnemu systému spoločníkov či istej fyzikálnosti celého sveta sa mu totiž podarilo dosiahnuť až kultový status a za mňa určite vcelku oprávnene. Neskôr ešte vyšla rozšírená verzia jednotky s podtitulom Dark Arisen, japonskí hráči sa dočkali Dragon’s Dogmy Online, ktorá je presne tým, čo si asi pod týmto názvom predstavíte a zabúdať nemožno ani na rovnomenný animovaný seriál vydaný na Netflixe. Od dvojky teda viacerí čakali veľké veci a očakávania sa v mnohom podarilo naplniť. Na tomto mieste je však vhodné napísať, že to platí ako v dobrom, tak…možno nie vyložene zlom, no určite i horšom. A ak si nie ste istý, čo tým myslím, nebojte sa, nižšie to trochu rozvediem.

No predtým, než sa vrhnem do konkrétnejšieho rozboru, krátko sa pozrime na samotný príbeh. Kým jednotka bola zasadená v Granyse, stredovekom fantasy svete inšpirovanom Sicíliou, dvojka sa odohráva rovno na dvoch územiach. Tými sú ľudské kráľovstvo Vermund a cisárstvo Battahl ktoré je zase pod kontrolou mačkovitých Beastranov. Aj tentokrát je v centre diania Arisen, čiže osoba, ktorej ukradol srdce drak a je predurčená vládnuť, ak ho dokáže poraziť. Oproti prvej časti však začínate v kolónii otrokov, chýbajú vám spomienky na minulosť a prvotnou úlohou tak bude dostať sa odtiaľ preč. Kto vás tam umiestnil a prečo? Odpovede na tieto otázky sa dozviete až nečakane skoro, no to je len začiatok spletitého príbehu plného intríg a boja o moc.

Nalejme si každopádne čistého vína. Pokiaľ totiž patríte k tým, čo hrali už prvú Dragon’s Dogmu, dvojka vás neprekvapí asi v ničom. A hoci si môžete povedať, že na tom nie je vôbec nič zvláštne a autori sa predsa držia v pokračovaniach osvedčeného receptu neustále …no ako sa to vezme. Iste, máme tu citeľne vylepšenú grafiku, ďalšie povolania či novú hrateľnú rasu (vyššie spomínaní Beastrani), no kým bežne sa vývojári riadia heslom: „čo nie je pokazené neopravuj“ Capcomu sa nejakým zázrakom podarilo skopírovať i to, čo už predtým až tak dobre nefungovalo. A nie, skutočne to nefunguje ani po rokoch. Je len na vás ako sa k tomu postavíte a hoci nie je znalosť prvého dielu vonkoncom nutná, keď už nič iné, tak vás aspoň dobre pripraví na to, čo asi môžete očakávať.

V krátkosti si teda prebehnime jednotlivé zmeny. Tou najväčšou je už na pohľad vizuál, keďže hra po novom beží na osvedčenom RE Engine. Nie je to síce žiadna špička, v otvorenom, údajne až štyrikrát väčšom, svete, ktorý ma Dragon’s Dogma 2 k dispozícii, sa to občas prejavuje horšími textúrami, stále však pôsobí na prvý pohľad veľmi pekne. Capcomu sa navyše podarilo eliminovať akékoľvek loadingy a to je určite pozitívne. V kombinácii s istou zničiteľnosťou prostredia (nik vám napríklad nebráni zaplaviť nepriateľov zničením v blízkosti umiestnenej priehrady) je to rozhodne vhodné uznania a na tomto mieste by som vývojárom adresoval prevažne pochvalu.

Nová hrateľná rasa síce prináša iba kozmetickú zmenu, no zase sa môžete adekvátne vyriadiť v poriadne komplexnom editore. Vytvoriť v ňom môžete skutočne hocičo, hoci aj predobraz svojho obľúbeného herca, no chce to zákonite trochu času. Poriadneho vylepšenia sa každopádne dočkal súbojový systém. Ten nebol pritom už minule zlý, no tu je vďaka novo pridaným triedam – a že ich môžete jednoducho striedať za nízky poplatok – ešte o niečo lepší. Boje sú celkovo dynamickejšie a prítomných je aj niekoľko quality of life vylepšení ako voliteľné automatické zameriavanie pre lukostrelcov či schopnosť priamo stáť na väčších monštrách a používať schopnosti ako na zemi. Už na nich teda nemusíte iba visieť a sekať do nich zozadu, týmto spôsobom ich viete zlikvidovať rýchlejšie.

Tou úplne najväčšou devízou je však znova systémov pawnov, ktorý sa paradoxne nedočkal žiadnych radikálnych zmien. Nakoniec, prečo by aj mal, keďže všetko je v ňom papierovo na správnom mieste. Pawni, teda vaši spoločníci z iných dimenzií a slúžiaci výhradne Arisenovi, znova patrične spestrujú hru, pričom motivácia starať sa o toho svojho je naďalej daná online zložkou. V rámci nej si požičiavate pomocníkov iných hráčov, plníte s nimi úlohy a hoci u vás nemôžu levelovať, dokážu toho naozaj dosť. Jednako zjednodušujú herný zážitok, keďže pri sólo hraní by pre vás boli strety s oponentmi ešte smrtiacejšie, no naďalej je prítomný prvok, kde sa postupne učia absolvovaním questov. V prípade, že nejaký absolvovali inde, vám teda vedia poradiť a platí to aj opačne. V praxi teda prinášajú nezanedbateľné výhody, hoci niet pochýb, že niekomu môžu svojou prítomnosťou narúšať imerziu. No môj prípad to určite nie je a miestami horšia umelá inteligencia obyvateľov sveta je v tomto smere predsa len väčším problémom. A čo je horšie, zďaleka nie jediným.

Už jednotke som inak svojho času vyčítal viacero vecí. Mlčanlivý hlavný hrdina je asi zanedbateľným nedostatkom (no keďže pawni komunikujú viac ako minule, predsa to len trochu bije do očí), znova mi však prekážala istá ťažkopádnosť pri pohybe svetom. Nechápte ma zle, Dragon’s Dogma 2 je takáto cielene a má to isté čaro. Na dlhšie potulky svetom sa skrátka musíte pripraviť a pokiaľ nie, budete za to nemilosrdne pykať. Kondícia hlavnej postavy je však stále rovnako žalostná a hoci si ju viete postupne zlepšiť, ustavičné zadýchavanie sa po krátkych časových intervaloch vás môže silne otravovať. Znova nie je prítomný ani manuálny save, iba dvojica auosavov, kde sa jeden ako manuálny iba tvári. A to v praxi znamená, že načítaním toho nesprávneho môžete prísť aj o niekoľko hodín progresu takže…Prečo Capcom? Prečo?

Čo však vnímam ako najväčší zápor je celková neintuitívnosť vydávaná vývojármi za čo najväčšiu voľnosť pri riešení problémov. Aby som bol fér – niekedy to môže poviesť ku mimoriadne kreatívnym možnostiam, čím vám hra zabrnká na tú správnu stranu. Aj preto by bolo hlúposťou zhodnotiť to ako vyložene negatívny aspekt. Hráči si niečo podobné nezriedka žiadajú, no tu sa za mňa autorom nepodarilo trafiť ideálne hranicu medzi dobrým pocitom, že ste na niečo prišli sami a frustráciou z toho, čo máte vlastne robiť. Na to sú totiž nápovedy k mnohým questom až nezvykle vágne, nejasné až neexistujúce. Nepomáha ani fakt, že sa k tomu môžu pridružiť bugy a vy tým pádom skutočne nebudete vedieť, či ste niečo iba minuli, alebo vám to hra jednoducho zablokovala. A to nie sú pocity, čo chcú hráči bežne zažívať.

No ak mám hovoriť za seba, zásadnejšie bugy sa mi, našťastie, vyhýbali a ďaleko viac som škrípal zubami kvôli technickej stránke. Tá totiž jednoducho povedané nie je vonkoncom dobrá. Hra dokáže na PC až nezmyselne vyťažovať ako procesor, tak i novšie grafické karty a a to ani nemusíte mať tie najvyššie nastavenia. Frekvencia snímkovania nie je taktiež stabilná a pri bežnom hraní padá vcelku náhodne. Tým pádom je úplne jedno či ste vo väčších alebo uzavretejších priestoroch, logika v tomto smere zrejme neexistuje, alebo som ju aspoň nenašiel. Čiastočne môžu pomôcť nové ovládače, no v mojom prípade stuttering aspoň do istej miery vyriešil easy fix nájdený na internete, čo považujem za vcelku bizarné… Toto všetko tak iba nahráva odporcom protipirátskej ochrany Denuvo implementovanej v novinke od Capcomu a sám som zvedavý, čo presne sa zmení po jej prípadnom odstránení. No na to si ešte nejaký čas počkáme.

Aby som však prehnane nekritizoval, Dragon’s Dogma 2 prináša bezpochyby vydarený zážitok a ten môže ísť ešte nahor, potom čo autori vychytajú nedostatky súvisiace s nezvládnutou optimalizáciou. Dokonca by som ani príliš neriešil mediálne mimoriadne prepierané miktrotransakcie, hoci Capcom si za to môže výhradne sám, nakoľko ich v preview verziách zablokoval a uvoľnil až po štarte. Všetko však môžete získať poľahky hraním, nič z toho vyložene nerozbíja zážitok a preto asi nemá zmysel sa tomu v tomto odstavci venovať dlhšie. Na druhej strane – vzhľadom ku všetkému je aspoň vhodné to zmieniť.

Dragon’s Dogma 2 je teda napriek všetkému vydareným zástupcom RPG žánru. Disponuje kvalitne nadizajnovaným svetom, ktorý patrične odmeňuje exploráciu, zábavným vývojom postavy, či slušnými vedľajšími úlohami. A to nie je, samozrejme, málo. No keby sa zbavil zbytočných neduhov, nezmyselných dizajnových riešení (priamo pri launchi dokonca chýbala možnosť rozohrať novú hru bez vymazania práve prebiehajúcej) a k tomu autori zapracovali na technickej stránke, mohol byť ešte o niečo lepší. Fanúšikom to každopádne nemusí prekážať a dokážem si bez problémov predstaviť, že presne v tejto podobe si to budú užívať ešte väčšou mierou než ja. A to je úplne v poriadku. No u trojky by som už uvítal, ak by Capcom čo najrýchlejšie naservíroval hlavný chod so všetkým čo k tomu patrí a rovno aj s adekvátnou obsluhou, čo sa tentokrát nestalo.

Komentuj!