Cocoon – Keď sa svety spoja do seba

Nezávislé projekty si vždy vedia získať moju pozornosť, a v prípade, že dostávajú pochvaly zo všetkých strán, ešte o to viac. Do tejto kategórie presne pasuje aj titul od Geometric Interactive s názvom Cocoon. O hru sa postaral autor populárnych titulov Limbo a Inside, no tentokrát do nej vstúpilo oveľa viac farieb a kľúčom k úspechu sa stalo vylúštenie hlavolamov, s ktorými sa počas hry stretnete.

Recenzovaná verzia: PC

Príbehová línia Cocoon je pre mňa osobne tak trochu záhadou. Hra totiž nemá žiadne dialógy, ani písaný text. Všetko sa teda dozvedáte len prostredníctvom vizuálneho rozprávania. Vaša postava sa vyliahne z kukly a je vrhnutá do prostredia, kde je potrebné pochopiť, čo vlastne bude vašim poslaním. Postupne však zistíte, že svet, v ktorom ste, nie je jediným. Je totiž uložený v obyčajnej farebnej guličke (tú budeme ďalej volať sféra), ktorú môžete následne odniesť na vlastnom chrbte s tým, že podobných svetov je v podstate viac. A každý z nich je uložený vo svojej vlastnej sfére, ktorá môže poháňať zariadenia v ďalších svetoch.

Najlepším elementom tejto hry je primárne fakt, že Cocoon je v jadre jednoducho pôsobiacim titulom, no pri niektorých hlavolamoch si budete musieť poriadne potrápiť svoje mozgové bunky. Ovládanie nie je vôbec komplikované, nakoľko jediné čo je v hre ovládate je pohyb a akcia. Nič viac vám absolútne netreba. Začnete najprv s jednoduchšími hlavolamami a postupne budete prechádzať k oveľa komplexnejším. Veľké plus však hra odo mňa dostáva za to, že mi bola schopná jednoduchými metódami vysvetliť, čo vlastne odo mňa chce.

V prvom rade viete jednoducho určiť, s čím v hre môžete manipulovať, no rovnako sú mapy nadizajnované spôsobom, že do ďalších častí mapy sa budete musieť dostávať postupne, až keď sa vám podarí úspešne zvládnuť jednotlivé hlavolamy. Aby som však neklamal, určite nájdete miesta, pri ktorých budete mať pocit, že sa vám už zo všetkého premýšľania uvarí mozog. Často však platí, že riešenie nie je komplikované, len my ako hráči si to vieme často robiť náročnejšie, než je nutné.

Pri namáhaní mozgových závitov vám budú pomáhať aj jednotlivé farebné sféry. Tie však musíte najprv úspešne aktivovať, na čo budete musieť podstúpiť dve veľké skúšky. Najprv budete musieť otvoriť cestu k vládcovi sféry (alebo ak chcete bossovi), a následne ho poraziť. Toto každú sféru aktivuje a následne si počas jej nosenia na chrbte môžete všímať, že vám to prináša určité výhody. Nakoľko však hra disponuje obrovským množstvom mechaník, nebudem a ani nechcem to ďalej vysvetľovať. Iba by som vás tým zmiatol a je jednoduchšie, keď si to vyskúšate sami.

Prezradím však aspoň pár zaujímavostí. Za vynikajúci nápad považujem najmä fakt, že medzi jednotlivými sférami môžete cestovať. Kedykoľvek otvoríte portál, ktorý vám odzrkadlí na mláčke pod vami celý svet, môžete doň vstúpiť. Takisto môžete do jednotlivých svetov prenášať jednotlivé sféry. Toto je veľmi šikovná mechanika, nakoľko nielen tak môžete všetky svety doslova odniesť na vlastnom chrbte, no rovnako to bude neskôr využívané aj na spôsob, akým budete riešiť jednotlivé hlavolamy. Pretože každý zásah do jedného sveta, môže preniesť reakciu aj do toho ďalšieho. Znie to možno komplikovane, no verím, že to pochopíte.

Po vizuálnej stránke a zvukovej stránke sa taktiež nemám veľmi na čo sťažovať. Hra má svoje nádherné teplé spracovanie v oranžovej sfére, no taktiež upršané a smutné v zelenej sfére. Pôsobí často veľmi futuristicky a často ma zaujímalo, ako tento svet vlastne v minulosti fungoval. Pretože s výnimkou vás, a už spomínaných bossov tu dokopy nie je absolútne žiadny život. Ocitli ste sa snáď v obrovskom stroji? Alebo je to svet po apokalypse? Hra na tieto otázky žiadne odpovede bohužiaľ nedáva, no rozhodne vie zaujať. Čo sa týka hudby, nie je síce prítomná vždy, no kedykoľvek som ju mal možnosť počuť, výrazne hru dvíhala hore.

No keď som už spomínal tých bossov, vedzte, že v Cocoon vám žiadne skutočné nebezpečenstvo nehrozí. Ak vás aj boss dostihne, tak vás maximálne iba vyhodí z arény, do ktorej sa môžete následne vrátiť a skúsiť to znovu. Je pravda, že keď som sa dostal do svojho prvého súboja, celkom som ostal prekvapený. Nepredpokladal som, že sa podobný nápad dostane do hry, ako je táto, no po prvotnom prekvapení som si to začal skutočne užívať. Po tom ako prejdete cez celý areál, je predsa nutne potrebné sa postaviť samotnému vládcovi, no nie?

Hra navyše nikdy nie je nudná. S každou ďalšou hodinou, ktorú som jej venoval, som sa učil nové a nové mechaniky a to stále len so spomínaným jednoduchým ovládaním. Je skvelé, že hra vie svoje nápady správne dávkovať, a vďaka tomu udržať svojich hráčov v pozornosti. Aby som však iba nechválil, tak musím uznať, že určitá miera frustrácie sa u mňa občas predsa len objavila. Ale ja tvrdím, že nudiť sa a byť frustrovaný sú dve rozdielne veci. Koniec koncov, snažíte sa najlepšie ako viete prísť na riešenie hlavolamu a posunúť sa ďalej, no pripravte sa na to, že v niektorých častiach možno strávite veľkú dávku času, kým pochopíte ako vlastne môžete vyriešiť daný problém.

Najmä v závere som mal inak pocit, že hra so mnou trochu začínala “vybabrávať”. Minimálne v rámci toho, ako fungovali teleporty. Nechcem zachádzať do veľkých detailov, no poviem aspoň to, že v jednom momente som sa potreboval presunúť na iné miesto, a pomohol mi k tomu spomínaný teleport. Avšak počas celej doby som si myslel, že tie slúžia na to, aby nás dostali von zo sféry, v ktorej sme a tým pádom ideme o pozíciu vyššie. Nie na inú pozíciu na mape. Nerozumiem tomu úplne, no možno to bolo spôsobené tým, že sféra, z ktorej by som vychádzal, bola vlastne posledná.

No ak by som mal predsa len niečo skritizovať, tak je to už spomínaná absencia akéhokoľvek lore alebo náznaku toho, čo sa vlastne deje. Spočiatku mi to nijak zásadne nekazilo dojmy, no vo finále som mal možnosť vidieť niečo, čo mi dalo do hlavy jednu veľkú otázku. K čomu sme vlastne dospeli? A k čomu vlastne všetko bolo potrebné, keď na konci sa vlastne dostaneme opätovne na začiatok? Hra vie svojimi vizuálnymi nápadmi neuveriteľne zaujať, no súčasne mi na konci ostal pocit, že by som si o tomto svete prial vedieť predsa len o niečo viac. Niečo, čo by vo mne zanechalo pocit, že tých niekoľko hodín, čo som strávil hľadaním cesty na koniec malo svoj význam.

Vo výsledku tak Cocoon vnímam ako vydarený titul, ktorý však mohol priniesť i niečo viac. Chýba tu skrátka dôvod na ďalší návrat tohto vizuálne nádherného sveta. Stále však platí, že hra je veľmi dobre nadizajnovaná, hlavolamy sú zaujímavé a jednotlivé boss súboje, napriek tomu, že nie sú typickým znakom podobného typu hier, sú veľmi dobre zapracované do celkového konceptu. Celkovo s hrou strávite tak možno 5 hodín, no v prípade, že ste majster hlavolamov a všetko odhalíte na prvý pokus, môžete to pokojne skrátiť aj na nejaké dve hodinky. Rozhodne ide o titul, ktorý odporúčam fanúšikom logických hier, a ktorí sa neboja menších výziev. Za seba len dúfam, že sa niekedy objaví pokračovanie, ktoré nám odpovie na niektoré pálčivé otázky.

Komentuj!