Avatar: Frontiers of Pandora – Príjemné prekvapenie či sklamanie roka?

Nech si už o filmovej sérii Avatar myslíte čokoľvek, nedá sa jej upierať silná vizuálna pôsobivosť ešte viac umocnená vydareným 3D spracovaním (v prípade jednotky až revolučným, čo viedlo k silnému rozmachu tejto technológie). Fiktívna planéta menom Pandora v nej skratka pôsobí ako impozantné miesto, v ktorom je radosť tráviť čas a to bez ohľadu na to, že fauna či flóra nie je práve najpriateľskejšia k novým návštevníkom. No a teraz sa po nej dokonca môžeme preháňať i sami a to vďaka najnovšiemu hernému spracovaniu z dielne svetoznámeho Ubisoftu? Dokáže však Avatar: Frontiers of Pandora obstáť aj zoči-voči tým najlepším hrám tohto roka alebo je na mieste menšia opatrnosť?

Recenzovaná verzia: PC

Hneď na úvod je asi vhodné pripomenúť, že nejde o prvú hernú adaptáciu tejto značky. Viacerí si možno spomínate na Avatar: The Game vydaný takmer súbežne s prvým filmom, v skutočnosti dokonca o pár dní skôr. No pokiaľ i náhodou nie, vôbec nič sa nedeje. V globále totiž tento príbehový prequel nijak zvlášť nezaujal a vyšumel rýchlejšie, ako by si asi v Ubisofte priali. Tentokrát je však situácia predsa len iná a vývojári zo štúdia Massive Entertainment dostali ďaleko viac času ako mal kedysi Ubisoft Montreal. Nestihli dokonca ani premiéru druhého filmu a novinka z dielne tvorcov The Division tak dorazila na naše zariadenia až s ročným omeškaním oproti jeho uvedeniu do kín. A my sa teda pozrime ako to dopadlo.

Kým príbeh prvého herného Avatara predchádzal pôvodnému filmu, tentokrát je v centre diania samostatne stojaca zápletka iba voľne nadväzujúca na známe udalosti. Gro sa odohráva počas druhej pandorskej vojny prebiehajúcej v Ceste vody, no pozerá sa na ňu z iného pohľadu. Hlavnou postavou je jeden z domorodých Na´vi, sirota, ktorej sa ujala RDA s cieľom vycvičiť ju a využiť ako vyslanca s cieľom posilniť vplyv tejto ľudskej organizácie na planéte Pandora. To však zhatil útek RDA z Pandory a hlavný hrdina (alebo hrdinka, to je len na vás) prežíva len vďaka jednej z jeho členiek a z kryospanku sa prebúdza až o 15 rokov neskôr, keď už zúri ďalšia vojna medzi Na´vi a kolonizátormi zo Zeme. Boj o záchranu vašej domovskej planéty sa tak môže znova začať.

Hneď na rovinu však treba napísať, že príbeh ako-taký nie je nijak zvlášť výnimočný, hoci spracovaním asi nikoho neurazí. Pokiaľ ho navyše porovnáme so sériou The Division od rovnakých autorov, kde bol takmer neexistujúci, potom je to určite progres. Chváliť však len vďaka tomu sa mi určite nechce, hoci férovo treba uznať, že filmy po tejto stránke taktiež nevynikali. Súčasne však stavali na dostatočne funkčnej zápletke okorenenej o ekologické posolstvo a ponúkali i zaujímavo vyprofilované postavy. A v tomto herný Avatar…. taktiež vyložene nezlyháva, no takmer všetko je väčšinu času predvídateľné a nezaškodila by skrátka väčšia invencia autorov. Je to teda málo alebo to takto stačí? Pokiaľ sa na to pozrieme optikou filmov, ani ani od herného Avatara nemohol nikto súdny očakávať dychberúce zvraty či vyššie zapájanie mozgových závitov ako pri sledovaní filmov Christophera Nolana. No určite by to ani nezaškodilo.

Samotný a nie práve najpresvedčivejší úvod sa inak nesie v duchu viacerých na seba nadväzujúcich cutscén a silnej linearity Netrvá však dlho a veľmi rýchlo sa dostanete na povrch Pandory, čo trochu pripomína dnes už ikonický výstup z Vaultu 101 vo Falloute 3. Dnes už síce nič podobné neohromí, no nič to nemení na tom, že prvé krôčky prírodou Pandory majú svoje čaro, tak ako aj postupné sa oboznamovanie sa jej zákonitosťami. Pokiaľ ste videli filmy (a kto ich vlastne reálne nevidel?), o to viac môžete oceniť celkovú vernosť, no na svoje si príde ak aj nie ste fanúšikmi. Pandora Pandora skrátka pôsobí impresívne, pestro, bohato a naozaj z nej máte pocit žijúceho systému, kde na vás každú chvíľu čaká niečo zaujímavé. Či už sa budete pohybovať v pralesoch, v horských oblastiach, alebo brázdiť vzduchom na vašom ikranovi, väčšinu času sa budete nepochybne kochať a nasávať unikátnu atmosféru tohto sveta. A to je to to dôležitejšie, že…

…samotná hrateľnosť sa vlastne nijak zvlášť nevymyká štandardu. Pokiaľ ste v nedávnej dobe odohrali ľubovoľný Far Cry, potom sa tu budete cítiť ako doma. Základy sú totiž viac-menej identické a v jadre sa dočkáte asi toho, čo by si v tomto prípade čakali. V praxi to znamená, že si užijete ako akčné pasáže, tak zakrádanie sa, nechýbajú ani jednoduchšie RPG prvky, crafting či customizácia vašej postavy. Inak to nie je ani s náplňou misií ako takou, kde nájdete nepriateľské základne, ktoré musíte ničiť, jednoduchšie vedľajšie úlohy, špeciálne typy nepriateľov predstavujúce o niečo väčšiu výzvu, zberateľské predmety.. navonok je to teda ten úplne najklasickejší open world, aký si viete predstaviť a priamo sa tak ponúka otázka, prečo by ste mali hrať niečo, čo ste už v minulosti hrali, akurát v trochu odlišných kulisách. No a odpoveď na toto sa nehľadá úplne jednoducho.

Nie, nechcem tým napísať, že by bol Avatar: Frontiers of Pandora zlým titulom. To určite nie a nakoľko si dokážem užívať série ako Far Cry či Assassin´s Creed, šiel by som sám proti sebe. Tam už však človek tak nejak tuší, čo asi môže očakávať, dokáže sa na to naladiť a nemá prehnane vysoké očakávania. A hoci by som nebol až tak zlý, aby som označil herný Avatar za jednoduchý reskin, ktorým skutočne nie je, súčasne mu chýba čosi, čím by dokázal vybočiť z istej uniformnosti portfólia Ubisoftu. Snaha autorov o niečo viac je pritom citeľná, no aj tie pokusy o zakomponovanie čohosi nového sa trochu strácajú pod ťarchou osvedčených a dookola prepieraných mechaník. A hoci musím znova zdôrazniť, že to samo o sebe nie je nič hrozné, pocit sviežosti tu skrátka väčšinu času absentuje. Buď sa s tým zmierite alebo nie.

Poďme si to však trochu rozobrať, akokoľvek sa mi nechce príliš zabŕdať do hĺbky čo sa týka jednotlivých mechaník. Na to si to si môžete prečítať aj ľubovoľné preview či recenziu a venujme sa skôr tomu najzákladnejšiemu. Hra síce nie je RPG ako takým, no predsa kladie od začiatku istý dôraz na vylepšovanie a nechýbajú dokonca ani menšie survival prvky. To je rozhodne menším prekvapením, no samo o sebe to vcelku funguje. Mimo zvyšovania vašich základných schopností sa budete môcť navyše prepájať i s vašimi predkami, čím získate ďalšie silné bonusy. Dôležitú úlohu zohráva aj oblečenie, ktoré vám taktiež poskytuje výhody k vybraným štatistikám a neplní teda iba kozmetickú úlohu. No a v neposlednom rade sa to týka aj zbraní, ktoré sa dajú mimo iné modifikovať o rôzne doplnky. Vylepšovania je tu teda naozaj dosť a pokiaľ sa rozhodnete hrať na vyššej náročnosti, rozhodne pre to budete mať motiváciu.

Súvisí to priamo s tým, že súboje vedia byť vcelku intenzívne – obzvlášť ak narazíte pri potulkách svetom na náročnejších oponentov a nehráte v kooperácii s nikým ďalším. Musíte si navyše zvyknúť na to, že nie ste žiadny Rambo a ani zdravie sa vám automaticky nedoplní, ak sa skryjete za nejakú prekážku. Respektíve takto, pokiaľ máte dostatok energie, potom sa vám doplní, no pokiaľ nie, potom je to trochu problém. Preto sa musíte spoliehať na jedlo, ktoré teda zohráva viac než dôležitú úlohu. Spočiatku pôjde hlavne o plody rastlín či huby nachádzané v okolitom svete, no časom sa dostanete aj k rôznym receptom, pričom uvarené jedlá vám vedia poskytnúť ďalšie benefity. Logicky sa tak oplatia. Zdravie si však samozrejme, viete obnoviť aj takou lekárničkou, pokiaľ ju máte k dispozícii. Nie je nijak zvlášť komplikovaný systém, no isté survival prvky tu skrátka vystupujú do popredia.

No to je samo o sebe v poriadku. Explorácia je patrične uspokojivá, súbojová nie na tom taktiež nie je najhoršie a poviete si, že toto by predsa mohlo stačiť. A skutočne môže. Páči sa mi napríklad fakt, že hra ponúka miesto priamych ukazovateľov akýsi špeciálny inštinkt, ktorý vám zvýrazní napríklad okolité rastliny, s ktorými viete interagovať, alebo približnú lokalitu zvolenej misie. Sympatická je minihra súvisiaca so zbieraním vybraných rastlín, čo ovplyvňuje ich kvalitu. Poteší aj možnosť jazdiť na mountoch, pričom ikrana – ktorého si viete aj pomenovať – si môžete privolať kedykoľvek, dokonca aj počas nedobrovoľného letu vzduchom a dá sa použiť aj v boji. Toto všetko je skutočne super, tak ako aj rôzne enviromentálne hádanky, parkourové prvky. Zaujímavo pôsobí i schopnosť hackovať priateľov, akokoľvek to pôsobí u vašej postavy trochu zvláštne. Berte to však tak, že ste dieťa dvoch svetov a všemožne balansujete medzi obomami. Či sa už rozhodnete využívať v boji klasický luk a šípy – tie si ich ručne craftíte z nazbieraných materiálov – alebo pušku či raketomet, akcii to rozhodne neškodí. Skôr naopak.

Pravdou však je, že v zásade robíte takmer neustále to isté a autori sa nijak zvlášť nepretrhli, aby v pravidelných intervaloch prichádzali s niečim originálnejším. Môžeme sa baviť o tom, že v The Division to až tak nevadilo, keďže je to primárne kooperačne vystavaný looter shooter postavený na neustálom vylepšovaní výbavy, no herný Avatar nie je vonkoncom to isté. A pokiaľ to až tak netiahne príbeh, chcelo by to na hrateľnosti zapracovať o niečo viac a to podstatne viac do hĺbky. Avatar: Frontiers of Pandora je kvôli tomu iba štandardne spracovanou FPS bez výraznejšej pridanej hodnoty a nie každému to asi bude po chuti. Sám som si od začiatku hovoril, že sa vlastne vcelku bavím, no súčasne mi tu chýba niečo, čo som v mnohých tohtoročných hrách našiel a užíval som si ich ďaleko viac.

Stále to však ťahá nahor aspoň vysoká audiovizuálna kvalita, kde sa dajú pochváliť ako rôzne grafické efekty, tak vydarený soundtrack. Vysoké produkčné kvality sú skrátka neprehliadnuteľné a i keď tu nenájdete perfekcionalizmus Jamesa Camerona, Massive Entertainment urobili všetko preto, aby sa mu aspoň priblížili. Nakoniec, ide o kánonický prírastok do tohto univerza a bolo by asi asi hanbou, ak by po toľkých rokoch vývoja (hra bola ohlásená v roku 2017) prišli s niečim, čo by po tejto stránke nezodpovedalo požadovanej kvalite. Vďaka tomu sa tak budete skutočne cítiť ako na Pandore a druha herná adaptácia tejto značky sa dá určite považovať za vydarenejšiu než bola tá prvá z roku 2009. Možno o nie o veľa, no i tak je lepšia.

Trochu sa však musím zastaviť pri technickej stránke, ktorá nie je najhoršia a hru dokonca rozbeháte aj na slabších zaradeniach, kde vďaka technológii FSR2 vyzerá viac než obstojne ale…už v testovacej som miestami narážal na až absurdne dlhé načítacie časy a to aj v rámci bežného načítavania textúr či nepriateľov v celom svete. Tie navyše sprevádzala aj červenými písmenami zvýraznená hláška o neresponzívnosti serveru, čo dokázalo narúšať imerziu. Hra sa pritom hýbala celý čas dobre, no tento problém nedokázala nijak mierniť ani zmena nastavení z vysokých detailov na najnižšie či ďalšie úpravy a to nemám práve najhorší hardvér. Hodí sa zmieniť aj to, že nič podobné sa mi nedialo ani v žiadnej ďalšej Ubisoft hre, dokonca ani nikde inde, takže.. neviem…

Kúpiť teda alebo nekúpiť? Pokiaľ patríte k fanúšikom filmovej série, potom asi nemáte dôvod váhať. Ak máte radi first person strieľačky, alebo sa chcete len tak vyblázniť (napríklad s vašim kamarátom) v atraktívne nadizajnovanom mimozemskom svete, potom pre vás platí to isté. No pokiaľ vás tvorba Ubisoftu až tak neoslovuje a odradili vás i niektoré výčitky spomenuté v tejto recenzii, radšej si túto investíciu premyslite. Hra vám pritom stále môže učarovať svojou atmosférou a v tom prípade sa môžete tešiť na ďalšiu podporu, konkrétne, dodatočné misie, ktoré do hry dorazia nejaký čas po vydaní. Voľba je len a len na vás…

Komentuj!