Lies of P – Lož má krátke nohy

Herná jeseň bola oficiálne zahájená. Práve nadchádzajúce tri mesiace budú plné atraktívnych i zaujímavých projektov spadajúcich do kategórie AAA. Stačí si spomenúť, že čoskoro vyjde nadmieru očakávaný Marvel’s Spider-Man 2, mohli sme už vidieť návrat ku koreňom dlhoročnej série v podobe Assassin’s Creed Mirage alebo sa hororoví nadšenci konečne dočkajú druhého príbehu Alan Wake, ktorý bol reštartovaný a vytvorený od úplného počiatku. Vlastne, ani september naším voľným časom rozhodne nešetril, práve naopak. Mortal Kombat 1, konzolové vydanie Baldur’s Gate 3, no a v neposlednom rade terajšie Lies of P. Známy drevený chlapec, ktorému pri klamstvách rastie nos sa rozhodol dobyť naše herné platformy s titulom pripomínajúcim vzdialeného bratranca Bloodborne. To je však pomerne náročná úloha, ktorá síce znie ambiciózne, avšak nie je tak úplne jednoduché ju úspešné splniť. Podarilo sa to autorom z neznámeho Neowiz Games? To si rozoberieme v dnešnej recenzii jednej z najzaujímavejších Souls hier poslednej doby. 

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Rok 2023 je pre Souls projekty skutočným požehnaním. A to myslím bez akéhokoľvek preháňania či ironického podtónu. Už sme sa dočkali solídneho Wo Long: Fallen Dynasty od populárneho Team Ninja, ktorí opätovne dokázali, že sa tento koncept dá tvarovať i variovať v zásade donekonečna. Svižné súboje a príležitostne vražedne ťažká hrateľnosť je nanešťastie vsadená do už mierne archaických kulís bez vizuálnej atraktivity. Napriek všetkému ale titul v našej recenzii dopadol pozitívne. Hoci je nutné podotknúť, že nie bezvýhradne, nakoľko boli prvky, ktoré si kritiku rozhodne zaslúžili. Či už šlo o staršie grafické stvárnenie, dobre známy dizajn úrovní alebo prílišnú chaotickosť miestami narúšajúcu zážitok z bojovania. Nebolo však pochýb, že šlo o kvalitný titul, ktorý fanúšikom ponúkol presne to čo majú na tomto štýle hier radi.

Ani nie o mesiac vyjde pokračovanie Lords of the Fallen, ktoré sa v terajšej podobe javí ako výborný RPG titul. Ukážky naznačujú, že by mohol výrazne vylepšiť pošramotené renomé prvotiny spred deviatich rokov. Tá mala od žánrovej ideálnosti ďaleko. Práve tento počin sa (zrejme) stane náhradou tradičných FromSoftware hier pre terajšie kalendárne obdobie, keďže zvyšné projekty prichádzajú s atypickejším prostredím, ktoré nemožno označiť za tradičné temné fantasy. Ostatne, pri tomto adeptovi je úplne zjavné, že pôjde o hutné RPG s výborným grafickým stvárnením a početnými role playing game elementami. Tie plne docenia nadšenci stavania buildov a hľadania tej najideálnejšej kombinácie zbrane i brnení.

No a september nám priniesol titul Lies of P. Projekt prichádzajúci z dielne (v podstate) neznámych autorov od počiatku zaujal nielen mňa ale aj ďalších hráčov z celého sveta alebo internetové portály pravidelne sa venujúce gamingu. Či už to bolo svojou audiovizuálnou prezentáciou, atraktívne sa javiacim gameplay jadrom alebo faktom, že ide o hru, kde primárnu rolu stvárňuje Pinocchio. Koniec koncov, osobne si ani nespomínam či niekedy nejaká hra s touto knižnou postavičkou vyšla (výnimkou je Kingdom Hearts). O to viac mi prišlo úsmevné, že ide o takto štylizovaný titul pre cieľovú skupinu, ktorá už, s najväčšou pravdepodobnosťou, rozprávky aktívne nepozerá a ani nečíta ich knižné verzie. V najbližších odstavcoch si pritom rozoberieme prečo ide o funkčný žánrový titul, ktorý je navyše obohatený o nadštandardne kvalitné rozprávanie vyžadujúce aktívne zapojenie hráča.

Trochu iná verzia dreveného chlapca

Hoci by sa mohlo zdať, že autori prvoplánovo siahnu k úplne pôvodnému naratívnemu konceptu, opak je jasnou pravdou. Áno, aj Lies of P sa zaoberá klamstvami i balansovaním na pomedzí bábkovej existencie a skutočnej ľudskosti. Tento príbeh je však omnoho sofistikovanejší ako relatívne nekomplikovaná pôvodná rozprávka či knižné dielo Carla Collodiho. Nenesie žiadne ponaučenie pre ratolesti a ani sa nesnaží byť učebnicou morálky či dobrých mravov.

Zrejme ste na to prišli aj sami. Autori mali istú výhodu v tom, že sa nemuseli báť pracovať s komplikovanými témami, keďže, ako som už naznačil vyššie, detský divák, respektíve hráč, nie je cieľovou kategóriou. To je vo finále iba dobre, pretože celé rozprávanie vďaka tomu získalo mimoriadne temný nádych, z ktorého v konkrétnych bodoch nepríjemne mrazí. Navyše, od pôvodného materiálu sa jasne odlišuje, takže nemožno klamstvá mladého P označiť za projekt parazitujúci na už zavedenej značke. Začínalo sa tu totiž pekne od podlahy, pričom je evidentné, že k vystavaniu tohto príbehu bolo nutné jasné zadefinovanie si zostávajúcich prvkov, z ktorých sa vo finále vytvorilo celkom iné vyznenie staručkej rozprávky. Ak by som to mal k niečomu prirovnať, milé rád by som sa pozrel na minuloročnú záležitosť Guillerma Del Tora. Autorský projekt, ktorý síce nesie názov Pinocchio, no vytvára z neho niečo diametrálne odlišné a myšlienkovo snáď aj ambicióznejšie. Minimálne teda pre staršieho diváka očakávajúceho predsa len sofistikovanejší prístup k látke. 

Znalci Souls hier asi tušia, že nepôjde o úplne tradičné polopatistické vyloženie príbehu, na ktoré môžete byť zvyknutý napríklad zo Sony hier ako God of War či Uncharted. Mystické rozprávanie tu nie je dohnané do takej absolútnosti ako v prípade Miyazakiho hier, napriek tomu však nič nedostanete takpovediac naložené na lyžičke. Dianie vám tu totiž odhaľuje najmä prostredie, príležitostne kratšie cutscény, dialógy postáv či, dokonca, rôzne obrazy odkrývajúce históriu sveta. To všetko vytvára jasný a pomerne tragický obraz úpadku ústredného mesta Krat. Musíte ho však chcieť sami pospájať. Pokiaľ si nebudete všímať detaily, mnohé vám ujde a to by bola rozhodne škoda, pretože zážitok a jeho rezonovanie tým pádom mierne klesá.

Šifra majstra P

Osobne som bol od úplného počiatku absolútne vtiahnutý. Ocitáte sa v opustenom vlaku v úlohe bábky, ktorej filmovú verziu by si bezproblémovo mohol zahrať hviezdy Timothée Chalamet patriaci k jedným z najzaujímavejších hercov mladej gardy. Neviete nič. Interiér vlaku je zničený, priestoru vládne chaos, rozbité črepy a krvavé fľaky dávno vtisnuté do útrob podlahy či okolitých stien. Keď vystúpite z posledného vagónu, zistíte, že všetko živé je dávno mŕtve a prežraté červami. Od stropu klesajú k zemi kvapky zo zničeného potrubia kedysi distribuujúceho pitnú vodu. Mestu Krat vládnu bábky. Tie isté bábky, ktoré ho mali chrániť i slúžiť jeho ľudským pánom. Niečo sa však pokazilo. Otázkou ale zostáva – čo presne? Skutočne nič neviete. Vašou jedinou nádejou je hlas neznámej ženy, ktorý vám povedal, aby ste sa dostavili do hotela. Snáď posledného bezpečného miesta v tejto bohom zabudnutej idey dokonalosti, ktorej tragédiu sa budete snažiť odhaliť.

Zaujímavému rozprávaniu sekunduje aj slušné hudobné podkreslenie. To síce nie je nijak výrazné, avšak dotvára celkovú atmosféru, ktorá pohlcuje. A to intenzívne. Samozrejme, zatiahnuté žalúzie a večerné hodiny sú ideálnym partnerom pre tento titul, ktorý počas denného svetla logicky nezarezonuje tak ako by mohol. Vlastne, ako by si aj zaslúžil, nakoľko je evidentné, že tvorcovia práve do tohto aspektu investovali solídneho množstvo svojho času. Nerád sa oháňam prirovnaniami k Bloodborne, no musím uznať, že v konkrétnych momentoch som sa cítil ako by som znova prechádzal touto exkluzivitou spoločnosti Sony. To je pritom skutočne jeden z najlepších komplimentov aký môže ktorýkoľvek titul dostať.  

Jednotlivé ruchy, bezútešnosť kulís a tragické osudy zostávajúcich preživších vytvárajú na koncového užívateľa (čiže hráča) nepríjemný tlak, ktorý s ním ešte nejakú dobu zostáva. Nemyslím tým iba po bezprostrednom ukončení hrania. Niektoré koridory, zvukové motívy alebo mechanické praskanie nepriateľských kĺbov – toto všetko mám v pamäti doposiaľ vryté a to som už pár dní Lies of P ani len nezapol. Nehovoriac o umelosti tvárí bábok, ktorá v takomto prevedení vzbudzuje len strach a krv zastavujúci des. Zasa raz ide o štýl zážitku, ktorý je vám celý čas nepríjemný, avšak akosi ho nedokážete opustiť. Hráte stále ďalej, aj keď vo vás prebúdza nepríjemný strach.

Labyrint smrti

Čo sa týka dizajnu jednotlivých lokácií, tvorcovia majú podľa môjho názoru cit pre aplikovanie postupov z FromSoftware. Zámerne nepoužívam slovo kopírovanie či vizuálne variovanie. Neowiz Games sa totiž nesnažili iba otrocky obkresliť triky, ktorými Miyazakiho tím už dekádu sužuje hardcore komunitu. Naopak, takto vytvorenými úrovňami (jednotlivými časťami mesta) preukázali, že síce poznajú elementárne princípy žánrových projektov, využívajú ich však so svojimi vlastnými nápadmi. To je pre mňa ako znalého Souls hráča ozajstná radosť.

Vďaka tomuto nenadobudnete pocit, že len chodíte po ďalšej variácii lokácie, ktorú vidíte po desiatykrát. Mnohé rozmiestnenia protivníkov či využitie skratiek ma veľmi milo prekvapilo. Takisto tu nejde a vynútenú náročnosť, ktorá by hraničila so zdravým rozumom. Tvorcovia zostávajú féroví a hoci je hranie výzvou, nikdy som nemal pocit, že by si autorský tím dal za primárnu úlohu, aby môj zadok spoznal stredovek.

Na to tiež doplatilo množstvo vývojárov, ktorí si mysleli, že Souls hry sú iba o vytvorení neúprosnej hrateľnosti a najväčšej možnej výzve. To je však omyl. Zabudli pritom na férovosť a nutné balansovanie, ktoré je tak častým problémom herného priemyslu. Tieto elementy sú kľúčovým lepidlom spájajúcim ťažkú hru s možnosťou hráčskeho úspechu bez rozbitia desiatky ovládačov či nespočetného množstva hodín stráveného v mukách bezcitnej frustrácie. Hrou síce neprejdete ako nôž maslom, no súčasne sa nesnažíte rozrezať kameň tupým nožom.

Five Nights at Krat’s

Základným pilierom všetkého je súbojový systém. Spravidla totiž cestuje po lokáciách, pričom prechod vám znepríjemňujú početní oponenti v podobe groteskných bábok rôznych veľkostí i objemov. Čakajú na vás svižní pochôdzkari disponujúci archetypálnym pohybom odkazujúcim ku koreňom žánru. Väčší sokovia s mohutnou sekerou odsávajúcou váš život rýchlejšie ako Draculov chrup. Prípadne psí pátrači freneticky poskakujúci okolo hlavnej postavy.

Variácií je pomerne dostatok, pričom skrz oblasti sú nezriedka postavení aj unikátni minibossovia. Tí po ich porazí definitívne miznú a prechod sa razom stáva o niečo menej skľučujúcim. Musím povedať, že tvorcom sa podarilo zachovať si efektívnu kombináciu náročnosti a striedmeho postupu. Nedostal som sa totiž do bodu, kedy by nejaká pasáž mučila moje prsty i myseľ niekoľko hodín. Súčasne však mojou hlavou ani na sekundu neskrsla myšlienka, že je Lies of P až prílišne jednoduché. Preto trvám na tom, že ide o nadmieru dobrý balans ponúkajúci ako výzvu, tak aj uspokojenie v podobe progresu.

Sek, úskok a klamstvo

Už som to napísal vyššie, no znalému Souls hráčovi bude dizajn mnohých lokácií veľmi dobre známy. Nemusí sa však báť toho, že by presne odhadol každú jednu nepríjemnú pascu, ktorú si preňho Neowiz pripravili. Ide síce o prvky, ktoré štandardizovalo štúdio Hidetaku Miyazakiho, avšak nechýba im ani svieži nádych kreativity a vlastného umu.

A aj keby šlo „iba“ o kvalitnú variáciu videného či počutého, nutne by sa nemuselo jednať o kardinálny problém dehonestujúci titul ako taký. Osobne si myslím, že stále sa medzi nami nájdu hráči, pre ktorých pôjde o prvé stretnutie so žánrom. Mnohí tým pádom ešte nepoznajú všetky triky, ktoré podobné tituly ukrývajú vo svojich hlbokých rukávoch naplnených prekvapeniami.

Každopádne, čo môžem s čistým svedomím (a bez akéhokoľvek klamania, prisahám) prehlásiť je fakt, že súboje sú zvládnuté veľmi dobre. Majú však svoje drobné chyby. Miestami je pomerne krkolomné kombinovať obranu, ataky a dynamické uhýbanie, no spravidla je zážitok z kosenia mechanických sokov až prekvapivo uspokojujúci. Svoju zásluhu na tom má aj zvuková stránka vyzdvihujúca každý jeden švih masívnou zbraňou – či už ide o nepriateľskú alebo vašu osobnú ofenzívu.

Ako to tak býva, vašou úlohou je učiť sa jednotlivé move sety, ktoré sa takisto inšpirujú (v niektorých bodoch) u otca žánru dominujúcemu poslednému desaťročiu. Väčšinu času však reagujete na celkom nové pohyby, ktoré od vás vyžadujú takmer stopercentnú znalosť nepriateľských atakov. Sledovanie pohybov a nájdenie adekvátnej protilátky smerujúcej k víťazstvu. To je cesta k úspechu, ku ktorej si musíte pribaliť aj trochu pevných nervov.  

Muž so železnou päsťou

Tentokrát je ale akčné zápasenie okorenené aj o ďalšie zaujímavé prvky. Napríklad je vaša voľná ruka plne prispôsobiteľná. Po vzore Sekiro: Shadows Die Twice je možné ku kovovej paži pripevniť rozličné zariadenia prepožičiavajúce užitočné schopnosti. Takýmto spôsobom sa viete dopracovať napríklad k prenosnému plameňometu či priťahujúcemu háku. Všetky pomyselné vymoženosti pritom disponujú určitým úžitkom, ktorý je nutné využívať v spolupráci s vami zvolenou ofenzívou. Rád by som však upozornil, že nejde o povinnosť, skôr možno tento prvok nazvať ozvláštnenie rozširujúce možnosti útokov.

Ďalším elementom dopĺňajúcim akčnú hrateľnosť je nutnosť brúsiť vašu hlavnú zbraň. Nemusíte ale chodiť k akémusi kováčovi ako v Dark Souls alebo démonových dušiach. Našťastie. Zbraň si však upravujete v reálnom čase prostredníctvom prenosnej píly. Vnáša to do hrania taktiku, nakoľko je nutné dávať si na tento aspekt pozor. Ak sa vám totiž zbraň v priebehu boja pokazí, nemôžete vytvárať žiadne kombá a tým pádom sa do veľkej miery ukracujete o efektívny útok. A to dokáže byť smrtiace. Najmä pri bossoch. Do toho taktiež môžem pochváliť kombinovanie rôznych typov protivníkov. Tí ešte väčšmi sťažujú explorovanie jednotlivých častí mesta Krat.

Je pravdou, že základnú a vlastne jedinú zložku hrateľnosti majú tvorcovia zvládnutú na výbornú. To je pri hre, ktorá z veľkej časti stojí práve na súbojoch a prehľadávaní mesta, nadmieru dôležitá časť. Zvyšné prvky sú v podstate minimálne. Áno, je tu prítomný RPG element, kde si tvoríte vami preferovanú postavu na základe rozmiestnenia skúsenostných bodov medzi jednotlivé kategórie ako stamina, vigor či dexternity. Nejde o nič komplikované alebo náročné, no istú sofistikovanosť to inak priamočiaremu bojovaniu predsa len dáva.

Vo finálne máte z Lies of P veľmi dobrý pocit. Nezáleží pritom či holdujete tomuto žánru alebo nie. Zážitok budete mať po dohraní viac ako dobrý. Hoci si nemyslím, že by práve s týmto titulom prišla nejaká revolúcia, nie je povinnosťou autorov zakaždým prísť s niečím nevídaným či rovno prelomovým. Občas evidentne stačí ak zoberiete aspoň trochu známu značku, no a následne jej zamiešate karty takým spôsobom, že ju jej pôvodný otec vlastne vôbec nespozná. A práve to urobil Neowiz Games s dreveným chlapcom menom Pinocchio.

Chlapec alebo bábka?

Lies of P je veľmi príjemným prekvapením terajšieho kalendárneho obdobia. Moje očakávania neboli najmenšie, no autori ich dokázali o niekoľko úrovní prekonať. Tvorcovia síce neprichádzajú so zásadnými invenciami, ktoré by menili už notoricky známu schému, napriek tomu však ide o nadmieru kvalitného zástupcu populárneho žánru. Ako sme opakovane videli v minulosti, nie je jednoduché adekvátne spracovať Souls koncept. Či už ide o vytvorenie komplexných move setov, balans výzvy alebo pamätných boss súbojov, ktoré sa časom stanu ikonickými – všetky zmienené súčastí ľahko kvalitatívne spadnú a takisto predstavujú problémy, ktoré autorské zoskupenie muselo prekonať.

V tomto prípade to však bol úspešný boj, keďže výsledný produkt plne baví počas celej svojej hernej doby skladajúcej sa z niekoľkých desiatok hodín. Počas nich sa postupne naučíte reagovať na mnohé podnety, pričom by som rád podotkol, že titul nezlyháva v kritických styčných bodoch, na ktorých pohorel nejeden vývojár. Disponuje totiž výborným a plynulým pohybom, adekvátne vysvetľuje väčšinu svojich kľúčových mechaník. Súčasne hráčovi ponúka kvantum zbraní určených na preseknutie mechanických končatín všadeprítomných bábok.

Hrateľnosť podporuje aj zaujímavé rozprávanie o rozpade jedného mesta, ktoré malo byť bezchybným rajom s dokonalými sluhami nepociťujúcimi únavu či hlad. Osobne si nespomínam, kedy naposledy ma takto bavilo sledovať naratívnu líniu nejakého fiktívneho sveta rozprávanú netradičnou a nie tak úplne priamou cestou. Asi som sa cítil obdobne zaujať pri odhaľovaní zákutí legendárneho Rapture z prvého Bioshocku. A to je porovnanie, ktoré by si prial takmer každý autor.

Práve preto bude pre mnohých hráčov Lies of P jedným z najlepších počinov roku 2023. Neowiz Games a Round8 dokázalo prísť s (prekvapivo) veľkou kvalitou, ktorá spĺňa audiovizuálne predpoklady a takisto nezaostáva ani v oblasti hrateľnosti. Gameplay sebaisto využíva overené prvky, akurát teda v špecifickej a neopozeranej variácii plnej zaujímavých unikátností. Ako Souls hráč nemôžem skrývať svoju spokojnosť. Nič revolučné som síce nedostal, no ak by každá Disney postavička dostala takto atraktívnu verziu svojej tradičnej príbehovej línie, svet by bol naozaj krásne miesto – na rozdiel od zdevastovaného mestečka Krat.

Komentuj!