Resident Evil 4 – Baby Eagle v ohrození

O tom, že Resident Evil je najslávnejšou hernou hororovou sériou na svete asi netreba príliš polemizovať. Len predaje hovoria za všetko a hoci sme sa dočkali množstva kvalitných žánrových titulov, len málo z nich sa dokázalo narušiť globálnu dominanciu tejto značky, i keď niektoré vcelku výrazne (spomeňme len napríklad megahitový Dying Light). Darí sa aj remakom a potom čo u hráčov obstál ako Resident Evil 2, tak Resident Evil 3, bolo iba otázkou času, kedy dôjde na mimoriadne populárny štvrtý diel. Ten bol nakoniec ohlásený vlani začiatkom júna a momentálne si ho už môžeme vyskúšať na vlastnej koži. Dokázal však Capcom naplniť nemalé očakávania a kvalitatívne nadviazať na famózny druhý diel?

Recenzovaná verzia: PC

Asi nemá cenu chodiť okolo horúcej kaše – pokiaľ aspoň trochu sledujete dianie na hernej scéne, určite vám neušlo, že recenzie sú znova výborné a podstatne lepšie ako u trojky, ktorá viacerých predsa len trochu sklamala. A hoci sa to mňa osobne netýkalo, druhý diel bol skutočne na vyššej úrovni a ponúkol ako dlhší, tak kvalitnejší zážitok. Štvorka to však mala o to ťažšie, že mnohí ju dodnes považujú za najlepší diel vôbec a reálne sa tomu nemožno diviť. Išlo o vcelku revolučnú záležitosť, ktorá šikovne skombinovala to najlepšie z pôvodnej trílógie s modernými trendmi a v rámci hier výrazne spopularizovala v využívanie pohľadu na dianie spoza chrbta hlavnej postavy.

Rovno však dodám, že môj vzťah k štvorke je trochu komplikovanejší. Prvýkrát som sa k nej dostal v rámci fatálne nezvládnutého PC portu s odfláknutým vizuálom, či nešikovným ovládaním a z výsledku som bol všetko len nie nadšený. Už vtedy som síce dokázal oceniť isté kvality, no k výraznému prehodnoteniu u mňa došlo až v rámci neskoršieho remasteru. Až vtedy som sa dokázal naplno naladiť na víziu autorov a príjemne ma potešil i fakt, že hrateľnosť behom rokov až tak hrozne nezostarla. Dvojku či trojku mám síce z nostalgických dôvodov radšej, no štvrtý diel patrí právom do výkladnej skrine hororového žánru a bola by hlúposť to neuznať. No hoci som len pred pár momentami pripustil, že hra vcelku obstála skúške časom, nemá cenu sa tváriť, že vôbec nezostarla. To by totiž skutočne nebola pravda.

Od vydania tejto legendárnej záležitosti už totiž uplynulo osemnásť rokov a to je viac než dlhá doba. Sám som pritom trochu pochyboval o zmysle tohto remaku, o to viac že prišiel ešte pred Code: Veronica, ktorý by si to zaslúžil podstatne viac, z logického hľadiska to však dáva dokonalý zmysel. Prvkov, ktoré nová verzia vylepšila, nie je navyše vôbec málo, no k tomu sa postupne dostanem. Najprv sa však pozrime na príbeh a zasadenie, keďže všetci ani zďaleka neprišli do kontaktu s originálom a niektorí vyložene čakali na nové spracovanie.

Dej sa odohráva niekoľko rokov po druhej časti a svet sa po epidémii v Racoon City navždy zmenil. Z niekdajšieho nováčika Leona S. Kennedyho sa stal medzičasom skúsený agent a to dokonca až do takej miery, že po únose dcéry amerického prezidenta Ashley Graham (s kódovým označením Baby Eagle) je to práve on, kto je poverený jej záchranou. Stopa ho zavedie až do ďalekého Španielska, konkrétne do odľahlej časti regiónu, kde vyčíňa náboženský kult Los Iluminados. Ten navyše ukrýva temné tajomstvo, keďže dedinčania sú pod kontrolou parazitického organizmu Las Plagas, vďaka čomu bude mať Leon plné ruky práce, aby obstál v tejto neľahkej úlohe…

Dôvodov, prečo bol originál svojho času úspešný, bolo nemálo. Hodí sa však poznamenať, že ani jeden nesúvisel s príbehom, ktorý bol prinajlepšom „béčkový“. Lepšie na tom neboli ani dialógy, kde niektoré hlášky časom vcelku skultovneli – a rozhodne nie kvôli ich vysokej úrovni. Ak vás teda zaujíma, či došlo v remaku k určitej náprave, mám pre vás dve správy. Tou pozitívnejšou je, že určite došlo a vybrané dejové zákruty pôsobia lepšie ako prvýkrát. Niektoré momenty sa dočkali menšieho prepracovania, iné zase zaujímavejšieho kontextu a o niečo kvalitnejšie sú aj dialógy, čo celkovo súvisí s vážnejším tónom samotnej hry. To jadro však, pochopiteľne, zostalo a v niektorých pasážach to stále nefunguje ideálne – čo je tentoraz o to výraznejšie, že scenár sa snaží miestami o väčšiu serióznosť. Nechcem veľmi zachádzať do spoilerov, no minimálne všetko so Salazarom – akokoľvek pre potreby remaku upraveným – spadá bezpochyby do tejto kategórie.

Aby som však príliš nekritizoval, objektívne musím pochváliť ako zápletka po novom pristupuje k Ashley. Fanúšikmi mimoriadne neobľúbená postava sa totiž dočkala viac než slušnej rehabilitácie. Od začiatku pôsobí podstatne sympatickejšie, poteší i to že sa konečne naučila zliezať po rebríkoch a zlepšená bola aj jej interakcia s Leonom, kde vám občas dokáže rôznymi spôsobmi vypomáhať. Nový vzhľad je taktiež vydarený, pričom dabérka (tá americká) odvádza podstatne lepšiu prácu ako minule. Stále však nie je všetko čo sa jej týka ideálne, no o tom si ešte povieme.

Tou určite najvýraznejšou zmenou je neprekvapivo vizuál. Hra beží na dobre známom RE Engine, ktorý séria využíva počnúc dielom Resident Evil 7: Biohazard. O úplnú grafickú špičku síce nejde a miestami dokáže nemilo prekvapiť slabšími textúrami okolia, no obecne ponúka vcelku pôsobivý zážitok. Na pomery žánru jednoznačne a jednotlivé lokácie sú často i lepšie nasvietené, čo iba pomáha samotnej atmosfére. A hoci sa nemôžeme baviť o vyloženom horore (na to je štvrtý diel z princípu príliš akčný), v tmavších lokalitách, kde budete automaticky využívať baterku, dokáže vďaka svojmu spracovaniu príjemne zabrnkať na nervy. Výrazne kvalitnejšie sú aj gore scény, no to asi nikoho neprekvapí.

Potešujúco je na tom inak optimalizácia, ktorú možno zase raz iba chváliť. Hru som testoval na PC, kde beží viac než dobre, hoci v niektorých momentoch som mal predsa len pocit, že fps trochu kolíše. V zásade však nešlo o nič, čo by vás mohlo stáť v akcii život a pokiaľ aj patríte k majiteľom slabším zostáv, s istými kompromismi hru rozbeháte v dostatočne príjemnom grafickom kabáte. V tomto smere je na tom podobne ako Resident Evil: Village a pokiaľ vás náhodou nemilo prekvapili vysoké nároky pre nedávny Dead Space, tu môžete byť podstatne pokojnejší.

Pôvodná hra bola inak známa svojim ovládaním à la tank, čo znamená, že ste nemohli súčasne chodiť a strieľať. K zmene tohto systému došlo až v šiestom dieli a dnes by to už do akčne ladených titulov nepasovalo. Leon sa teda po novom ovláda príjemnejšie, i keď je stále trochu ťažkopádnejší než Jill v remaku Resident Evil 3. Súčasne sa však dokáže lepšie brániť nepriateľom a to aj za pomoci noža, ktorým vie vykrývať útoky. A to aj také, aké by čisto logicky vykrývať nemal. S uhýbaním ako takým je to už horšie, no občas na obrazovke objaví výzva k stlačeniu konkrétneho tlačidla, čo je jeden z mála QTE pozostatkov. Tie už inak využívate iba vo chvíľach ak vás nepriateľ zdrapí zozadu – čo je pritom ďalšia z noviniek – a vy sa potrebujete rýchlym stláčaním tlačidla dostať z jeho zovretia.

Nečakaným vylepšením je aj jednoducho zapracovaný stealth. Vami ovládaná postava si už dokáže čupnúť, skrývať sa za prekážkami a dokonca je možné likvidovať protivníkov zozadu za pomoci vyššie spomínaného noža. Ide o vcelku zaujímavú mechaniku a keďže má nôž má určitú výdrž (ktorú si môžete, samozrejme, zvyšovať), nedá sa to aplikovať vždy. Rozhodne si však viete týmto spôsobom vypomôcť a funguje to veľmi dobre aj proti slepým Garradorom v neskorších fázach hry. Využívať sa dajú aj v okolí nazbierané, hoci menej kvalitné, nože, no tie si už neviete opravovať u dobre známeho obchodníka, ktorý taktiež hlási očakávaný návrat. S ním súvisí aj prepracovanejší crafting, nakoľko sa cez neho dajú mimo iné kupovať recepty na tvorbu nábojov a nie je tak nutné spoliehať sa, že ich získate čisto bežným prieskumom.

V remaku vám navyše obchodník ponúka i akúsi obdobu side questov. Tie majú bežne podobu likvidovania konkrétnych nepriateľov, či ničenia v prostredí ukrytých medailónkov a za ich splnenie získavate drahokamy, ktoré si následne zamieňate za isté výhody. Jednoduché a efektívne, pričom samo o sebe to dokáže ešte o niečo natiahnuť hraciu dobu. Tá je pritom už beztak dlhá a hoci boli vynechané niektoré pasáže, hra to dokonale nahrádza novým obsahom či prepracovaním toho pôvodného. Jednou z najlepších zmien je napríklad aj výrazne atmosferickejšia časť za Ashley. Dokončenie hlavnej kampane spolu s vedľajším obsahom vám tak môže zabrať aj dvadsať hodín a to je viac než slušné číslo. Čo je však ešte lepšie, že ani na moment nehrozí vyložený stereotyp. Tvorcovia sa mu totiž veľmi šikovne vyhýbajú či už zmenami prostredia (sú tri, tak ako v originále), priebežným zapracovávaním nových nepriateľov, zvýšenými interakciami s vedľajšími postavami (poteší hlavne väčší priestor pre Luisa), zábavnými bossfightmi a v neposlednom rade i zábavnými vsuvkami akým je napríklad jazda vozíkom v baniach.

Ak som však doteraz iba chválil a príbeh nie je skutočne niečo, kvôli čomu záujemcovia kupujú túto sériu, vo výsledku som bol predsa len spokojnejší s remakom druhého dielu. A to napriek tomu, že som si hu v pravidelných intervaloch užíval a i záverečný ostrov sa mi zdal zábavnejší ako v minulosti. No sú tu dva, z môjho pohľadu, nie úplne zanedbateľné problémy. Ten prvý súvisí práve s Ashley, konkrétne s neslávne známymi eskortnými misiami. Ani jej upravený charakter totiž nedokáže naplno vynahrádzať fakt, že stále patria k tým menej zábavným činnostiam. Oceňujem pritom odstránenie health baru, no aj napriek menšej zmene v rámci udeľovania príkazov sa mi dokázala buď pod pliesť pod nohy, alebo si pokojne čupnúť v obkolesení nepriateľov. Rozhodne by som teda očakával prepracovanejšiu umelú inteligenciu a párkrát som bol vyslovene nútený nahrávať checkpoint potom, čo mi nečakane vošla do rany. Chápem síce, prečo sa tvorcovia nevybrali cestou BioShock Infinite a svojim spôsobom to napomáha survival hororu ako takému, no osobne by som bol radšej, ak by to v remaku riešili úplne inak. Vie sa síce ukryť do okolitých skriniek a jej reakcia je v prvom prípade na nezaplatenie, no také prípady sú v hre odhadom asi iba tri.

Druhým a nie úplne zanedbateľným negatívom je odstránenie oboch kampaní za Adu Wong. Kým krátky a silne arkádový Assignment: Ada bez problémov oželiem, Separate Ways, ktorý prináša alternatívny pohľad na hlavnú kampaň chýba vcelku citeľne. Chcel by som pritom veriť tomu, že chýbajúce časti príbehu postrehne i hráč nepoznamenaný pôvodným titulom a že sa asi dočkáme nápravy v podobe neskoršieho DLC mi istú pachuť z tohto rozhodnutia neodstráni. Skákať nadšením z toho, že pôvodne bezplatný obsah bude po novom takmer naisto spoplatnený, sa mi totiž skutočne nechce…

Sú to každopádne menšie výhrady a v globále dokáže Resident Evil 4 ponúknuť naozaj vynikajúci zážitok hodný potenciálnej hry roku. A že sa bude na jeho konci objavovať v anketách na popredných priečkach, nepochybuje hádam nikto. Sám ho budem mať zrejme veľmi vysoko, no nabudúce by to už chcelo Code: Veronica, o ktorom sa pôvodne tradovalo že mal byť klasickým tretím dielom tejto série. Dúfajme teda, že sa Capcom nenechá dlho ponúkať a že sa časom dočkáme aj tohto vydarenému prírastku.

Komentuj!