Horizon Forbidden West – Nové hrozby na obzore

Počas éry PlayStation 4 sme sa od PlayStation Studios dočkali množstva skvelých first party hier, no Horizon Zero Dawn si ma v roku 2017 omotal okolo prsta. Strávil som v ňom vyše sto hodín a netrpezlivo som očakával rozšírenie The Frozen Wilds, ktoré dorazilo ešte v ten istý rok. Na základe záveru a skvelých predajov bolo jasné, že sa s Aloy, jej priateľmi a Sylensom asi nevidíme naposledy. A tak sa aj stalo. V roku 2020 bolo oznámené pokračovanie Horizon Forbidden West, ktoré sme si mali zahrať ešte minulý rok. Bohužiaľ, k tomu z viacerých dôvodov nedošlo, no v hlavnej úlohe bola situácia okolo stále pretrvávajúcej pandémie. Už o niekoľko dní však dorazí jeden z najočakávanejších titulov roku 2022 do predaja a ja vám konečne môžem prezradiť, či výlet Aloy na západ dokázal kvalitatívne nadviazať na predchodcu.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5 (testovaná aj PlayStation 4 Pro verzia)

Hoci som hral takmer všetky počiny od Guerrilla Games, v roku 2017 som sedel pred televíznou obrazovkou a žasol nad tým, čo tím sídliaci v Holandsku dokázal. Najmä teda v porovnaní s tým, aké hry tvorili dovtedy. Mali za sebou solídny debut Shellshock: Nam ’67, no najmä sériu Killzone. Tá kedysi patrila k dôležitým značkám v portfóliu PlayStation, no v zásade išlo o lineárne strieľačky ladené do zeleno-hnedých odtieňov, až na posledný diel Killzone Shadow Fall. Následne vytvorili open world hru, ktorá nielenže hýrila farbami, presunula sa z first person pohľadu do third person perspektívy, no predovšetkým ukázala, že štúdio s Killzone ani zďaleka neukázalo svoj plný potenciál. Po piatich rokoch od vydania prvého dielu prichádza pokračovanie, ktoré minimálne z rôznych videí, rozhovorov či preview dojmov naznačovalo ďalší kvalitatívny posun vpred. Či to tak nakoniec aj dopadlo prezradia nasledovné riadky.

Aloy musí odvrátiť zánik sveta. Opäť…

V prvej hre sa Aloy podarilo zastaviť vyčíňanie, ktoré mal na svedomí HADES, jeden z podsystémov umelej inteligencie menom GAIA. Okrem toho však Aloy zisťovala kto vlastne je a odkiaľ pochádza, vďaka čomu bol príbeh hry pre hlavnú hrdinku dosť osobný. Napriek úspešnému odvráteniu tejto hrozby nie je všetko zachránené. Jedna hrozba síce bola zažehnaná, no objavuje sa ďalšia. Ide o takzvanú nákazu, ktoré začína zabíjať všetko živé. Aloy síce neúnavne pátra, snaží sa pomôcť, no jej úsilie je márne. Nákaza neustále postupuje vpred.

Stopy zavedú Aloy mimo jej domovské prostredie, pretože všetko nasvedčuje tomu, že by sa s nákazou dalo predsa len niečo urobiť, no je kvôli tomu nutné zamieriť na Zapovedaný západ. Ten však nie je priateľským prostredím, kde by všetci vítali spasiteľku Meridianu s otvorenou náručou. Ako Aloy zisťuje, už len vstup do západnej oblasti nie je len tak voľne prístupný a aby toho nebolo málo, táto oblasť je domov Tenakthov. O nich kolujú rôzne príbehy, no ani jeden nie je zrovna v duchu, že ide o milých a priateľských ľudí. Veľmi rýchlo sa však ukáže, že nákaza nie je jediným problémom, ktorý bude Aloy riešiť.

Príbeh Horizon Forbidden West je totiž poriadne rozsiahly, košatý a v určitých momentoch epický. Pokiaľ aktuálne nemáte veľmi chuť na rozsiahly titul, potom vás asi nepoteší, že len samotná hlavná dejová línia zaberie niekoľko desiatok hodín. A tým niekoľko nemyslím dve, ani tri a väčšine asi ani štyri desiatky. Popri tom tu, samozrejme, nájdete aj nespočet vedľajších úloh, rôzne aktivity ako strelnice, loviská, možnosť zahrať si doskovú spoločenskú hru Úder strojov a mnoho ďalšieho. Ani prvý diel nepatril k najkratším hrám, no sequel ponúka všetkého viac.

S potešením môžem napísať, že vedľajšie úlohy a ich príbehy sú tento raz lepšie než minule, hoci svojou originalitou vás na zadok neposadia. Pútavá je ale najmä hlavá príbehová línia, ktorá prináša hneď niekoľko zaujímavých a krásnych momentov, pričom dôjde ako na napätie, emócie, prekvapenia, odpovede na niektoré otázky z minulosti, nechýba jednoducho nič. Hoci som nemal nejaké zásadné výhrady ani v prípade predchodcu, sequel je v tomto smere lepší. Je však pravdou, že chvíľu trvá, kým sa autori dostanú do tempa, no je jasné, že sa myslelo aj na nováčikov, ktorí si v úvodnej časti môžu odskúšať čo a ako. Už spomenuté vedľajšie úlohy vám predstavia množstvo zaujímavých obyvateľov sveta s ich vlastnými príbehmi. Tie sú dobré napísané a nestalo sa mi, ako pri mnohých iných open world hrách, že som chcel rozhovory rýchlo preklikať, nakoľko išlo iba o nezmysly, ktoré sú aj tak k ničomu. Často sa niekoľko príbehov prepojí, čo pridáva na uveriteľnosti, no aj detaily ohľadom viacerých postáv, či o ich kmeni.

Pokiaľ patríte ku skupine hráčov, ktorí vyhľadávajú príbehové hry a práve dej je pre vás to hlavné, pokojne môžete po Horizon Forbidden West siahnuť, nebudete ľutovať. Scenáristi odviedli veľmi dobrú prácu a podľa všetkého načúvali výhradám, ktoré sa sťahovali k predchodcovi. Nejaké detaily by som vám prezradiť síce mohol, ale nebudem to robiť, chcem aby ste si toto dobrodružstvo vychutnali aspoň tak, ako aj ja.

Jadro sa nemení

Kto mal čo dočinenia s prvým dobrodružstvom Aloy, ten sa bude počas hrania dvojky cítiť ako doma. Guerrilla Games po stránke hrateľnosti ponúkajú to čo i minule, hoci s nejakými vylepšeniami a novinkami, ako to už v prípade pokračovaní býva. Nie je však nutné, aspoň v prípade, že ide o prvé pokračovanie, robiť vo fungujúcom systéme zásadné zmeny. Všetky prvky z prvej hry sú prítomné, takže si okrem súbojov, preskúmavania, jazdy na robotických tátošoch užijete aj lozenie, platforming, riešenie hádaniek, učenie sa nových schopností, ovládať rôzne stroje a podobne. Významným obohatením je možnosť potápať sa bez nutnosti neustále sa vynárať kvôli zásobám kyslíka. K dispozícii tak je ďalší “svet”, ktorý možno skúmať a kochať sa jeho krásami. A verte mi, stojí to za to. Potápanie je zábavné, skvelo dopĺňa hrateľnosť a keďže Aloy pod vodou nemôže bojovať, tak mení spôsob, ako treba k danej situácii pristupovať.

Po stránke hrateľnosti však ide o takmer rovnakú hru, akou bol i Horizon Zero Dawn. Ak ste si to minule užili naplno, užijete si to aj teraz. Ak však patríte na opačnú stranu barikády, potom vás, pravdepodobne, ani pokračovanie nepresvedčí o tom, že ide o vynikajúce dobrodružstvo.

Povinnou výbavou Alou je Focus, ktorý je neoceniteľným pomocníkom. Ukáže nielen slabé miesta strojov, ale aj typy munície, ktoré spôsobujú strojom najväčšie poškodenie. Okrem toho ním, ako aj minule, skenujete rôzne hologramy, hľadáte záchytné body, zberateľské predmety, cestu vpred a rôzne iné.

Prítomné sú i RPG elementy, ale nejde o RPG hru, aby nedošlo k omylu. Zlepšiť možno schopnosti Aloy, účinnosť zbraní, odolnosť brnení voči útokom a nástrahám, no nechýba ani učenie sa úplne nových pohybových schopností. Narástol však počet kategórií, do ktorých sú jednotlivé schopnosti Aloy rozdelené, ktorých je tento raz šesť. Všetko je však pekne prehľadné, intuitívne a stvorené na okamžité pochopenie. Vďaka rozšíreniu tohto elementu si Aloy môžete prispôsobiť svojmu štýlu hrania. A naozaj to funguje. O slovo sa opäť hlási aj crafting, no to asi neprekvapí naozaj nikoho.

Súboje s robotickým nepriateľmi sú podobné ako minule, no Aloy má k dispozícii viac prostriedkov, ako sa s nepriateľmi vysporiadať. Samozrejme, v prvom rade sú tu luky a rôzne typy šípov, či ďalšie zbrane s viacerými druhmi munície, no mnohé schopnosti a pasce dodávajú súbojom variabilitu, ak ich teda budete využívať. Poteší, že pribudli výbušné pasce aj na okrídlené stroje, ktoré súboje príjemne spestrujú. Je však iba na vás, či sa chcete si svojim nepriateľom pohrať, ale si to s ním vybavíte klasicky. Zlepšenie sa dočkal aj meelee boj, ktorý je tím pádom aj lepší, než tomu bolo naposledy. Nové útoky a kombá vám v prípade kontaktu na blízko nejeden raz zachránia kožu, no nemožno iba zbesilo búšiť do jedného, či druhého tlačidlá. Samozrejme, súboje s ľudskými nepriateľmi nie sú tak prepracované ako s robotmi, no to sa dalo očakávať. Osobne však chválim to, že hra výborne funguje ako v stealth prístupe, tak aj v čisto akčnom prístupe.

Vizuálne divadlo

Horizon Zero Dawn bola vo svojej dobe naozaj nádherná hra (a stále ňou je), ktorá z PS4 dolovala asi každé percento dostupného výkonu. Pokračovanie som hral primárne na PS5, kde je hra nádherná, nech už hráte v režime preferujúcom rozlíšenie (môj prípad), alebo uprednostňujúcom framerate. Grafická stránka poskočila ešte o level vyššie, hoci sa tomu verí asi iba s obtiažami. Krásne a rozmanité prostredia, nádherné nasvietenie, svet hýriaci farbami (na niektorých miestach, púšť, samozrejme, nie), rôznou faunou a k tomu nechýbajú ani veľmi detailné modely postáv. Našťastie, nie iba Aloy a tých najhlavnejších, ale aj rôznych vedľajších. Stroje sú kategória sama o sebe, v tomto smere niet čo vytknúť. Väčšinu síce poznáme už z minula, veď Aloy nezamierila na iný kontinent planéty, no či už známe alebo nové stroje sú nápadité a plné najmenších detailov. Špičková práca, ktorou Guerrilla Games potvrdzujú svoj talent.

Keďže ale ide o open world titul, chybičky sa nájdu. Občas sa prekryjú textúry, ktoré by sa nemali, na jednom mieste sa mi stalo, že slnečné svetlo pri jemnom otočení kamery predo mňa svietilo, no o pár stupňov do opačnej strany už nie a zaregistroval som aj v zopár rozhovoroch nie úplne presný lip sync. Ani jedna vec z vymenovaných vám ale nepokazí hranie. Nejaké bugy a glitche sa mi vyhýbali, hoci som hral verziu, ktorá ešte nemala Day One patch, čo chválim. Natrafil som aj na textúry, ktoré boli v nízkom rozlíšení, no to je asi v každej hre. Čo sa mi však najviac vrylo do pamäte je miestami pomalšie načítavanie detailov v pozadí a zvláštny pohyb očí postáv v rozhovoroch. Neplatí to o každom dialógu, no pozoroval som, že postavy hýbu očami aj vtedy, keď na to nie je dôvod. V tomto smere sa ešte vývojári môžu zlepšiť, napríklad The Last of Us Part II je v tomto ohľade predsa len niekde inde.

Z globálneho hľadiska je však Horizon Forbidden West nádherná hra, ktorá svojimi scenériami a prostrediami vie vyrážať dych. Veľmi často som zamieril do fotorežimu, aby som si zvečnil tú nádheru okolo Aloy. A verte mi, budete to robiť aj vy. Táto hra je totiž generátorom screenshotov.

Výborné je aj audio, najmä teda v prípade PS5 verzie, ktorá ponúka niektoré vylepšenia spojené s hardwarovou výbavou. Ak máte headset Pulse 3D, vychutnáte si prácu vývojárov naplno. Dabing je skvelý, herecký výkony taktiež, hudba v pozadí je veľmi príjemná a keď je to žiadúce, naberie na obrátkach, aby podporila dianie na obrazovke. Samozrejmosťou je využitie DualSense ovládača a jeho schopností. Najviac sú využívané adaptívne triggery a rozličné vibrácie.

Tieto funkcie si z pochopiteľných dôvodov na PS4 nevychutnáte, no ak ste sa ešte nedočkali svojej PlayStation 5, nemusíte zúfať, Horizon Forbidden West vyzerá výborne aj na predošlej generácii. Mnou skúšaná verzia na PlayStation 4 Pro vyzerala na 75″ obrazovke veľmi pekne, hoci detailnosť je nižšia a ani “čistota” obrazu nie je na úrovni PS5 verzie. Trochu mi prekážalo rozmazanie Aloy pri pohybe, akoby bola mimo hĺbky ostrosti, no pokiaľ nemáte hneď vedľa PS5 verziu pre porovnanie, asi vám to ani nepríde na um. Snáď ale ani nik nečakal, že by old-gen verzia mohla byť na úrovni aktuálneho hardwaru. Plynulosť je ale bezproblémová, dokonca sa ani konzola nechystala uletieť ako v prípade iných titulov, čo potešilo. Nahrávacie obrazovky sú oproti aktuálnej generácii, samozrejme, dlhšie, no na old gen štandardné. Bez problémov tak môžem odporúčať kúpu verzie pre starší hardware, dokonca budete môcť neskôr upgradovať na PlayStation 5 verziu bezplatne a ešte aj ušetríte 10€, nakoľko natívna verzia pre súčasnú generáciu stojí sama o sebe viac.

Lepšie ako minule?

Horizon Forbidden West je lepšia hra, ako bol Horizon Zero Dawn, o tom niet pochýb. Dokonca sa nebojím povedať, že v každom ohľade. Ak by sme to chceli zjednodušiť, Forbidden West je Zero Dawn na steroidoch. Preč je síce wau efekt z doteraz nevideného, no to je u pokračovania normálne. Nemožno čakať ani revolúciu v hrateľnosti, rozširuje a vylepšuje sa základ položený predchodcom. Guerrilla Games však dokázali prekonať svoju prácu, čo nebola vôbec ľahká úloha, no je vidieť, že vývojári na hre pracovali s radosťou a značka pre nich veľa znamená. Niečo málo cez 70 hodín, ktoré som v hre doteraz strávil ma presvedčili o tom, že toto dobrodružstvo stojí za to. Nenudil som sa ani chvíľu, a to je pri toľkých hodinách čo povedať. A viem, že na Zapovedanom západe ich ešte niekoľko desiatok strávim. Vydanie je tu už o 4 dni a ja môžem v závere povedať iba jediné, neváhajte ani chvíľu a vypravte sa na toho dobrodružstvo čo najskôr. Aloy a jej priatelia sa zaručene postarajú o to, aby ste pri hraní Horizon Forbidden West zažili skvelé chvíle. A bude to znieť ako klišé, no ja tu už mám aj kandidáta na hru roku.

Komentuj!