Project Zero: Maiden of Black Water – Hon na duchov s fotoaparátom

Japonské horory patria k tým najlepším a najdesivejším kúskom, čo si môžete pozrieť na filmovom plátne. Ani na hernej scéne tomu nie je inak, veď kto by dnes nepoznal série Silent Hill alebo Resident Evil? Obe zmienené sa však nesú skôr v európskom duchu, aj keď ázijskú inšpiráciu je v nich určite cítiť. Okrem nich existuje aj séria Fatal Frame, u nás skôr známa ako Project Zero, ktorú si dlhodobo mohli vychutnať len konzoloví hráči. Tá sa na dlhšiu dobu odmlčala, ale nakoniec sme sa dočkali jej opätovného uvedenia na novú generáciu konzol a konečne aj na PC. Pre hororových fanúšikov je to dobrá správa, aj keď sme sa dočkali iba „remasteru“ posledného dielu s názvom Maiden of Black Water, ktorý vyšiel v roku 2015 len pre konzolu WiiU. Poďme sa teda pozrieť, či nás Project Zero dokáže vyľakať aj v PC verzii.

Recenzovaná verzia: PC

Séria Project Zero je známa najmä vďaka tomu, že sa inšpiruje najmä japonskou kultúrou a v našich končinách tak prezentuje niečo, na čo nie sú európski hráči bežne zvyknutí. Zároveň sa odlišuje od ostatných hororových hier tým, že nie je zameraná na masakrovanie potvor so širokým arzenálom zbraní alebo na zbabelé utekanie a skrývanie sa v kútoch. Project Zero sa skôr zaoberá klasickým zobrazením duchov, ktorých bežným spôsobom nezraníte. Z toho dôvodu prichádza na scénu špeciálny fotoaparát Obscura slúžiaci na ich zaháňanie. Táto značka si skrátka zobrala k srdcu staré povery, na základe ktorých vám fotografia dokáže ukradnúť dušu, a toto ďalej pôsobivo rozvíja. Ak vám ako PC hráčom príde takýto systém povedomý, tak sa nemýlite. Sériou Project Zero sa inšpirovali aj indonézski vývojári, ktorí stoja za sériou DreadOut, ale tí už fotoaparáty pojali trochu modernejšie.

Ach, to večné hľadanie

Maiden of Black Water je v podstate akčná adventúra z tretej osoby. Samotný hlavný dej vám predstaví príbehy troch hlavných protagonistov (Ren Hojo, Yuri Kozukata a Miu Hinasaki), ktoré sú navzájom prepojené. Ústredný motív spočíva v tom, že všetci traja hrdinovia majú zvláštne schopnosti, vďaka ktorým dokážu vidieť duchov alebo čítať spomienky iných ľudí. Takto sa zapletú do tajomných udalostí odohrávajúcich sa na hore Hikami. Postupne budete zisťovať, prečo je daná hora posvätná a hlavne prečo sa z nej nikto nikdy nevrátil živý. Tá je pochmúrnym miestom plným nešťastia, bolesti a smrti. Obývajú ju duchovia tých, čo skonali násilnou smrťou. A práve oni nútia návštevníkov, aby tam spáchali samovraždu. Priznám sa však, že z hlavného príbehu som mal dosť často pocit, že sa tam len všetci hrajú na schovávačku. Duchovia totiž neustále niekoho vábia a vy ako jedna z hlavných postáv sa ho vydáte hľadať. Yuri hľadá svoju učiteľku a kamarátku Hisoku, Miu nezvestnú matku a Ren sa snaží nájsť pôvod svojich nočných môr.

Sadako o týždeň čakať nemusíte

Na prvý pohľad sa môže zdať, že príbeh je jednoduchý a nič zaujímavé vám neponúkne, ale nie je tomu tak. Aj keď sa toho veľa nenarozpráva a čaká vás 14 kapitol, v ktorých hráte vždy za inú postavu (až na záverečnú), celú hru vás bude sprevádzať množstvo záznamov. K tomu si postavy budú robiť ešte aj poznámky do denníka, vďaka čomu sa dozviete mnoho informácií o samotnej hore, o rituáloch, čo sa tam konali, a o tom, prečo je dané miesto posvätné. No a popritom na vás bude vyskakovať množstvo duchov, ktorí prezentujú rôznych nešťastníkov, čo na tomto mieste zahynuli. Takže sa postupne stretnete s utopencami, obesencami, mŕtvymi kňažkami či kňazmi, pričom každý typ ducha sprevádza nejaká jeho minulosť. No a keďže viete čítať spomienky ľudí, viete čítať aj spomienky duchov. Keď ich porazíte, môžete zistiť, ako zomreli. Odomkne sa vám tak video, ktoré vyzerá ako starý poškodený záznam na videokazete. Mnohé z nich sú pritom rozhodne desivé.

Blúdenie v kruhoch alebo japonský lov duchov?

Môj stručný popis dejovej línie vás zrejme doviedol do rozpakov, ale aj keď to na prvý pohľad vyzerá tak, že hra je len virtuálnym simulátorom hľadania Walda, nie je tomu tak. Keďže sa však odohráva len na hore Hikami, veľké množstvo oblastí určite neočakávajte. Dosť často sa tak budete pohybovať po lokalitách, ktoré ste už raz prešli… dobre, ktoré ste minimálne trikrát prešli. Niekedy sa to vývojári snažia osviežiť tým, že sa tam znovu objavujú predmety a vyskakujú na vás ďalší duchovia, ale keďže má hra skoro 20 hodín, tak už po 10 hodinách sa môže dostaviť menší stereotyp. Nakoľko ide o japonskú hru, môžete počítať s tým, že budete mať na výber viacero koncov a to za každú z postáv. Nemusíte sa však báť, že vám počas hry niečo unikne, keďže výber daného konca závisí len od jedného alebo dvoch rozhodnutí v poslednej misii.

Hrateľnosť

Pokiaľ sa aktuálne rozhodnete zahrať si Project Zero na počítači, počítajte s tým, že musíte mať gamepad. Napriek tomu, že vývojári urobili tento „remaster“ aj pre PC, akosi pozabudli, že väčšina PC hráčov ešte naďalej používa na hranie klávesnicu a myš – hoci stihli prisľúbiť, že to v priebehu najbližších týždňov napravia. Najväčším problémom hry je však kamera. Časom si na ňu zvyknete, ale hra má aspoň podľa mňa dosť vysoký FOV. Tým pádom máte postavu nalepenú na celú obrazovku, čo spôsobuje problémy najmä pri uskakovaní alebo po pádoch na zem. Práve vtedy sa totiž kamera nevie rozhodnúť, ako sa má zachovať, takže často vám z obrazovky zmizne celá postava. No a najhoršie je to v úzkych priestoroch, keď na vás útočí viacero duchov. Taktiež počítajte s tým, že postavy sa pohybujú dosť ťažkopádne, čo má zrejme evokovať ich ustráchaný a opatrný prístup. Spomenúť musím i QTE momenty, ktoré sú tu ako päsť na oko. Neviem, či sa ich len nepodarilo preniesť z Wii ovládača alebo jednoducho nefungujú – objavujú sa totiž len vtedy, keď sa snažíte niečo zobrať zo zeme a chytí vás ruka ducha. Čokoľvek som už klikal na gamepade alebo na klávesnici, vždy mi aj tak zobrala polovicu života, takže časom som to začal ignorovať.

Súboje s duchmi

Ako som už spomínal vyššie, jediným spôsobom ako bojovať s duchmi je pomocou fotoaparátov Obscura. Tie máte v hre dva, jeden má Ren a druhý si striedajú Miu a Yuri. Za ničenie duchov, snímanie zjavení počas príbehu a ďalšie maličkosti dostávate body, za ktoré si môžete fotoaparáty vylepšovať. Body sa pritom zdieľajú medzi jednotlivými postavami a obidva fotoaparáty treba vylepšovať zvlášť. Rozdiel medzi nimi je v tom, že ten Renov dokáže urobiť 4 fotografie naraz, ale nedajú sa do neho vložiť špeciálne šošovky. Ten Yurin má však niekoľko šošoviek, ktoré keď použijete, tak sa jej doplní život, získa viac bodov, omráči duchov alebo im uštedrí väčšie poškodenie. Zároveň platí, že vami zbierané filmy majú rôzne vlastnosti a na základe vzácnosti spôsobujú duchom väčšie poškodenie. Základný film však môžete používať donekonečna. Boje prebiehajú tak, že duchom musíte uštedriť dostatočné poškodenie, aby ste ich vyhnali. Musíte ich teda odfotiť, keď na vás útočia, čím dosiahnete takzvaný Fatal Frame. Druhá možnosť je fotiť ich viackrát, pričom v závislosti od počtu orbov na fotke duch obdrží väčšie poškodenie.

Grafika a zvuk

Zrejme ste si všimli, že slovo remaster píšem v spojení s týmto titulom v úvodzovkách. Akokoľvek sa totiž na hru pozerám, nevidím dôvod, prečo by som ju mal označiť týmto slovom. V podstate ide len o port z Wii na nové konzoly a PC, kde ako bonus PC hráči dostali aj nefunkčné ovládanie. Po vydaní sa v hre dokonca nedalo nastaviť ani vyššie ako HD rozlíšenie a hra fungovala na monitoroch s vyššou frekvenciou ako 60 Hz zrýchlene. To však vývojári ihneď opravili, inak by som nebol až taký mierny. Keď som si pozrel pár videí z Wii a porovnal to s aktuálnou PC verziou, osobne som tam nevidel skoro žiadny rozdiel. Grafika je na približne rovnakej úrovni ako pôvodný Resident Evil 4, čo potvrdzujú aj na dnešnú dobu strašne nízke systémové nároky. Optimalizácia je však vďaka tomu v poriadku a ani raz som si nevšimol, že by došlo k nejakým výkyvom v počte snímok za sekundu.

Zvuková stránka je na dosť dobrej úrovni a pekne pomáha vytvárať správne strašidelnú atmosféru, aj keď večne opakujúce sa hlášky tých kňažiek vám asi začnú časom liezť na nervy – tak ako i mne. Rozhodne však len tak nezabudnete na Fuyuhinu pieseň, ktorá sa vám zaryje až pod kožu a budete mať z nej zimomriavky ešte pár minút po tom, čo doznie. Taktiež chválim i melancholickú japonskú pieseň zo záveru. Anglický dabing mi prišiel mnohokrát taký nemastný neslaný. Často som mal pocit, akoby ho len naoko napasovali, keďže ani titulky s ním niekedy nestíhajú a tie budú zrejme načasované podľa japončiny.

Bonusová kapitola

Po odohraní hlavného príbehu sa vám odomkne ešte krátka bonusová kapitola zo 4 epizód za ninju Ayane zo série Dead or Alive. Priznám sa, že neviem, čo týmto bonusom chceli vývojári povedať, keďže vôbec nepasuje medzi to, čo sa udialo počas hlavnej dejovej línie. Vložiť do hry stealth pasáž možno vyzerá ako dobrý nápad, ale v praxi to veľmi nefunguje. Duchovia sa správajú nevypočítavo, takže je ťažké odsledovať, po akých trasách sa pohybujú a mnohokrát sú natlačení tak blízko pri sebe, že aj tak je najlepšie len okolo nich prebehnúť. Špeciálna baterka na ich omračovanie je prakticky nepoužiteľná. Už vo výcviku som si myslel, že je niekde chyba, lebo som musel duchovi zasvietiť do tváre asi desaťkrát, kým som ho omráčil. No a keď je okolo vás viac duchov, rozhodne vám to nepomôže. Takže v konečnom dôsledku som v bonusovej epizóde len behal od dverí k dverám, keďže po ich zabuchnutí už ma duchovia nenaháňali. Okrem toho sa vývojárom podarilo touto kapitolou ešte viac ukázať, že NPC sa zasekávajú o každý roh, pričom potom sa k vám zázračne teleportujú aj po niekoľkých miestnostiach.

Záver

Ak ste fanúšikom hororov, tak Project Zero: Maiden of Black Water rozhodne vyskúšajte. Pokiaľ ste však PC hráčmi, radšej ešte chvíľku počkajte, kým vývojári doplnia aspoň to ovládanie pre myš a klávesnicu. Možno časom doladia aj iné chyby. Samotná hra vás však zabaví na rozhodne dlhú dobu a báť sa budete ešte o dosť dlhšie. Medzi tým neuveriteľným množstvom najmä indie hororov ide o veľmi originálny kúsok. Je však škoda, že sa nedočkala dôstojného remasteru, ale len takéhoto nedoladeného portu. No vzhľadom k tomu, že vyšla po prvýkrát na PC a recenzujem práve túto verziu, prižmúrim trochu oči a udelím jej vyššie hodnotenie, ako si tento port zaslúži. Samotná hra by totiž nemala upadnúť do zabudnutia.

Komentuj!