Samurai Warriors 5 – Bojovníci po stýkrát

Prešli už tri dlhé roky odkedy som recenzoval projekt s názvom Warriors Orochi 4, o ktorom som spočiatku z príbehového hľadiska nevedel absolútne nič. Až neskôr mi došlo, že ide crossover dvoch univerz, konkrétne Dynasty Warriors a Samurai Warriors. Ubehli zmienené tri roky, no a vyšiel nový diel z divokej ságy hack and slash samurajov, ktorí trhajú celé armády na márne kúsky. Ako na mňa zapôsobilo Samurai Warriors 5 fungujúce na úplne rovnakých princípoch ako vyššie zmienený projekt?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Nemám nič proti hack and slash záležitostiam, práve naopak. Nadmieru obľubujem divoké akčné hry, ktoré sa pýšia nádhernými vizuálnymi efektami a ohurujú vývojárskymi možnosťami, no hlavne nápadmi. To je ostatne dôvod, prečo mi príde východná herná scéna tak zaujímavá. Disponuje totiž nápadmi, ktoré u tuzemských alebo amerických autorov jednoducho nenájdem a ani sa ich nikdy od štúdií ako Rockstar Games alebo EA nedočkám. Japonská a čínska kultúra je jedným slovom pútavá.

Aj Koei Tecmo so svojím Nioh alebo Square Enix s minuloročným Final Fantasy VII Remake ponúkajú hĺbavé zážitky, ktorým nechýba myšlienková sila, avšak súčasne stoja na bravúrnom súbojovom systéme, ktorý má efektov a najrôznejších vizuálnych doplnkov na rozdávanie. Obdobne som vnímal i Warriors Orochi 4, ktoré som v tých dávnych stredovekých dobách recenzoval. Vtedajšia divoká akcia ma zaujala natoľko, že som hre udelil veľmi slušnú známku. Pri Samurai Warriors 5 som teda logicky očakával obdobne pozitívny záver. Lenže týmto anime samurajom akosi došiel dych…

Cti tu niet

Dejová línia primárne sleduje historickú postavu menom Oda Nobunaga počas jeho vzostupu k moci a teda pri úlohe o zjednotenie vojnou zmietaného Japonska. To znamená, že oproti Warriors Orochi 4 disponuje piaty diel ságy Samurai predsa len o niečo ukotvenejšie príbehové zázemie a ľahšie doň preniknú i hráči, ktorí neobľubujú crossover počiny. Tvorcom sa totiž relatívne dobre podarilo vykresliť dobu a ak sa vám pre zmenu podarí odmyslieť si všetky nadprirodzenosti vychádzajúce primárne z bujarej hrateľnosti, dostanete solídnu historickú drámu plnú intríg, vzájomného súperenia a krutých vojen.

Áno, dialógy príležitostne škrípu, stimulácie postáv narážajú na mantinely očividnej a vlastne aj priznanej jednoduchosti, no to nič nemení na tom, že ten príbeh je naozaj nadmieru pekne vyrozprávaný, nechýba mu iskra a ani vykreslenie pre tunajšieho hráča exotickej atmosféry. Čo na tom, že sa všetci riadia prízemnou logikou – akonáhle ma porazíš, som tvoj verný brat spolubojovník. Po čase túto dieru začnete ignorovať a vlastne ju bez problémov prijmete. Ostatne, fanúšikovia sú na to zvyknutí a nováčikovia to nepochybne prekonajú. Exotickým kontúram pritom dopomáha i príjemný hudobný podklad, ktorý však celkom zanevrel na dobové zvuky. Ide skôr o divoký elektrický zvukový zbor, pričom ten primárne nahráva efektnosti akcie. Tá tu hrá absolútny prím.

Pôvabne extatické…

To čo je najväčšou devízou celého Samurai Warriors 5, ste videli už v samotných traileroch a početných predstaveniach. Súbojový systém, ktorý sa neradí medzi pedantne animovaný sled dômyselných útokov, ale patrí k divokému hack and slash, kde nezriedka ani nevidíte, čo sa vlastne deje na obrazovke. Ak by som niečo pochválil, je to fakt, že typické anime bitky nepôsobia tuho a charaktery sa pohybujú po bojiskách celkom ladne. Vývojári vás nezasypú enormným množstvom kombo útokov, skôr prirodzene nabaľujú jednotlivé prvky a pedantne ich implementujú do akčnej zložky, vďaka čomu sa akejkoľvek novinke ľahko a rýchlo priučíte.

Akonáhle sa však takpovediac dostanete do svojho flowu, to tempo je neuveriteľné a pocit z likvidácie davov neopísateľný. Zo všetkých smerov blčia pestrofarebné efekty typické pre východnú hernú sféru, v priebehu niekoľkých sekúnd váš meč alebo akákoľvek iná zbraň vystrelí na desať diametrálne odlišných smerov a protivníci lietajú vzduchom, akoby ste sa dívali na grotesku s Asterixom a Obelixom v hlavnej úlohe. To je zhruba deväťdesiat percent obsahu tohto samurajského eposu od autorov z Omega Force (odnož Koei Tecmo). Pochopiteľne, to však nie je bez problémov. Jednak až okázalo často robí problémy kamera, ktorá by po tých rokoch mohla byť opravená, no práve kvôli nej príležitostne absolútne netušíte, kde sa vlastne nachádzate.

Druhým neduhom je prirodzený chaos. Občas naozaj nevidieť, čo vaša postavička robí a tým trpí aj efektnosť animácií a kombinovania útokov. Mimo to je akčná zložka adekvátne spracovaná, akurát jej chýba čosi unikátne. Fanúšikov síce poteší, no zo sedadla rozhodne nezdvihne. Nováčikovia však budú zaručene spokojní. Ak teda hľadáte divokú akciu, ste tu na správnom mieste, pretože piati samurajskí bojovníci (ako aj ďalšie dve univerzá) sú na neustálych súbojoch postavení. V zásade v každej úrovni sa deriete cez husté hordy NPC oponentov, ktorí príliš nevedia čo robiť. Nie sú ofenzívni, ani defenzívni a viac-menej pôsobia ako výplň prostredia, cez ktorú sa s chuťou presekáte. Po úplne prvom leveli ste totiž až tak vylepšení, že vás pešie jednotky nedokážu zastaviť ani keby chceli (hovoríme pritom o hard náročnosti). Jedinou relevantnou výzvou sú generáli v podobe akýchsi mini-bossov. Tí vám vedia vyvolať pot na tvári a neraz si bitku s nimi budete musieť zopakovať. No okrem toho možno hovoriť skôr o pôžitkárskom hraní, ktoré však zásluhou malej nápaditosti a v podstate neexistujúcej výzvy upadá do nechcenej monotónnosti.

RPG elementy tu nájdu svoje zastúpenie aj tentokrát, pričom ich autori spájajú s viacerými hernými módmi (nebojte sa, na žiadny online režim nedôjde). To znamená, že k získaniu niektorých funkcií budete musieť priamo vystúpiť z príbehového módu a pustiť sa do iného, čo je pomerne zaujímavý nápad, ale nefunguje to ideálne. Aspoň nie v mojich očiach, keďže zastávam názor, že do single player režimu by nemali byť takto nasilu pripájané iné súčasti hry, ktoré chcú autori v daný moment predstaviť, ukázať alebo ich akokoľvek promovať. Každopádne, samotné RPG prvky sú úplným štandardom, ktorý príliš neprekvapí. Máte zbrane, ku ktorým viete pripevniť predmety a tie vám následne prepožičiavajú nejaké vlastnosti. Ďalej získavate skúsenosti a za ich míňanie kupujete špeciálne schopnosti, pričom tie využívate k likvidácii konkrétneho typu protivníkov. Nejde o nič zložité, avšak prízemnej hrateľnosti to dodáva istú hĺbku, ktorá celej hre mimoriadne svedčí.

Taktika i dialógový chaos na bojiskách

Vývojári nezanevreli ani na dobrý dizajn úrovní, ktorý využíva počty a úzke prostredia k navodeniu klaustrofobických pocitov a súčasne k zhusteniu svižnej akcie. Tentokrát totiž dochádza i na uzavreté bitky, kde nutne neutekáte po masívnych bojových poliach a neodrážate davy a davy prichádzajúcich armád. Stiesnenejšie priestory fungujú ako príjemná zmena a osvieženie oproti obrovským bitkám, kde dobývate celé hrady a odrážate hneď niekoľko opozičných vojsk. Je dobré, že autori nútia hráča dynamicky sa presúvať z jedného kúta mapy na druhý a taktizovať takpovediac za pochodu. Súbojom to dodáva náramný šmrnc a súčasne sa cítite ako ozajstný generál, ktorý sa musí bitke prispôsobiť, aby ju bol schopný skrotiť.

No problémom opätovne zostáva rozprávanie príbehu v rámci misií. Dialógy síce nabiehajú na obrazovku, avšak sú predkladané v takej kadencii, že jednoducho nestíhate a hru musíte neustále zastavovať. Priamo v menu môžete nájsť okienko s dialógmi a tie si následne môžete prečítať a zistiť, čo sa to vlastne práve stalo a čo je vašou úlohou. Asi mi dáte za pravdu, že nie je práve jednoduché bojovať v takto masívnej miere a súčasne čítať, čo prítomné postavy práve riešia. A tento problém pritom pretrváva už dlhé roky a dúfam, že sa jeho vyriešenia niekedy naozaj dočkáme. Zážitku by to iba prospelo, nakoľko tento slovný chaos až otravným spôsobom brzdí gameplay.

Seppuku

Ako som už spomínal, tri roky dozadu sa mi pod ruky dostala akčná záležitosť Warriors Orochi 4, ktorá ma svojho času prekvapila mierou akcie a zakomponovania najrôznejších efektov pre vytvorenie čo najextatickejšieho pôžitku z likvidácie nekonečných davov bezbranných bojovníkov. Samurai Warriors 5 je na tom podobne a v rámci svojho žánrového zamerania autori z Omega Force vlastne ani nemajú konkurenciu, pretože niečo podobné nikto nerobí.

Bohužiaľ, po tých rokoch mi to už samo o sebe nestačí. Grafická stránka sa takmer nikam nepohla a hoci vyhráva v rámci vizuálnych efektov, je cítiť enormnú zastaranosť i autorskú neochotu konečne sa nejakým spôsobom posunúť vpred. Netvrdím, že by trpel dizajn úrovní, alebo dobovo ladený príbeh. No s hrateľnosťou je to už horšie a práve tá je esenciou všetkého. Nezáujem a pocity frustrácie sa začnú vkrádať pomerne skoro, keďže vývojári si vystrieľajú všetky tromfy už v prvej misii a následne iba variujú predstavené prvky do rôznych podôb a s odlišnými oponentami. No základ je stále ten istý – sekaj, až kým neuvidíš obrazovku s nápisom víťazstvo.

A to si ešte predstavte, že sa z celej hry veľmi rýchlo vytratí i element výzvy, ktorý neraz mnohých motivuje k prekonávaniu sa. Som síce zvyknutý, že takto orientované hry sú konceptuálne jednoduché a nad rámec masívnej hack and slash akcie toho mnoho neponúknu, avšak dnes mi už nestačí jeden aspekt ďaleko prevyšujúci všetky ostatné. Nie nejde o zlý titul, akurát v prípade, že ste už hrali ľubovoľnú iteráciu z Warriors Orochi, Samurai Warriors alebo Dynasty Warriors, nič nové alebo zaujímavé tu nenájdete. Iba klasický a neprekvapujúci kvalitatívny štandard, ktorý po tých dekádach potrebuje akúkoľvek relevantnú zmenu.

Komentuj!