Returnal – Keď smrť neznamená koniec

Prvé dojmy z titulu Returnal naznačili, že hry od fínskeho štúdia Housemarque ani po opustení obľúbených twin-stick strielačiek nemusia stratiť nič zo svojho kúzla. Išlo však iba o postrehy z úvodu. A ten, samozrejme, môže byť omnoho pôsobivejší a zábavnejší, než to, k čomu sa hráč dopracuje časom. Ako to teda s najnovšou exkluzivitou pre PlayStation 5 nakoniec dopadlo?

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Pokiaľ neviete, čo Housemarque v minulosti vyprodukovali za počiny, je to napríklad Nex Machina, Resogun, Alienation a mnohé ďalšie, nakoľko ide o najstaršie fínske vývojárske štúdio. Vždy išlo o menšie tituly, ktoré si našli publikum, no skôr či neskôr muselo prísť na rozhodnutie, čo ďalej. Je pravdou, že twin-stick strielačky od autorov sídliacich v Helsinkách boli špičkové a tešili sa dobrým recenziám, o nejakých predajných úspechoch sa mohlo hovoriť iba ťažko.

I z toho dôvodu Housemarque vydali v roku 2017 prehlásenie, že je čas posunúť sa vpred a skúsiť niečo nové, ambicióznejšie. Prvý oznámený “veľký” titul, battle royale Stormdivers, však bol uložený k ľadu a čakalo sa, s čím sa vývojári prihlásia o slovo. Minulý rok bolo oznámené, že Housemarque pracujú na exkluzivite pre PlayStation 5 menom Returnal. A ja vám v nasledujúcich riadkoch prezradím, či štúdio zvládlo odklon od klasických arkádových strieľačiek, alebo pri nich mali radšej zostať.

Všetko najhoršie, Selene

Príbeh Returnal stojí na časovej slučke, ktorá hlavnú hrdinku Selene neustále vracia na začiatok. Zomriete a prebúdzate sa pri svojej lodi Helios, respektíve priamo v nej. V nej Selene, členka vesmírneho programu ASTRA, letí na planétu Atropos. Bohužiaľ, po ceste sa niečo pokazí a následný príchod na planétu ani zďaleka nepripomína hladké pristátie. Helios je v troskách, Selene na neznámej planéte, a tak nastáva boj o prežitie.

Hlavná hrdinka sa tak vydáva na prieskum planéty, no ako sa veľmi rýchlo ukáže, nie je tu po prvý raz. A po prvom úmrtí sa ukáže, ako to na tomto mieste chodí. Smrť totiž ani zďaleka neznamená koniec, skôr nový začiatok. Selene však musí zistiť, prečo uviazla v časovej slučke a pokúsiť sa z nej uniknúť, nakoľko život zameraný na jeden opakujúci sa deň nie je práve príjemná predstava. Postupne sa Selene dozvedá, čo sa vlastne deje, aké boli jej predošlé pokusy (tie, ktoré sa odohrali ešte skôr, než sa Selene chopil hráč) a i to, ako sa na nehostinnej planéte veci majú.

Príbeh Returnal je jednou z vecí, ktorá ma príjemne prekvapila. Hoci sa odokrýva iba veľmi pozvoľna a útržkovite, vždy som sa na ďalší dielik z celkovej skladačky tešil. V podstate som v tomto smere od hry veľa nečakal, nakoľko predošlá tvorba Housemarque naozaj nestála na príbehu. Tento raz je tomu však inak, pretože príbeh a jeho rozplietanie tvorí podstatnú časť zážitku. Nechýbajú ani šokujúce momenty, ktoré vás prekvapia a vyvolajú wau efekt.

Reštart

Aby ste si však Returnal užili, musíte pristúpiť na to, že ide o titul, ktorý v sebe spája rogue-lite a metroidvaniu. Po smrti tým pádom nepokračujete pri checkpointe (i keď výnimočne je tu i taká možnosť), ale vraciate sa na začiatok a prichádzte takmer o všetko, čo ste na svojej ceste získali. Žiadna lepšia zbraň, či pozbierané predmety. Samozrejme, skúsenosti a niektoré vylepšenia sú permanentné, no ak získate počas pokusu lepšiu zbraň, iba veľmi ťažko sa potom vracia k základnej na úrovni nula. Taktiež musíte počítať s tým, že ani v úvodnej oblasti nie je možné dostať sa ihneď všade.

Je tak nutné skúšať, objavovať a mať dávku trpezlivosti, bez nej to nepôjde. Napriek tomu je však každý jeden pokus zábavný, pretože Housemarque majú akciu v malíčku. A o tú tu ide predovšetkým. Strety s nepriateľmi sú viac než časté, poriadne hektické, no mimoriadne zábavné a uspokojujúce, a to aj vďaka zbraniam, ktorých je dostatok a navzájom sa od seba odlišujú. Našťastie to platí aj o súbojoch, ktoré po smrti niekde ďalej absolvujete opäť v úvode. Neskôr sú síce nepriatelia na začiatku skôr rozcvičkou, no i tá sa zíde. Returnal je jednoducho Bullet hell ako sa patrí.

Čo do hrateľnosti ide o akčnú third person záležitosť so všetkým, čo k tomu patrí. Selene má k dispozícii niekoľko pohybov, svoju zbraň a pomerne rýchlo získanú aj meelee zbraň. V podstate tak máte k dispozícii všetko, čo potrebujete. Ovládanie je inak maximálne intuitívne a nie je s ním žiaden problém. Ak často hrávate akčné tituly, budete sa v tomto smere cítiť ako doma. Svoju úlohu zohráva i svet planéty Atropos, ktorý sa každým pokusom mení. Po niekoľkých opakovaniach zistíte, že generovanie sveta nie je úplne jedinečné, skôr sa celková skladačka poskladá z rovnakých dielikov, ale inak. Na známe miesta tak môžete naraziť inde, respektíve budú inak usporiadané. Znovuhrateľnosť a s ňou spojené zmeny v svete taktiež tvoria podstatnú časť celkového zážitku. Práve vďaka tomu sa Returnal ani pri opakovanom hraní, prípadne pri XY pokuse neopozerá. V tomto smere odviedli autori výbornú prácu.

Niečo za niečo

Aby to však nebolo pre Selene jednoduché, niektoré predmety a vylepšenia fungujú spôsobom “niečo za niečo”. V tomto smere je to myslené tak, že napríklad niektoré predmety, či truhlice s predmetmi sú “nakazené”, takže pri ich zbieraní dostávate určitý postih. Jedným z nich je napríklad to, že pri zodvihnutí hocakého predmetu utŕžite zranenie, no to je iba jeden trest z mnohých.

Je pravdou, že tieto postihy možno odstrániť, no na to je nutné splniť nejaké úlohy, ako napríklad zabiť určitý počet nepriateľov meelee zbraňou a podobne. Tieto nákazy môžete mať naraz i viaceré, no ako sa hovorí, dva razy a dosť, pretože pri tretej nastáva kritické zlyhanie, čoho následkom je zničenie cenného artefaktu, čo je niečo, po čom netúžite.

Ďalej tu máme parazitov. Fungujú na podobnom princípe, hoci týchto môžete zbierať veľa a nehrozí zlyhanie, ako v prípade nakazených predmetov. Paraziti však poskytujú okrem znevýhodnenia aj výhody, a tak za cenu napríklad nemožnosti zobrať určité zdravie získate rýchlejšie “vychladnutie” sekundárneho útoku. Musíte tak premýšľať, čo si na seba zoberiete, v opačnom prípade si môžete viac uškodiť, než si pomôcť. Tento taktický prvok však prospieva i v tom, že si môžete hru napríklad urobiť náročnejšou, ak vám to bude pochuti. Returnal je však sám o sebe náročným titulom, takže to nebude pre každého.

Čo dokáže PlayStation 5

Po technickej stránke je Returnal naozaj ukážkové dielo. Hra vyzerá vynikajúco, pričom beží v rozlíšení 4K pri 60fps a nechýba ani ray-tracing. Vďaka tomu je Atropos naozaj pôsobivé miesto, napriek jeho hororovej atmosfére. Vynikajúca je aj estetika, hoci autori nezaprú čerpanie inšpirácie v známych filmoch. Samotný interiér lode Helios pripomenie nejednému fanúšikovi sci-fi sériu Alien, pričom podobných prvkov je titul plný. Našťastie, táto inšpirácia padla na úrodnú pôdu a hra nepôsobí ako vykrádačka, skôr ako pocta. Okrem toho je veľmi dôležité aj 3D audio, ktoré je špičkové a ja nemôžem urobiť inak, než vám odporučiť hranie so slúchadlami, inak sa pripravíte o podstatnú časť zážitku.

Nezabudlo sa ani na ovládač DualSense, ktorý vývojári využili naplno. Haptická odozva je ukážková, pričom by titul mohol poslúžiť ako prezentácia toho, čo gamepad dokáže. Výborné sú vyžité i adaptívne triggery. Trigger L2, ktorým mierite má okrem tejto funkcie aj schopnosť aktivovať špeciálny útok, pričom ak tlačidlo stlačíte do polovice, zamierite, no ak prekonáte kladený odpor a L2 dotlačíte naplno, aktivujete špeciálny útok. Šikovné a užitočné.

Po technickej stránke tým pádom nemožno Returnalu niečo vyčítať. Hra beží plynulo a to i v hektických chvíľach. Vy si ju síce budete môcť zahrať aj s Day 1 patchom, no v tomto prípade vôbec nie je nutný, nakoľko neopravuje nič zásadné. Je pravdou, že asi dva razy mi hra spadla, ale to sa môže stať a verím, že vy sa s týmto problémom ani nestretnete.

Nie pre každého

Hoci je Returnal vynikajúca hra, určite ju nebude takto vidieť každý. Zomrieť a objaviť sa znovu na začiatku, to je niečo, čo vie byť frustrujúce. Oceňujem však odvahu Sony poskytnúť v portfóliu exkluzivít pre PS5 aj tituly, ktoré nie sú úplný mainstream. Stačí sa pozrieť na launchovku v podobe Demon’s Souls. To rozhodne nie je titul pre každého, nech už je akokoľvek skvelý. Podobne je na tom aj Returnal, ktorý si napriek tomu zaslúži pozornosť všetkých majiteľov PlayStation 5.

Housemarque totiž dokázali, že patria do veľkej ligy, hoci ich meno, aspoň zatiaľ, nemá takú prestíž ako Naughty Dog, či SIE Santa Monica. Stále sa však bavíme o third party vývojárskom štúdiu. Napriek tomu fínsky tím dokázal, že s adekvátnym rozpočtom a podporou od Sony môže smelo konkurovať zvučnejším menám. Veď kto by len čakal, že ich prvá “veľká” hra bude mať na konci roka šancu zabojovať o titul roku? To je samo o sebe asi dostatočné zhodnotenie toho, ako skvelý Returnal je. Takto ma vyzerať next-gen!

Komentuj!