Speed Limit – Nebezpečná rýchlosť

Je to už nejaká doba, kedy pri hrách nešlo v prvom rade o grafickú stránku hry či online multiplayer, ale skôr sa cenil príbeh. Aj ja dnes preferujem tituly, ktoré ma “dostanú” práve príbehom, no som hráč vychovaný deväťdesiatymi rokmi a arkádové hry s pixelovou grafikou si aj dnes rád vyskúšam, častokrát im dokonca dám prednosť pred AAA produkciou. Dnes recenzovaný titul patrí do tejto kategórie, pretože akčný počin Speed Limit od štúdia Gamechuck, stojí na arkádovom zážitku v pixelovej grafike, pričom príbeh v tomto prípade naozaj nehrá prím. Držte si klobúky, bude to poriadne rýchla jazda.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Hneď v úvode prezradím, že Speed Limit na jeden priechod nepredstavuje žiadnu zdĺhavú záležitosť, hru totiž môžete mať prejdenú za zhruba tridsať minút. Tu však ale zábava nekončí, ba naopak, skôr začína. Vo svojej podstate je to neúprosná a nemilosrdná arkáda, ktorá si vyžaduje hlavne pevné nervy, rýchle reflexy a stovky, možno aj tisíce opakovaní jednotlivých checkpointov. To však nie je nedostatok, ale kúzlo tejto divokej jazdy.

V úvode sa ocitáte vo vlaku, v koži neznámeho hrdinu, po ktorom strieľajú kvantá ozbrojených mužov. Nepriatelia však napohľad pripomínajú mužov z jednotky S.W.A.T., než nejakých banditov. Hrdinovi nezostáva nič iné ako utekať a prestrieľať si cestu z vlaku von. Po úspešnom úteku z vlaku zoskakujete a sadáte do auta, následne sa mení aj pohľad, ktorý pripomína skôr prvé dva diely série Grand Theft Auto, než to, čo ste hrali dovtedy. Stále však strieľate o život a snažíte sa utiecť nepriateľom. Po prejdení druhej úrovne sa ocitáte na motocykli a perspektíva pohľad herného režimu sa opäť mení. Spôsob prechodu medzi úrovňami je v celej hre bez loadingov a prípadných cutscén.

Z motocykla zoskakujete do vrtuľníka a stále strieľate. Zrazu tu máme izometrický pohľad na scénu, pripomínajúci Desert/Jungle Strike, ktorý si moji rovesníci určite pamätajú. Po desiatkach, možno stovkách opakovaní ste v poslednej úrovni ako pilot stíhačky. Tu som si zaspomínal na arkádový automat, v ktorom ste boli pilotom a celá stíhačka, v ktorej ste sedeli sa ani nehýbala, iba pozadie. Bol to „simulátor“ After Burner. Súboj s bossom mi dal nejaký ten čas zabrať a po zostrelení poslednej stíhačky, padáte voľným pádom z oblohy a zrazu sa ocitáte naspäť vo vlaku, kde ste začínali. Tu “príbeh” končí, no v podstate opäť začína.

Každá úroveň obsahuje rôznych nepriateľov, takže sa nedostavuje stereotyp. Hra neustále servíruje iný typ akcie, prekvapuje, a to aj vďaka zmenám z 2D do 3D v jednotlivých úrovniach. Priznám sa, že doposiaľ som nemal možnosť hrať takýto štýl a nespomeniem si na niečo, čo obsahuje niečo podobné. Za túto variabilitu si autori zaslúžia veľký palec nahor.

Ako som v úvode spomínal, zábava po ukončení príbehu nekončí. Speed Limit je totiž “nekonečná” záležitosť, ktorú môžete opakovať, opakovať a opakovať. V úvode vám ponúka dve úrovne – easy a normal. Nebudem sa tajiť tým, že som začal na easy, no aspoň som bol lepšie pripravený aj na normal náročnosť. Vedel som totiž, aké nástrahy ma čakajú, no ani to neznížilo zábavu. Po absolvovaní oboch sa vám odomkne i tretí režim – infinity. V ňom sa nenachádzajú žiadne checkpointy a po neúspechu danú úroveň opakujete od začiatku.

Speed Limit patrí do kategórie hier, ktorá obsahuje aj menšie (oproti iným hrám) množstvo trofejí a pri troche šťastia a šikovnosti môžete mať vo svojej zbierke ďalšiu platinu. Získanie však nedosiahnete „ľavou zadnou“, no nie je to ani žiadne Dark Souls medzi platinovými trofejami.

Ovládanie hrdinu nie je žiadna veda. Je intuitívne a triviálne. Môžete využívať buď analógovú páčku prípadne šípky na D-Pade. K tomu sa len pripojí trigger R2 a krúžok, aspoň teda v prípade PlayStation verzie. Pokiaľ by vám ovládanie nevyhovovalo, je možné ho v nastaveniach hry zmeniť a prispôsobiť vašim požiadavkám. Atmosféru veľmi dobre dopĺňa hudobný sprievod, ktorý je chytľavý a korešponduje s tým, čo sa deje na obrazovke.

Aj keď mi hranie “príbehu” Speed Limit netrvalo dlho, rád sa k tomuto kúsku vrátim a zopakujem si jednotlivé pasáže. Napriek jednoduchosti celého konceptu som sa výborne bavil, a to aj napriek častému umieraniu a opakovaniu jednotlivých úrovní. Speed Limit ma o niekoľko rokov omladil – zaspomínal som si vďaka tomuto počinu na časy minulé.

Navyše, ak patríte medzi speedrunnerov, táto hra bude práve pre vás ako stvorená. Neobsahuje síce žiadny natívny režim pre viacerých hráčov, ale aj napriek tomu môžete súperiť s priateľmi, kto za lepší čas dokončí ten, či onen level. Nevýhodou síce je, že si budete podávať jeden DualShock/DualSense, no aj napriek tomu to bude určite zábavné. Ja nakoniec nemôžem urobiť nič iné, len vám túto skvelú záležitosť odporučiť, naozaj stojí napriek svojej jednoduchosti za váš čas.

Komentuj!