Remothered: Broken Porcelain – Zbieranie kúskov rozbitého porcelánu

Remothered: Tormented Fathers svojho času značne vyčnieval nad svojou konkurenciou a v rámci žánru menších hororoviek sa stal veľmi rýchlo populárnym titulom. Jeho najväčším negatívom bol akiste fakt, že obsahoval repetetívnu náplň úloh, pričom vy ako hráči ste boli nútení prechádzať pomerne malé sídlo stále dokola, čo malo schopnosť budiť dojem zámerne naťahovanej hrateľnosti. V Remothered: Broken Porcelain sa preto vývojári zo štúdia Stormind Games v tomto smere rozhodli pre veľkú zmenu a nasadili oveľa väčší počet lokalít a postáv. Podarilo sa im pritom udržať pôvodnú atmosféru a zároveň priveľmi nezasiahnuť do základov hrateľnosti?

Recenzovaná verzia: PC

Hneď na začiatku treba preto skonštatovať, že na rozdiel od svojho predchodcu, Remothered: Broken Porcelain skutočne neupadá po čase do repetitívneho stereotypu, ale po celú dobu si dokáže udrža pozornosť častou obmenou lokalít. Tie vám síce neponúknu poetické výhľady na ďaleké scenérie, či dokonca v súlade s klasickými hororovými mantinelmi ani neprekročia rámec “starý dom/ podzemie skrývajúce tajomstvo/ halucinogénne sekvencie”, no vzhľadom na ich neúnavné striedanie, primeranú dĺžku titulu a vcelku pútavo podávaný príbeh nejde o výraznejšie negatívum. Samotné lokality síce nie sú spletité, či značne rozsiahle, práve naopak – to v zhode s ich vonkoncom neveľkým množstvom a relatívnou krátkosťou celého počinu spôsobuje, že hra s ľahkosťou odsýpa.

Trochu inak je to s príbehom, ktorý je vzhľadom na tamojšie postavy veľmi zamotaný a preto miestami môže na niekoho pôsobiť dojmom hlbším, ako Démokritova studnica. Od začiatku hráte za postavu Jennifer, o ktorej ste v prvom dieli len čo-to počuli, no ako hlbšie prenikáte do deja, zisťujete napojenie tamojších postáv na prvú časť, najmä hlavnej u hrdinky Tormented Fathers, Rosemary Reed. Poznať jej zápletku je pritom takmer nutnosť, pretože väčšina odhalení by nemala na vás, ako nového hráča, ani zďaleka taký efekt, aký tvorcovia chceli vo výsledku dosiahnuť.

Zápletka Remothered: Broken Porcelain sa vlastne ani nedá opísať bez ťažkých spoilerov, takže sa musím obmedziť iba na opis vonkajších faktov. Vo svojej podstate je síce súvislá, avšak zároveň poprelínaná rôznymi retrospektívnymi sekvenciami, čo môže v kombinácii s častou zmenou času, priestoru a občas dokonca aj obmenou hraných charakterov, vytvárať dojem príbehovej diskontinuity. V tomto prípade však ide o úmysel, často používaný práve hororovými scenáristami, či spisovateľmi. Určitou roztrieštenosťou býva divák, či hráč často zámerne mätený, čo v konečnom dôsledku napomáha k väčšej účinnosti záverečnej pointy. Príbehová línia Broken Porcelain obsahuje značné množstvo zvratov a do konca si nemôžete byť istí, čo viedlo samotných aktérov k činom, akých sa dopúšťali.

Tvorcovia sa navyše nebáli zájsť za určité hranice tradičnej morálky, pričom fundamentálne tabu prekročili hneď niekoľko krát. Dotkli sa prakticky všetkých v súčasnosti háklivých tém v oblasti sexuality, konkrétne zmeny pohlavia, homosexuality, či dokonca aj incestu. Na rozdiel však od veľkých, mainstreamových štúdii, kde pôsobia tieto prvky nezriedka prvoplánovo, v prípade talianskych tvorcov zo štúdia Stormind Games ide, vzhľadom na taliansku tradičnú (najmä filmovú) kultúru, niečo podobné bokom. Už prvý diel bol pomerne výrazne inšpirovaný u nás málo známym talianskym žánrom giallo, alebo kultovými filmami Daria Argenta Suspiria (1977), či Inferno (1980) a v Broken Porcelain sa vývojári dokonca inšpirovali ďalšími odnožami talianskej hororovej školy, konkrétne napríklad filmom režiséra Pupiho Avatiho s názvom The House of the Laughing Windows (1976).

Pomerne veľký zásah bol urobený do samotnej hrateľnosti, keďže už zďaleka nie ste až tak nútení sa skrývať v rôznych zákutiach, či šatníkoch, ale máte oveľa viac možností, ako sa protivníkom postaviť. Oproti prvému dielu, kde som veľkú časť hry strávil zalezený v šatníkoch, či skriniach, čakajúc, kedy nepriateľ odíde, som využil túto možnosť len párkrát. Hádzanie obranných predmetov, či útok ostrou zbraňou tu majú oveľa väčší účinok, nehovoriac o behu, ktorý je tentoraz oveľa efektívnejším obranným prostriedkom na obranu, ako v Tormented Fathers. Tento fakt však rozhodne znamená aj ústup dominantných stealth prvkov v prospech pestrejšej a akčnejšej hrateľnosti.

Väčšia paleta možností však zároveň trochu zmenšuje stiesnenosť a hororovosť prvého dielu. Je len vecou názoru, či ide o klad, alebo nie, osobne som to skôr uvítal. V rámci tohto väčšieho spestrenia bol do hry pridaný aj akýsi jednoduchý crafting, či dokonca náznak RPG v podobe takzvaných moth keys, ktoré v tomto prípade pôsobia ako náhrada za tradičné skill pointy. No ak by tieto dva aspekty absentovali, nič by sa nestalo, preto na mňa pôsobili rovnakým dojmom, ako v množstve podobných titulov, kde najskôr tvorili iba akýsi módny doplnok.

Prvotné recenzie sa stavali veľmi kriticky k predčasnému vydaniu Broken Porcelain, pretože je zrejmé, že tvorcovia sa rozhodli nechať záverečný betatest na platiacich hráčov. Po veľkej sérii opravných patchov, ktoré vychádzali prakticky každý deň, sa však vývojárom podarilo pomerne rýchlo dostať ich dielo do solídneho technického stavu. Keďže som titul začal hrať až pár týždňov po vydaní, musím konštatovať, že pomerne veľa prvkov už bolo vyladenejších a žiadny z občasných bugov či menších technických problémov mi v Broken Porcelain neznepríjemňoval život. Celková doba pokorenia titulu sa u mňa pohybovala okolo desiatich hodín, čo je iste viac, ako u prvého dielu, avšak prihliadnuc k väčšiemu počtu lokalít a postáv je to celkom logické.

Vývojári sa síce pôvodne vyjadrovali, že plánujú vydať celú trilógiu, avšak po dohraní Broken Porcelain mám pocit, že tento svoj zámer prehodnotili. Príbehy všetkých hlavných postáv sú totiž ukončené a priestor na ďalšie pokračovanie zostal len veľmi malý. Čo-to síce zostáva nejasné, no v tejto chvíli je otázne, či to bude niekedy zodpovedané v prípadnom treťom pokračovaní. Väčšinu kúskov rozbitého porcelánu sa totiž podarilo nájsť a pozliepať dokopy. Celkovo teda musím skonštatovať, že v rámci svojho žánru ide o pomerne výnimočný počin, ktorý len tak ľahko nezapadne ako množstvo iných hororových titulov.

Komentuj!