The Last of Us Part II – Emóciami nabité dobrodružstvo

Štúdio Naughty Dog patrí medzi klenoty, ktoré má SIE Worldwide Studios, po novom PlayStation Studios, pod svojimi krídlami. Od vydania prvej hry s Crashom Bandicootom sa tvorba tohto štúdia zakaždým posúva vpred. Neustále dostávame ambicióznejšie a komplexnejšie tituly. Kto by to bol povedal, že tím, ktorý kedysi pracoval na skákačkách pre mladšie ročníky, bude dnes servírovať hráčom tak dospelé hry, ako je napríklad The Last of Us. Po úspechu prvého dielu bolo iba otázkou času, kedy sa vrátime do sveta zamoreného nákazou. A hoci vás to čaká až o týždeň, ja už mám najnovší počin Naughty Dog za sebou. Na mne teraz zostáva, aby som vám prezradil, či hráčmi a kritikmi milované dobrodružstvo Joela a Ellie dostalo dôstojného a adekvátneho nástupcu. Predsa len, prvý diel nastavil kvalitatívne meradlo veľmi vysoko. Dokázalo sa jedno z najlepších herných štúdií vybičovať k doposiaľ najlepšiemu výkonu a rozlúčiť sa s aktuálnou konzolovou tak, ako sa im to podarilo v roku 2013?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

Predstavovať The Last of Us nie je nutné bez ohľadu na skutočnosť, či ste hráči preferujúci PlayStation, konkurenčný Xbox, či dokonca PC. Naughty Dog totiž po sériách Crash Bandicoot, Jak & Daxter a Uncharted prinieslo hráčom počin, ktorý v recenziách zbieral vynikajúce hodnotenia, hráči ho vo veľkom adorovali a navyše zbieral jedno ocenenie za druhým. Keďže titul vyšiel na sklonku života PlayStation 3, prostredníctvom remasteru dorazil aj na PlayStation 4, no hráčov zaujímalo, čo bude s touto značkou do budúcna. Odpoveď sme dostali v roku 2016 počas PlayStation Experience, kedy bolo oznámené pokračovanie nazvané The Last of Us Part II. Teraz, o necelé štyri roky neskôr hra konečne mieri na pulty obchodov a čaká ju neľahká úloha – so cťou nadviazať na titul, na ktorý hráči nedajú dopustiť. Dal sa však vôbec tento súboj vyhrať?

Ellie preberá oťaže

Od udalostí prvej hry ubehlo päť rokov. Z Ellie, malého dievčaťa vyrástla dospelá žena, ktorá sa dokáže postarať sama o seba. Aktuálne žije v Jacksone, kde je komunita ľudí, ktorí sú sebestační a nevedie sa im zle. Keďže pandémia z pochopiteľných dôvodov nepominula, je nutné strážiť okolie a zabezpečovať kontrolné body. Na jednej z takýchto výprav sa však Ellie prihodí niečo, čo v zásade odštartuje jej “dobrodružstvo”.

Z Jacksonu sa totiž Ellie vypraví do Seattlu, pretože riešenie problému, ktorý našu hrdinku sužuje, by mal byť práve na tomto mieste. Táto cesta však bude poriadne tŕnistá, pretože okrem nakazených sa v meste nachádzajú aj dve frakcie, ktoré z príchodu cudzinky nie sú nadšené. Náročky vám nechcem prezrádzať detaily o príbehu, pretože podobne ako v prípade predchodcu, i v The Last of Us Part II je práve táto zložka hry azda tou najdôležitejšou. Scenáristi si dali na príbehu záležať, a tak na hráčov na ploche zhruba 35 hodín na strednej obtiažnosti čaká dobrodružstvo nabité emóciami. Hnev, smútok, frustrácia, decentná radosť, strach, znechutenie – nič z toho nechýba. Neil Druckman spolu so svojim tímom opäť pripravili množstvo pamätných momentov, na ktoré len tak ľahko nezabudnete.

Som rád, že môžem napísať, že jedna asi najočakávanejšia hra pre pomaly sa lúčiacu PlayStation 4 po príbehovej stránke nesklamala. Samozrejme, vzhľadom na dĺžku hry je príbeh dávkovaný v pozvoľnejšom tempe, no to z môjho pohľadu nie je na škodu. Autori vďaka tomu majú dostatok priestoru na poriadne prekreslenie postáv a ich pohnútok, pričom sa riešia aj veľmi aktuálne témy, no, našťastie, nie násilnou formou. Oceniť musím aj to, ako sa Naughty Dog podarilo vytvoriť perfektné prechody medzi hraním a prestrihovými scénami, vďaka čomu hráč nie vytrhávaný z atmosféry, ktorá je skrátka perfektná. K tomu, samozrejme, prispievajú aj výborné výkony hercov, ktorí postavy stvárnili. The Last of Us Part II je bezpochyby “najfilmovejšou” hrou, ktorú na PlayStation 4 nájdete. V tomto smere aktuálne nič lepšie nie je. Perfektná práca.

Štandardný TLOU zážitok

Aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu, tým štandardným zážitkom myslím, že The Last of Us Part II je skrátka klasické pokračovanie, pri hraní ktorého sa fanúšikovia prvého dielu budú cítiť ako doma. Samozrejme, nechýbajú novinky, no hrateľnosť, našťastie, nebola od základov prekopaná, čo by množstvo hráčov nepredýchalo.

Ellie tým pádom sledujete z pohľadu nad ramenom a budete prehľadávať prostredie, zbierať rôzne suroviny, načúvať hluk okolo vás, plížiť sa potichu popri nepriateľoch, no i bojovať o holý život, ak sa situácia zvrtne. Tesne pred hraním The Last of Us Part II som si zahral aj remaster prvého dielu a je krásne vidieť, ako hra dospela a vývojári ju poriadne zmodernizovali. Všetko je plynulejšie, lepšie, sviežejšie, až by človek neveril, že takýto veľký posun nastane. Je mi jasné, že skok medzi generáciami musí byť vidieť, no keby som si obe hry nezahral v tesnej blízkosti, asi by som si to až tak neuvedomil. V tomto smere odviedol tím Naughty Dog vynikajúcu prácu.

Kontroverzné násilie

Už od oznámenia hry internetom kolujú siahodlhé diskusie, ktoré sa zameriavajú na to, ako veľmi bude tento titul násilný. Na rovinu vám môžem povedať, že násilia je tu naozaj mnoho, no svet The Last of Us nie je pohostinné miesto. Ľudia nemajú dostatok zásob, prípadne ak majú, deliť sa o ne nemienia, navyše je tu ohrozenie v podobe nákazy – nemožno čakať, že ak na niekoho narazíte, bude sa s vami chcieť spriateliť. Podľa toho sa musí riadiť aj hlavná hrdinka, takže svojich nepriateľov musí nekompromisne poslať na druhý svet, inak tam skončí ona.

Nemožno sa tak štítiť toho, ak Ellie pri stealth postupe zabodne nepriateľovi nôž do krku, prípadne ak dobre trafíte brokovnicou, tak že skončia končatiny nepriateľa inde, než jeho bezvládne telo. Ide však o hru, ktorá je určená dospelému publiku. Už prvý diel pred hráčov naservíroval množstvo drsných a brutálnych momentov, no v prípade pokračovania išli vývojári ešte ďalej. Ja osobne tento prístup chválim, pretože mi dotvára atmosféru drsného a nekompromisného sveta – a presne taký je svet v The Last of Us. Pokiaľ patríte medzi slabšie povahy, potom vám určite bude mnoho momentov proti srsti.

Nenásilné novinky

Či už pokračovania hier, alebo filmov, bývajú zväčša väčšie a prepracovanejšie. Ani dnes recenzovaný počin nie je výnimkou. Na výborný základ od minula pridali vývojári nové prvky, prípadne rozšírili to, čo už poznáme. Našťastie, všetko je zakomponované s citom a nemáte tak pocit, že niečo pribudlo iba z toho dôvodu, aby bolo niečo nové.

Skvelým prvkom je napríklad vylepšovanie zbraní, ktoré prebieha na vybraných miestach. Ellie pekne položí zbraň na ponk a vy vidíte, ako následne danú zbraň upravuje. Nechýba ani vylepšovanie schopností postavy, ktoré je rozdelené do niekoľkých kategórií. Vylepšiť viete bojové schopnosti, prácu so zbraňami, craftovanie predmetov, načúvanie, a podobne.

Okrem chôdze po vlastných sa možno tešiť na jazdu na koni či člnom, no to je skôr spestrenie. Samozrejme, nemôžu chýbať ani nové mutácie nakazených, ktoré sú poriadne nechutné a nebezpečné. Napriek tomu však vždy budete mať pocit, že hráte tú hru, ktorú ste si pred rokmi zamilovali a nie niečo iné, čo len nesie rovnaký názov. Po hrateľnostnej stránke naozaj nie je čo vyčítať, všetko funguje na jednotku.

Technologická špička

Asi nikoho neprekvapí ak napíšem, že The Last of Us Part II patrí medzi najkrajšie hry. Hoci nechápem, ako to štúdio Naughty Dog dokázalo, no napriek vynikajúcej grafike mi konzola PlayStation 4 Pro počas hrania nehučala. Pritom i staršie hry ako Horizon Zero Dawn, či God of War vedeli vetranie spustiť na maximum, no počas hrania novinky sa mi to nestalo ani raz. K tomu si pripočítajte skvelé a detailné modely postáv, prepracované prostredia, vynikajúce animácie, jednoducho tu máme čo dočinenia s asi najkrajšou hrou pre dosluhujúcu generáciu konzol. Potešili ma i detaily ako prítomnosť handheldu PS Vita a množstvo konzol PlayStation 3, ktoré nájdete v zničených domácnostiach a i množstvo detailov, ktoré si na prvý pohľad ani nemusíte všimnúť.

Pozadu nezostala ani audio zložka, ktorá exceluje ako v dabingu, tak i zvukoch prostredia, či nepríjemných škrekotoch, ktoré vydávajú nakazení. Odporúčam však hranie na slúchadlách, inak sa o určitú časť zážitku pripravíte. Obzvlášť v miestach, kedy vleziete do hniezda nakazených, tam je atmosféra vyšponovaná na maximum.

Bonusom, ako je u exkluzivitách pre PlayStation 4 v poslednej dobe zvykom, je česká lokalizácia v podobe titulkov, takže si príbeh užije každý jeden hráč. Preklad je na dobrej úrovni a nestretol som sa s ničím, čo by ma vyslovene udrelo do očí. Poteší aj skvelý foto režim, vďaka ktorému si bezpochyby urobíte množstvo nádherných screenshotov, ako i ja. Pochváliť musím aj krátke, prípadne žiadne nahrávacie časy, čo je dnes, v závere konzolovej generácie, skôr výnimkou.

Koniec dobrý, všetko dobré

Mnoho hráčov malo pochybnosti, či Naughty Dog dokážu priniesť aspoň tak kvalitný počin, ako bol prvý diel The Last of Us. Samozrejme, o gameplay a hrateľnosť sa nik nestrachoval, pretože vývojári patria medzi elitu. Obavy sa týkali najmä príbehu, pretože práve ten urobil z The Last of Us taký nezabudnuteľný zážitok.

Našťastie, i tento raz dali scenáristi dokopy pútavý príbeh plný skvelých a nezabudnuteľných momentov, ktoré vás nenechajú chladnými. Takto má vyzerať pokračovanie úspešného hitu. Väčšie, lepšie, prepracovanejšie, dospelejšie a v podstate bez nejakých slabín, ak teda nebudem rátať to, že občas sa vám váš spoločník bude pliesť pod nohy, čo však na druhej strane nijako nenarúša váš pohyb. Takže áno, Naughty Dog to opäť dokázali a prichystali pre priaznivcov vynikajúci zážitok, na ktorý budú spomínať ešte dlho. The Last of Us Part II prekonáva svojho predchodcu vo všetkom a navyše hre nechýba presah, ktorý prinúti sa zamyslieť. Už teraz sa neviem dočkať toho, čo nám tento tím naservíruje pre PlayStation 5, no zatiaľ sa bavme o tom, že The Last of Us Part II je doteraz najlepšou hrou roku 2020.

Komentuj!