Code Vein – Pieseň krvi a meča

Hoci bolo zaujímavo sa javiace Code Vein ohlásené ešte v roku 2017, svoj pôvodný dátum vydania prešvihlo o jeden celý rok, keďže sprvoti sa ho hráči mali dočkať už v septembri 2018. Pochopiteľne sa tak nestalo a preto sme si toto akčné hardcore RPG inšpirované konceptom Dark Souls mohli zahrať až túto jesennú sezónu. Pomohol celoročný odklad a pôsobí Code Vein ako plnohodnotná hra, ktorá si zaslúži vašu pozornosť alebo ide skôr o lacnú kópiu úspešnej značky?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Nie je žiadnou novinkou že si vývojári prepožičajú koncept Dark Souls a snažia sa ho prepracovať podľa svojej vlastnej vízie. Mali sme tu napríklad všednejšie Lords of the Fallen, ktoré sa nikdy netajilo tým, že primárne vychádzalo skôr z prvotného Demon Souls. Snaha Deck13 Interactive zavďačiť sa pôvodným vývojárom bola zrejmá, pričom sa kompletne odrážala na RPG hrateľnosti, ku ktorej boli pridané rozvetvenejšie dialógy a možnosti v rámci nich. The Surge sa vydal omnoho futuristickejšou cestou a hardcore hrateľnost, ktorá kladie dôraz na tvorbu rôznych setov zbraní a brnení zasadil do robotického sveta, v ktorom trháte na kusy mechanické potvory. A hoci mal viaceré muchy, autori chcú očividne  zotrvať v rozvíjaní a vylepšovaní tejto značky, takže nám pred krátkym časom priniesli pokračovanie, ktoré čo-to napravilo. Pomyselným kráľom klonov Dark Souls je však z môjho pohľadu výborný Nioh.

Išlo o čistokrvné japonské jatky démonov, ktoré síce trpeli starou grafickou stránkou, no v rámci estetiky azda nemali konkurencie. Osobne si myslím, že Team Ninja ako jedno z mála vývojárskych štúdii dokázalo úspešne adaptovať Souls koncept takým spôsobom, že sa daný výsledok bezproblémovo vyrovnal s originálnou látkou. Code Vein je však špeciálny vďaka autorom, od ktorých pochádza. Bandai Namco je totiž dvorným vydavateľom počinov od legendárneho FromSoftware, teda až na menšie výnimky v podobe Bloodborne, ktoré je a zrejme i naďalej zostane exkluzivitou určenou pre konzolu PlayStation 4, a tohtoročného samurajského Sekira. Z toho je jasné, že sa jedná o tvorcov, ktorí majú dlhoročný kontakt s týmito vývojármi a tým pádom je logické sa domnievať, že samotnému konceptu a pravidlám spomínaného žánru veľmi dobre rozumejú. Na trh tak prichádzajú s vlastnou verziou Dark Souls, ktorá sa pýši anime spracovaním a dobre známymi mechanikami. Podarilo sa im však dostáť jeho kvalít?

Postava tisícich tvárí

Samotnej hre predchádzajú dve rozsiahlejšie súčasti. Tou prvou a pozitívnejšou je tvorba vlastnej postavy. Vzhľad vašej postavičky môžete prispôsobiť vašim potrebám a vytvoriť si tak vysnívaný charakter. K dispozícii sú tradičné úpravy tváre, oblečenia, vlasov, hlasu i veľkosti a farby očí. Proti vzoru Dark Souls síce chýba úvodné prideľovanie skúsenostných bodov a voľba triedy hrdinu, no to nijak zvlášť neprekáža. Druhou, značne nepríjemnejšou časťou je prítomnosť tutoriálovej úrovne, ktorá skrátka nie je dobre vystavaná. Vysvetľuje totiž veci, ktoré sú úplne zrejmé a novinky a skutočne zložité prvky v hrateľnosti odbije niekoľkými slovami. Tvorcovia sa skrátka rozhodli, že vám úplne zbytočne predstavia základné bojové štýly, ľahké a ťažké útoky, prípadne využívanie inventárových predmetov – lenže podobné aspekty sú úplnou samozrejmosťou, nakoľko herné menu pôsobí intuitívne a približovať jednotlivé druhy útokov, akoby sa jednalo o prevratnú novinku, mi príde taktiež scestné. Úvodných dvadsať minút tak zrejme všetci skúsení hráči iba pretrpia a až následne sa mierne rozhorčene pustia do plnohodnotnej hry.

O krvi a krvi

Keď sa celý svet rozpadol, postupne sme prichádzali z ďalekých nebies. Jeden po druhom, bez našich spomienok a minulých udalostí. Ihneď nás začali loviť, vraždiť, no ani jeden z nás nikdy úplne nezomrel. Stali sme sa súčasťou biedneho kolobehu života, smrti a úmorného zabíjania, z ktorého niet úniku. Netrvalo dlho a prví z nás mohli bojovať a obraňovať ostatných žijúcich ľudí. Cítili v sebe prepojenie meča a krvi. Krvi, ktorá im darovala nadpriemernú silu, neprirodzene rýchle zmysly a mnohé ďalšie schopnosti. Jedni vedeli chrliť oheň, iní teleportovať svoju ľudskú schránku. V tých časoch sme ešte nerozumeli svojmu obrovskému smädu, ale dnes už chápeme, že k nášmu bytiu je potrebná krv. Bez nej prežiť nedokážeme, bez nej sa staneme úplne inou súčasťou kolobehu, ktorá dopomáha k jeho rozširovaniu. Červená hmla čoskoro zamorila mnohé oblasti a zamedzila prístupu krvi pre navrátilcov, ktorí skúmajú ulice a hľadajú bezpečné cestičky pre obyvateľstvo. A najmä preto sa teraz vydávame na výpravu za poznaním. Hľadáme hlboké podzemné stromy, ktoré nám zaistia pravidelný prístup krvi…

Takto nejak by som v skratke popísal úvodnú premisu. Príbehové spracovanie obdobných projektov spravidla nešetrí ezoterikou, náznakmi a ukrytým dejovým pozadím. To však nie je prípad Code Vein, ktoré k hráčovi pristupuje priamočiaro a bizarný svet, jeho pravidlá a dianie vysvetľuje vcelku explicitne. To ocenia primárne hráči, ktorí nechcú dopodrobna skúmať každý predmet, no istá naivita a veľkoleposť JRPG hier sa predrala i sem, takže pokiaľ príliš neholdujete hrám ako Final Fantasy, Warriors Orochi alebo Tales of Vesperia, dané podanie vám môže značne prekážať. Samozrejmosťou sú dlhé cutscény, ktoré vedia prekvapiť i výborným hudobným podkladom nešetriacim bohatými klavírnymi tónmi (obzvlášť excelujúcim počas súbojov s bossmi), no osobne ma prekvapila hlavne prítomnosť kompletného a dostatočne kvalitného dabingu, i keď je pravdou, že ten anglický trhá uši.

Pozorní diváci sa každopádne dočkajú poctivo vybudovaného sveta, ktorý má čo ponúknuť. Uzriete dramatické osudy, smútok naháňajúce príbehy a malé-veľké poviedky o heroizme, láske, priateľstve a krutých bojoch. Ak Bandai Namco niečo bezproblémovo zvládlo, je to priblíženie sveta, ktorého dejiny sú písané krvou a bordová tekutina v ňom zohráva najpodstatnejšiu úlohu. O svojich priateľoch sa najviac dozvedáte z takzvaných spomienok, ktoré nachádzate vo svete vo forme červených kameňov. Umožnia vám preskúmať určitú situáciu, čo opätovne rozširuje vaše dejové znalosti a súčasne ste zbližovaní s daným protagonistom. Navyše ste takýmto spôsobom odmeňovaní novými krvnými skupinami, ktoré zohrávajú podstatnú rolu v RPG zložke hry.

Prieskum bizarného sveta temnoty, ľudských miest a stredovekých kaštieľov

Explorácia tvorí dôležitú súčasť žánrových hier a preto nechýba ani tu. Nakoľko Code Vein stojí na koncepte Dark Souls, rád by som sa vyhol zbytočnému vysvetľovaniu určitých mechaník, ktoré predsa všetci dobre poznáme (ďalšia variácia na Bonfire, vstávanie z mŕtvych, strata skúsenostných bodov). Naprieč hrou sa pohybujete po lineárnych, avšak viac-menej otvorených lokáciách, ktoré sú často prepojené nejakou šikovne umiestnenou skratkou. Platí, že úrovne, respektíve jednotlivé svety, sú postavené tak, aby sa v nich dobre ukrývali monštrá, poklady a Bonfire úložiská, pri ktorých si vždy vydýchnete. Samotné mapy prostredníctvom pokladov stimulujú k hľadaniu, bádaniu a podstupovaniu nebezpečenstiev.

Rozhodne nie sú tak sofistikované ako predobraz, z ktorého vychádzajú, avšak nájdu sa i skutočne prepracované bludiská, kde je pomerne náročné zapamätať si rozloženie pascí a protivníkov. Férovosť, alebo strach z vysokej obtiažnosti, zaistili, že takmer na každom rohu máte úložný tábor, takže sa nemusíte obávať dlhého pochodu bez možnosti si hru a postup akokoľvek uložiť. Vizuálna stránka počas prechádzania zaujme, avšak akonáhle by ste sa radi pokochali detailami, uzriete neostré textúry, ktoré občas pripomínajú postláčanú plastelínu. Ak niečo výrazne dotvára zážitok zo Souls hier, je to práve dychberúca vizuálna stránka, ktorá umožňuje absolútne pohltenie prítomnými svetmi. No a niečoho podobného sa v prípade Code Vein nedočkáte.

Centrom všetkého je hlavná základňa, odkiaľ sa vydávate na dlhé výpravy plné zmasakrovaných tvorov. V nej komunikujete s hlavnými postavami, ktoré mierne odkrývajú lore, nakupujete predmety a naskytuje sa možnosť trénovať útoky a jednotlivé kombá. Menším neduhom je to, že obchody takmer nepredávajú užitočné predmety. Je pravdou, že si v nich vylepšíte vaše zbrane, čo je užitočné, avšak obchodníci nikdy neponúkajú vybavenie, ktoré by ste nemali možnosť nájsť. Tým pádom tak trochu strácajú svoje opodstatnenie, nakoľko sú degradovaní na úroveň výrobného stola, kde si zvýšite silu mečov alebo sekier. Má to však i pozitívny dopad, nakoľko ste ešte viac motivovaný k hľadaniu drahocenných truhiel s vybavením, ktoré sú roztrúsené naprieč zdevastovaným svetom.

Hack and Slash pre spolubojovníkov, hardcore výprava pre sólo vlkov

Počas hrania budete mať pomerne často pocit, že inšpirácia Souls like konceptom miestami pozvoľna prechádza až do vykrádania. Rozloženie protivníkov, súbojový systém a dokonca i niektoré lokácie akoby z oka vypadli legende od FromSoftware (skalní fanúšikovia určite spoznajú ikonické Anor Londo). Aby sme však postupovali pekne po poradí, gro všetkého tvoria neprekvapivo boje. Code Vein je navonok typická hardcore záležitosť, ktorá preveruje vaše schopnosti prispôsobovať sa neočakávaným situáciám, poctivo sa uhýbať, blokovať útoky a následne zasadiť úder. Úspešne funguje postup, kedy ste najprv vhodení medzi chabú háveď a už o pár hodín zisťujete, že s obrou čepeľou trháte démonovi ruky a medzitým na vás od chrbta útočí ďalší, pričom do toho všetkého sa pridávajú ohnivé bodliaky.

To je pritom bežné situácia, ktorá produkuje stres a cibrí vaše taktické schopnosti, časovanie útočenia a stráženie si staminy. Tá sa mimochodom aj po plnom využití môže znova okamžite nabiť, avšak musíte vykonať niekoľko šikovných kotrmelcov, útokov, prípadne prežiť zopár rán. Útočenie je väčšinou pomalé, pôsobí ťažkopádne, až strnulo, no všetko do veľkej mieri závisí na vašom výbere brnenia a ďalších aspektoch. Nerád by som tvrdil, že sa jedná o autorskú neschopnosť, nakoľko je jasne cítiť, že tuhšie rezy gigantickými mečmi, blyštiacimi sa katanami alebo odstrašujúco pôsobiacimi sekerami sú zámerom, na ktorý sa treba pripraviť a adaptovať.

Práve takéto hranie funguje výborne, pretože autori si pre hráčov pripravili dostatok doplnkových predmetov, schopností, špeciálnych útokov a vylepšení, vďaka ktorým takmer neustále spoznávate niečo nové, objavujete unikátne taktiky a ďalšie efektívne možnosti ničenia telesných schránok nespočetného množstva potvor. Rovnako treba spomenúť, že samotné prostredie hrá proti vám a občas dokážu úzke koridory v nebeských výškach spôsobiť poriadnych motýlikov v bruchu. Nehovoriac o tom, že jediný kotrmelec do zlej strany môže znamenať pád do záhuby. Umelá inteligencia oponentov nie je dokonalá ani v Bloodborne, či v Sekire, avšak Code Vein občas trpí tým, že protivníci sa jednoducho nevedia rozhodnúť, čo urobia ďalej. Nestáva sa to príliš často, no občasná pasivita vedie k tomu, že i mohutnejšie monštrum porazíte bez výraznej snahy.

Tradične sú značne ofenzívni a nepríjemní, skutočne len málokedy vám dajú priestor na vydýchnutie, pričom jediný spôsob zefektívnenia svojich schopností je poctivé naučenie sa jednotlivých pohybov. Rovnako je nutné naučiť sa pracovať so svojou zbraňou a jej rýchlosťou, čo nakoniec povedie k tomu, že začnete príšery sekať s ľahkosťou jemného vánku. V tomto ohľade však monštrá pôsobia o niečo menej komplexne a pohyby síce striktne trestajú akékoľvek zlé rozhodnutie, avšak chýba im určitá hĺbka, nakoľko po pomerne krátkom čase si začnete všímať schému, ktorej kompletné odhalenie vám nezaberie množstvo času.

Druhou stranou mince je kooperatívne hranie, čiže bojovanie po boku ozajstného hráča alebo postavy ovládanej umelou inteligenciou. Vďaka tejto inovácii sa kompletne búra koncept náročnej záležitosti, ktorý sa následne mení na prostoduchejšiu hack and slash záležitosť s mimoriadne farebnými útokmi, prostredníctvom ktorých z vašich mečov blčia horúce plamene, blesky a všetko naberie rýchly spád. Niekto by sa na podobný úkaz mohol dívať ako na druhú vrstvu hrateľnosti. Osobne by som s ňou taktiež nemal problém, avšak prívetivý prístup vývojárov sa prejavil v tom, že si kedykoľvek po splnení tutoriálového levelu môžete zavolať spolubojovníka do akcie. To znamená, že nejde o skriptované časti, kedy musíte pokračovať v spoločnosti danej postavy, no takúto formu kooperácie si používateľ manažuje úplne sám.

A to je problém, ktorý jednoducho zničí to, čo Bandai Namco budovalo a stavalo si na tom kampaň. Tým pádom možno hovoriť o najočividnejšom probléme, ktorý síce oživuje hrateľnost, avšak jeho implementácia a použitie priamo v akcii značne narúša finálny zážitok. Väčšinu hry som sa snažil prebíjať zaujímavo spracovanými lokáciami celkom sám, pretože práve takýto postup vám dokáže najlepšie sprostredkovať víťazoslávny pocit a patričné zadosťučinenie. Niektorými pasážami by ste sa však pretĺkli osamote iba veľmi ťažko a v takom prípade sa musíte vrátiť po pomocníka. To znamená, že nasleduje návrat k prítomnej variácii na Bonfire, prechod nahrávacou obrazovkou späť na základňu, krátky dialóg so spolubojovníkom a až potom môžete znova pokračovať v hre. To jasne podtrháva určitú nefunkčnosť spolubojovníka, na ktorej určite treba ešte popracovať. Minimálne o niekoľko stupňovať zvýšiť náročnosť, aby mala jeho prítomnosť zmysel a ozajstné využitie v praktickej hrateľnosti.

Krvná skupina rozhoduje

Pri vytváraní bojového setu hrá prvé husle výber krvnej skupiny. Tá vám totiž prepožičiava rôzne dary, pasívne alebo aktívne, ktoré vám pomáhajú v súbojoch. Počas využívania daného daru sa môže bezproblémov stať, že si plne osvojíte jeho schopnosti a tým pádom ho môžete použiť aj s inou krvnou skupinou, čo je, pochopiteľne, iba k prospechu veci. Ďalšou dôležitou zložkou je výber základného odevu. Ten ovplyvňuje najširšie spektrum schopností, teda všetko od vašej ohybnosti, sily, až po efektívnosť liečivých predmetov a útočnej mágie. To znamená, že by vaša krvná skupina mala korešpondovať s primárnym odevom, aby ste mohli byť na bojisku čo možno najužitočnejší. Pre kooperatívnych hráčov by bolo vhodné zladiť sa so schopnosťami vášho druha a vtedy sa stávate neporaziteľným bojovníkom.

Ohybnosť a schopnosť narábať s väčšími zbraňami logicky súvisí s výberom vášho hlavného meča alebo ďalšieho útočného predmetu. Ak totiž nebudete schopný uniesť veľkú zbraň, logicky s ňou nebudete dostatočne ofenzívni a zomriete. Pre útok by ste spotrebovali veľké množstvo výdrže a v najkritickejšom momente vám zrejme dôjde, čo znamená, že protivník zaútočí a postava pod náporom útoku padne za obeť. Z toho je vám asi jasné, že jednotlivé RPG systémy spolu úzko súvisia a vy sa musíte naučiť ich prepájať, aby ste sa dočkali plynulejšieho prechodu samotnou hrou. V tomto ohľade nejde iba o kozmetické doplnky, ale o dôležitý aspekt, ktorý je snáď rovnako podstatný ako perfekcionizmus v oblasti bojov.

Code Vein nie je Souls like zlatom, ktoré by netrpelo žiadnymi chybami. Určite sa však radí ku kvalitnejším variáciám tohto populárneho konceptu, ku ktorému Bandai Namco pridáva niekoľko zaujímavých inovácii. Ich prevedenie síce občas pôsobí tochu rozpačito, respektíve nesúdržne, avšak stále nemožno hovoriť o nápadoch, ničiacich hrateľnosť, keďže tá je v jadre mimoriadne zábavná. Sekunduje jej i zaujímavý svet a typicky japonský príbeh, i keď ten rozhodne nesadne každému hráčovi. Ak ste veteránom hier ako Nioh, Bloodborne a v neposlednom rade i Dark Souls, Code Vein je ideálnou voľbou, ktorá vám pri sólo hraní ponúkne presne to, čo hľadáte. Teda veľmi prijemnú žánrovku, ktorú ocenia najmä dlhoroční fanúšikovia tohto štýlu.

Komentuj!