Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

V roku 2008 nám štúdio Namco Tales prinieslo kvalitné JRPG, odohrávajúce sa v otvorenom svete, ktoré nieslo názov Tales of Vesperia. Dieru do sveta vyložene neurobilo, keďže väčšina japonských RPG počinov je takpovediac v tieni notoricky známeho Final Fantasy, avšak jednalo sa o solídny prírastok do rodiny Tales, ktorá sa odvtedy rozrástla o niekoľko ďalších projektov. Ubehla jedna celá dekáda, no a netradičné príbehy zo sveta Terca Lumireis sú tu opäť, tentokrát s mierne vylepšeným vizuálnym spracovaním a množstvom ďalších noviniek. Má čo povedať aj modernejším a špecifickým žánrom značne ostrieľanejším hráčom, ktorí sú už v mnohých prípadoch samotnými JRPG hrami presýtení? Alebo bol zub času na Tales of Vesperia poriadne neúprosný?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Hoci sa u nás univerzum Tales nikdy nepreslávilo tak ako vyššie menovaná značka, vedzte, že ho tvorí viac ako 15 unikátnych titulov. Na väčšine z nich pracovalo vyššie spomínané Namco Tales Studio, ktoré vyprodukovalo, až na dve výnimky, všetky hlavné tituly z tejto série. Tá sa zakaždým vyznačovala značnou špecifickosťou, ako aj rozsiahlosťou. Jednotlivé diely na seba nadväzovali iba výnimočne, pričom ste sa vždy mohli tešiť na zástup nových monštier, dejových línii a zaujímavých charakterov, ktoré ste postupom času spoznávali bližšie a bližšie, až vám nakoniec prirástli k srdcu. Veľmi podobné bolo i vizuálne spracovanie, ktoré hýrilo farbami, či súbojový systém, ktorý predstavoval menšiu arénu plnú oponentov i spolubojovníkov. Toto všetko, samozrejme, nájdete aj v Tales of Vesperia, no poďme pekne poporiadku.

Yuri Lowell, chlapec, ktorý zobral meč a skočil z okna 

Všetko to začalo obyčajnou náhodou, ktorá však mala za následok veľkolepé udalosti. Heroické činy, niekoľko neočakávaných stretnutí a dlhý pochod za dobrodružstvom, ktoré bolo odpradávna sprevádzané nebezpečenstvom. Začiatkom cesty chlapca, čoskoro veľkého bojovníka, menom Yuri Lowell bola vlastne pokazená fontána v jednej zapadnutej chudobnej štvrti mestečka Zaphias. Ťažko povedať, ako by sa rozhodol, keby vedel, čo ho čaká ešte predtým, než do ruky vzal svoj blyštiaci sa meč, skočil z okna a neohrozene sa hnal za vyriešením tohto problému. Keby len vedel o všetkých tých nadchádzajúcich bitkách, ohyzdných monštrách, eskapádach, nešťastiach i bratských bojoch, či silnej láske. Možno je nakoniec aj dobre, že dopredu nič netušil. Nedokázal by uzniesť to mohutné bremeno, ktoré sa už vtedy zubami nechtami držalo na jeho pleciach. Možno by mladý chlapec ani neskočil, nevzal svoj meč, iba mávol rukou a prijal osud, ktorý ho čakal v chudobnej štvrti. Našťastie, o nadchádzajúcich udalostiach zatiaľ ani len nesníval…

Málokto by po skromnom začiatku očakával, že sa z takto jednoduchej premisy nakoniec vykľuje plnohodnotný fantasy epos. Tvorcovia totiž šikovne zvládajú hromadiť dej a jeho informácie. Kúsok po kúsočku rozpletáte klbko udalostí, ktoré nakoniec vedie do pomerne veľkolepých výšin plných krutých bojov, dramatických udalostí a slzy naháňajúcich momentov. Najlepšie na tom všetko je to, že po niekoľkých hodinách sa doslova zžijete so svetom Terca Lumireis a jeho postavami. Navodeniu pocitu dobrodružstva a jednej dlhej cesty prospieva i šikovné striedanie lokácií a postupné dávkovanie zásadných dejových zvratov. Vždy sa chcete dozvedieť viac, no k vytúženej odpovedi sa musíte pomaly prepracovať, čo v terminológii JRPG hier môže znamenať pokojne aj desiatku hodín hrania.

O niečo slabšie sú na tom samotné dialógy. Tie, bohužiaľ, nezriedkavo pôsobia vykonštruovaným a umelým dojmom, kde si budete až nepríjemne často všímať otrocké predávanie podstatných informácii tou najjednoduchšou cestou. Miestami vás dokážu pohltiť, no spravidla ide len o suché predávanie faktov, ktoré tiahne prirodzená charizma ústredných protagonistov. To sa však týka skôr hlavného príbehu. Inde dialógy a monológy pôsobia o niečo prirodzenejšie, keďže sa venujú skôr sociálnym vzťahom medzi postavami, než rozplietaniu rozsiahleho deja. Ešte by som vás však rád upozornil, že anglickému dabingu by ste sa mali vyhýbať ako čert krížu.

Skúsený Troy Baker, ktorý bol hlavným ťahúňom anglického znenia v roku 2008, totiž tentokrát chýba, a rovnako boli prepracované hlasy niektorých ďalších charakterov, bohužiaľ nijak ohromujúco. Titulky síce občas obsahujú zjavné gramatické chyby, no originálny dabing aspoň nepôsobí ako päsť na oko. Pozitívne nemusí pôsobiť na každého hráča ani určitá naivita samotného sveta. Ten miestami načrtáva zaujímavé témy, ktoré majú presah a dali by sa aplikovať i na súčasnú spoločnosť, avšak popritom pôsobí trochu infantilne. V rámci JRPG žánru nejde o nič neobvyklé, no niekoho to môže sprvoti zaskočiť.

Oceľou a mágiou zocelené priateľstvá

JRPG hry sú odjakživa sprevádzané súbojmi. V minulosti to bol najmä ťahový variant, avšak tento žáner sa neustále vyvíja a tu by ste len márne hľadali niekoľkominútové premýšľanie nad ďalším útokom. Súbojový systém pripomína skôr jednoduchší hack and slash, odohrávajúci sa v menšej aréne. Pri prvej bojovej skúške ohňom mi ako prvé prišlo na myseľ porovnanie s novšou verziou Tekken Force módu. V ňom ste tiež boli istým spôsobom uväznený v kruhovej aréne, pričom proti vám stál zástup protivníkov, ktorých bolo potrebné poraziť. V Tales of Vesperia máte k dispozícii množstvo útokov, ktoré sa postupom hrou inovujú o nové, devastačnejšie a efektívnejšie.

Tvorcovia sa ani v tomto ohľade nebránia krásnej farebnej štylizácii, čo často ozvláštňuje bojisko. Zároveň sa časom učíte pracovať s vaším hrdinom, a keď sa vám všetko dostane do krvi, sekery, katany i rytierske meče budú doslova svišťať vzduchom. V pozadí uvidíte voľne poletujúcich liečivých duchov, zatiaľ čo vy bojujete so štyrmi zlodejmi v upršanej lesnej pustatine. Do jedného za hlasného bojového pokriku zabodnete ostrý meč, druhý zhynie keď mu zotnete hlavu, poslední dvaja vďaka kúzlu vysoko vzlietnu a s výkrikom spadnú na zem. Vy následne získate zaslúženú odmenu v podobe skúsenostných bodov a ďalších užitočných predmetov.

Ovládanie pôsobí zo začiatku trochu krkolomne najmä vďaka primárnej ovládacej schéme, no po niekoľkých pokusoch si pomaly začnete zvykať na to, že hrateľné charaktery nie sú úplne flexibilné. Kvitujem však fakt, že tvorcovia sú k hráčovi značne vľúdni, nakoľko mu umožňujú upraviť si uhly kamery, ako aj vzdialenosť od samotného bojiska. Často sa vám totiž stáva, že sa stratíte v bojovej vrave, čo vďaka tomuto príjemnému zjednodušeniu dokážete rýchlo napraviť oddialením kamery od epicentra diania.

Nepriatelia sú každopádne rôznorodí, i keď objektívne musím skonštatovať, že občas sa jedná iba o reskin už videných monštier s identickým move setom. Vždy pred súbojom si inak môžete nastaviť postavičku, za ktorú budete bojovať. Niekedy s krásnou Estellise liečite svojich drahocenných druhov, inokedy s dobrodruhom Yurim sekáte baziliskov, prerastené kraby, lesné monštrá a inú odpudivú háveď. Neskôr sa zase zmocníte čarodejníčky Rity, s ktorou spálite na popol nedôstojných pirátov. Možnosti sú skutočne nemalé, a ak máte kamarátov do partie, stačí si pripojiť ďalšie ovládače a krvavé boje prežiť spoločne, kde sa zábava logicky len znásobuje.

Taktický prvok je zastúpený najmä v možnosti plne si nastaviť logiku svojich spolubojovníkov. To znamená, že samotný hráč rozhoduje o tom, či bude ďalším hrdinom umožnené využívať liečiace predmety a taktiež si môžete nastaviť intenzitu ich útokov. Niektoré postavy môžete využívať len na defenzívne účely, iné môžu byť ofenzívne bojové mašiny, ďalšie magické charaktery zase môžu zostať v úzadí a len zosielať kúzla. Rovnako máte k dispozícii pôdorys tradičného bojiska, ktorý slúži na rozmiestnenie vašej štvorčlennej jednotky. Je to len a len na vás, vašich preferenciách, akú stratégiu budete využívať. Pokiaľ vám takéto taktické úpravy príliš neimponujú, nič sa nedeje, pretože hra, respektíve jej súbojová časť, je plne hrateľná aj pri absencii strategických úprav.

Ako to však už býva, táto zložka hrateľnosti má i svoje problémy. Len nepriateľské útoky sú občas značne neférové. Nie je totiž výnimočné, že sa v dueli ocitnete proti mnohonásobnej presile, kde by ste mali správne očakávať, že nepriatelia budú útočiť i na vašich spoločníkov, nie len na vás. To sa však stáva iba zriedkavo. Ešte negatívnejšie vnímam nevyváženú obtiažnosť bojov. Zatiaľ čo bežné súboje s radovými protivníkmi pôsobia často pomerne jednoducho, miestami svoju náročnosť zvýšia počtom alebo silou oponentov, avšak všetko v medziach noriem, bossovia pôsobia niekoľkonásobne silnejšie. Nemusí vám pomôcť ani niekoľkohodinový grind a ani silnejšie brnenia, či zbrane. Tento nedostatok sa dá, našťastie, vyriešiť dynamickým striedaním obtiažnosti, nakoľko za jej zmenu počas hrania nie sú žiadne postihy.

Ponad hory, popod lesný labyrint až do púštnej oázy

Svet je pomerne rozsiahly a rozdeľuje sa na tri veľké sektory. Tým prvým je otvorená mapa, obrovské polia, hory, lesné cestičky i prašné púšte. Tento sektor slúži najmä na cestovanie medzi zvyšnými dvoma. Nájdete v ňom množstvo protivníkov, avšak stretnutia s nimi nie sú tak úplne náhodné, ako v prípadne podobných JRPG hier. Protivník sa totiž zjaví niekoľko metrov od vás, čiže v prípade, že momentálne nedisponujete dostatkom zdravia, bojovaniu sa môžete šikovne vyhnúť. Takéto lokácie s kvantom oponentov sú v podstate priamo stvorené na grindovanie a levelovanie, čo funguje aj ako istá forma príjemného relaxu, keďže ako som spomínal vyššie, náročnosť takýchto stretnutí nie je vysoká. V obrovských otvorených lokáciách hra pôsobí vizuálne najmenej presvedčivo, čo sa však dá chápať vzhľadom k tomu, že sa nejedná o plnohodnotný AAA produkt. Nejde o nič hrozné, avšak kontrast oproti uzavretým oblastiam je predsa len citeľný.

Potom tu máme klasické mestá. Tam pre zmenu nájdete nocľahárne, v ktorých si môžete uložiť hru, rôzne obchody, prípadne obyvateľov, ktorí vám väčšinou ponúkajú nejaký hlbší pohľad na situáciu v danej oblasti. Príbeh sa v mestách spravidla posúva trochu iným smerom, občas sa k nemu pridruží kratšia podzápletka, ktorá sa neskôr napojí na hlavnú dejovú líniu. V obchodoch je možné zakúpiť novšie brnenia, meče, no i bežné predmety ako liečivé nápoje, jedlo, prípadne cestovateľské stany, ktoré vás dokážu vyliečiť na cestách. Tu však nastáva jeden podstatný problém a tým sú obmedzenia inventára. Väčšina predmetov má totiž nastavený pätnásťkusový limit, ktorý nemáte ako prekročiť. To je výrazným problémom najmä pri cestovaní otvoreným svetom, keďže v spojení s agresívnymi nepriateľmi vám tieto spotrebné predmety dôjdu pomerne rýchlo.

Posledným prítomným sektorom sú tradičné dungeony. Tie vás v podstate nemajú čím prekvapiť, keďže v nich nájdete klasických i unikátnych protivníkov, miestami nevyvážených bossov, no i poklady v podobe truhlíc. Niektoré sú pomerne veľké, iné skôr komornejšie, no perfektne dotvárajú hrateľnosť a nebál by som sa povedať, že sú často tou najzábavnejšou časťou hry. V lineárnom uzavretom priestore s jasným cieľom to príbehu mimoriadne svedčí a pôsobí o niečo ucelenejšie.

Oprášený kabátik i nové postavy

Definitívne edície často predstavujú hru v tom najlepšom svetle a Tales of Vesperia nie je žiadnou výnimkou. Vylepšenie už zastaralo pôsobiaceho vizuálu bolo viac než žiadané a preto si hru môžete užiť s full HD rozlíšením, v 60 snímkach za sekundu a s lepším osvetlením. Nejedná sa však o klasický remaster, preto netreba očakávať výrazné grafické zmeny, skôr príjemné úpravy. Všetky DLC, ktoré boli v pôvodnej verzii platené, sú tentoraz dostupné úplne zdarma, takže svojich hrdinov môžete napríklad odieť do špeciálnych kostýmov. Prípadne ak nemáte trpezlivosť na desiatky hodín grindu, k dispozícii sú i balíčky, ktoré vám umožnia okamžite sa dostať až na level 100, čo ocenia hlavne časovo zaneprázdnení hráči.

Hra po novom využíva aktualizovanejšiu verziu Linear Motion Battle System a i napriek tomu, že niektorým útokom by občas prospela väčšia svižnosť, je to to najrýchlejšie a najplynulejšie, čo nám mohli autori ponúknuť bez toho, aby výrazne prekopali základy. Príbeh sa rozrástol o niekoľko kvalitných príbehových línii, dokonca sa k vašej partii pridajú aj dve nové postavy, ktoré sa tak stanú plne hrateľnými. Celý počin sa tak mimoriadne rozrástol a i znalci budú prekvapení, koľko podstatných noviniek pribudlo do hry. Prekvapí ich zopár nových bossov, zaujímavé lokácie, ktoré ešte nikdy nemohli vidieť, prípadne trochu iný hudobný sprievod, ktorý však stále pôsobí genericky, čiže len ako nerušivá kulisa.

Tales of Vesperia: Definitive Edition je každopádne beh na dlhú trať. Na vyšších obtiažnostiach, v ktorých je grind nutnosťou, vám tento epos môže zabrať aj dve stovky hodín, čo už je poriadny maratón. Škoda len, že autori si vybrali pomerne zlý čas na jej opätovné vydanie, keďže pri súčasnej konkurencii je jasné, že ju zatieni očakávané Kingdom Hearts 3, lámajúce všetky rekordy. A hoci tu nájdete i po rokoch chyby a nejde o vyložene must play záležitosť, titul rozhodne stojí za pozornosť a nemal by zapadnúť medzi ďalšími žánrovými záležitosťam. Je síce pravdou, že sa jedná o etalón JRPG žánru ako takého, no povedzme si úprimne, latka podobných hier je nastavená poriadne vysoko a to činí z Tales of Vesperia beztak silne nadpriemerný počin.

Hru na recenziu poskytla spoločnosťCenega LOGO

Tales of Vesperia: Definitive Edition - Etalón JRPG žánru
Nie, rozhodne nejde o ďalšie Final Fantasy a ani nedávne Kingdom Hearts. Tales of Vesperia je však výborným japonským RPG, ktoré vo vás každou ďalšou hodinou zanechá čoraz lepší pocit. Pocit, že ste práve prežili výborné dobrodružstvo, ktoré budete chcieť odkrývať, až kým neuvidíte záverečné titulky.
Pozitíva
  • Rozsiahly dejový epos so zaujímavými postavami a postupne sa rozpletajúcim dejom
  • Svižné súboje, ktoré dávajú priestor taktizovaniu i bezhlavému sekaniu
  • Atraktívna vizuálna stránka, ktorá očarí i dnes
Negatíva
  • Nevyvážená obtiažnosť, útoky a stratégie niektorých protivníkov
  • Miestami dialógy značne škrípu
  • Zbytočné obmedzovanie inventára
80%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!

komentárov