Mortal Kombat 11 – Kráľ rozťal lebku konkurencii

Ohlásenie jedenásteho plnohodnotného dielu série Mortal Kombat, respektíve pravdepodobne cielený únik informácii, prebehol v decembri minulého roku. Táto správa vo väčšine hráčov vyvolala enormný záujem a, pochopiteľne, aj nadšenie, keďže tvorcovia z NetherRealm Studios sa už preukázali ako žánroví znalci, ktorí sú schopní doručiť bojový zážitok tej najvyššej kvality. Stále však platí staré známe pravidlo, ktoré už desaťročia hlása, že aj majster tesár sa niekedy utne, čo v kombinácii s váženosťou a silou mena Mortal Kombat mohlo vyústiť v nemalé videoherné sklamanie. Už v zárodku celej recenzie vás však môžem uistiť, že k tomu rozhodne nedošlo, dokonca si dovolím tvrdiť, že sme sa dočkali žánrového raja bez výraznejších nedokonalostí.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

Možno sa po zistení tejto informácie budete cítiť staro, no vedzte, že Mortal Kombat bude už o pár rokov oslavovať okrúhlu tridsiatku. Debut si totiž odbil ešte v minulom tisícročí, konkrétne v lete roku 1992. Áno, päť rokov po typicky japonskom debute série Street Fighter a celé dva roky pred legendárnym Tekkenom, pričom práve tieto tri série v súčasnosti tvoria žánrový monopol, kde každý rok pribudne aspoň jeden diel k zmieneným značkám. Občas ich dopĺňajú i tituly ako SoulCalibur alebo aj superhrdinský Injustice, ktorý však vyvíjajú súčasní autori Mortal Kombat. To však nič nemení na fakte, že Street Fighter, Tekken a Mortal Kombat sú absolútnymi stálicami v tejto oblasti, o ktorých je počuť vždy najviac a je im dopriata aj najväčšia pozornosť. Pre fanúšikov jednotlivých univerz, svetov a bojovníkov sa vždy jedná o veľký sviatok.

Hoci osobne hrávam aj konkurenčné značky, Mortal Kombat sa akosi vždy dokázal preryť cez nerobustnú vrstvu pigmentu a kože, skrz rebrá, až k môjmu srdcu, kde vymlátil dušu z Tekkena a usadol na trón. K tejto udalosti došlo už pred peknými pár rokmi a dodnes sú krvavé turnajové zápasy mojou bojovou sériou číslo jeden. A keďže som tak nejak tušil, že avizované ohýbanie a práca s časom predznamenáva vyžadovanie znalostí z celého univerza, trošku som si oprášil vedomosti. Ihneď na začiatok som sa so zaujatím pustil do príbehového režimu. To som však ešte netušil čo presne ma čaká…

We are in the Endgame now 

Keď sa piesky času prestali pohybovať podľa jej predstáv a rovnováha medzi dobrom a zlom bola narušená, strážkyňa času Kronika sa už nehodlala naďalej prizerať neustálemu masakrovaniu temných síl. Nech sa snažila akokoľvek, nech preskúmala akýkoľvek časový variant, mocný Raiden za pomoci hŕstky smrtonosných bojovníkov, zakaždým pokoril moci zla. Preto sa rozhodla zmeniť pravidlá súčasného sveta a to tak ohavným a diabolským spôsobom, ktorý mohla vytvoriť iba pošramotená myseľ opantaná závisťou a zrak zatienený pomstou a hnevom. V realite, v ktorej existuje Raiden, totiž neexistuje žiadna rovnováha, iba trpkosť prehry na perách démonických bojovníkov. No čo ak by Raiden náhodou prestal existovať a jeho duševná i fyzická existencia by bola navždy vymazaná zo zemského povrchu a akejkoľvek inej reality?

Rozprávanie deja je, tak ako je to už zvykom, prerúšané výhradne súbojovou hrateľnosťou, kde sa naprieč dvanástimi kapitolami postavíte proti množstvu protivníkov. Kvitujem i rozhodnutie vyškrtnúť akékoľvek QTE pasáže, takže si môžete pokojne vychutnávať samotný príbeh. Ako som však už naznačil vyššie, i napriek tomu, že dej priamo nadväzuje na udalosti desiateho dielu, tentoraz využíva informácie z celého univerza. Pokiaľ teda náhodou nemáte skúsenosti s predošlými dielmi, novinka vás celkom iste minie po emočnej stránke. S najväčšou pravdepodobnosťou budete miestami tápať a snažiť sa vyznať v spletitých vzťahoch, čo osobne považujem kvôli využitiu cestovaniu naprieč realitami a časom za takmer nesplniteľnú výzvu. Na znalcov však, našťastie, čaká poriadne výpravná zápletka.

Viac ako finále príbehovej trilógie, ktorú štúdio NetherRealm započalo v roku 2011 svojím debutom vo svete Mortal Kombat, pripomína jedenásty diel ságy akési vyvrcholenie dlhoročného diela. Ostatne i vtedajší deviaty diel nadväzoval na ikonický Armageddon, kde Raiden vytvoril časový paradox a zmenil celý chod udalostí. Technicky vzaté sme prostredníctvom súčasného príbehu svedkami ukončenia jednej éry, respektíve dvoch dekád rôznych spin-off titulov, hlavných, vedľajších dejových línií, budovania honosných svetov, kde hrajú prím údery päsťou, kopance a formovania rodinných vzťahov.

Uzavrieť celé univerzum na ploche približne šiestich hodín je rozhodne neľahká úloha, avšak klobúk dole pred scenáristami, ktorým sa podarilo napísať ucelený príbeh, dať dostatok priestoru postavám a dôstojne zavŕšiť všetko doposiaľ prežité. Výsledkom je poriadne nabitá akčná jazda so štipkou emócií, v ktorej nie je na škodu ani cestovanie časom a z neho vyplývajúce paradoxy. Skôr naopak, stretávanie sa starých verzií postáv s novými a ich očividné charakterové evolúcie vás dokážu upútať a vyvolať vo vás maximálne uspokojenie. A to je už samo o sebe je dôvodom k menšej oslave.

Z príbehu skrátka cítiť istotu v smerovaní, kde je hračom neustále servírovaný jeden pompézny moment za druhým a postavy často trúsia solídne hlášky, ktorými buď odkazujú na predošlé udalosti alebo referujú rôzne popkultúrne legendy. Spomenúť môžeme napríklad mladšiu verziu Johnyho Cagea s automatickou puškou v ruke, ktorý strieľajúc po nepriateľoch prednesie ikonické Yippee-ki-yay zo série Die Hard. A podobne šikovnými frázami je vlastne pretkaný každý tretí dialóg, pričom na moje prekvapenie to funguje výborne. Rešpekt vzbudzujúce postavy pritom i naďalej vzbudzujú rešpekt a ich charaktery neprechádzajú zbytočnou dehonestáciou. Naopak, niektorí sa dokonca dočkali ešte temnejšieho podkreslenia, kde riešia svojich démonov minulosti a svoje osudové rozhodnutia, ktoré častokrát ovplyvnili chod dejín.

Bolo by každopádne trestuhodné nezmieniť choreografiu bojov, keďže takto filmovú réžiu, ktorá spĺňa všetko, čím by mala disponovať kvalitná komiksová adaptácia, som ešte nevidel v žiadnej žánrovej sérii. Súbojové sekvencie sú natočené dynamicky, majú enormný spád, nešetria povestnou brutalitou a navyše sú perfektne ozvučené. Doslova každú akčnú sekvenciu si maximálne vychutnáte, keďže exceluje vo všetkých aspektoch. Aj keď sa zdá, že až príliš plytvám superlatívami, skutočne som bol príjemne prekvapený absolútnou súdržnosťou a funkčnosťou všetkého, čo si pre nás autori pripravili. Príbeh totiž, až na jednu nie práve najlepšiu a do očí bijúci scenáristickú výnimku, funguje bravúrne a počas jeho sledovania som nepociťoval nič iné, než fanúšikovské nadšenie. Nebál by som sa povedať, že ide o najlepší príbehový režim v histórií žánrových počinov, ktorý zďaleka a s prehľadom zatieňuje brakové dejové kvality siedmeho Tekkena.

Vítaní sú krvou ošľahaní bojovníci i úplní nováčikovia 

Možno ste už v minulosti dostali chuť zahrať si nejakú bojovku, no v hlave vám ihneď vyskočil pomyselný výkričník, ktorý signalizoval strach z nevedomosti a náročnosti kombo útokov. Na toto však majú šikovní a hlavne prezieraví tvorcovia z NetherRealm Studios jasnú odpoveď, ktorou je výborne podaný tutoriál. Ten je azda najprívetivejší z celej série Mortal Kombat, nakoľko k hráčovi pristupuje ako k úplnému videohernému nováčikovi. Jednoducho je vám vysvetlený pohyb, blokovanie, simplicitné údery štvorčekom alebo tvrdšie spodné háky trojuholníkom, pričom nasledujú jednoduché kombinácie oboch a potom sa prechádza na náročnejšie kombá. K dispozícii je okrem textového zobrazenia i vizuálne predstavenie, ktoré vám umožní vytvoriť si ilustráciu o načasovaní stláčania, tempe útokov, avšak, samozrejme, aj ich zdarnom prevedení.

Takýmto spôsobom absolvujete úplne všetko, čo hra ponúka a vyžaduje v rámci svojej bojovej hrateľnosti. V prípade zabudnutia si môžete ľahko a jednoducho osviežiť pamäť, keďže jednotlivé aspekty sú prehľadne rozdelené do konkrétnych sekcií. Tým však vrúcny prístup autorov nekončí, keďže individuálny tréning môžete aplikovať s každým, momentálne dostupným, charakterom. Jedná sa o veľmi vítanú novinku, nakoľko máte možnosť jednoduchou a príjemnou formou pochopiť základy každého bojovníka, naučiť sa kombá a určitým spôsobom zefektívniť svoju agresivitu, prípadne defenzívu v aréne. A hlavne je k dispozícii tréning fatalít, čiže morbídne brutálne dokončovacie útoky môžete natrénovať naspamäť a potom sa napríklad predviesť pred gaučovým oponentom.

Práve tento fakt by vám mal naznačiť, že medzi bojovými štýlmi je citeľná diverzita. Možno to znie ako akási samozrejmosť, no už dlhú dobu som nepociťoval tak markantné rozdiely medzi napríklad útokmi Johnnyho Cagea a povedzme elektrizujúceho Raidena. Zatiaľ čo sa bleskový Johnny doslova nadnáša v aréne, Raiden pôsobí strnulejšie, jeho pohyby sú pomalšie a vyžadujú presnejšie časovanie, tým pádom aj takmer perfektné prevedenie. A skutočne som niekoľkohodinovým testovaním jednotlivých charakterov zistil, že ladné bojovanie za niektorých je omnoho intuitívnejšie, ako ťažkopádnejšia hra za iných. V prvom prípade sa vám útoky dostanú rýchlo do krvi, ste schopný jednoducho nadväzovať rôzne typy horných úderov so spodnými kopmi a takýmto spôsobom vlastne nepustiť protivníka ani k úderu.

Inde to však už nie je tak ružové, ako by ste si priali. I bežnejšie údery zaberú čas, sú efektívne len od, alebo do určitej vzdialenosti, čo však nemožno brať ako negatívum. Nemáte totiž pocit, že neustále hráte za identicky mobilných, flexibilných a ekvivalentne silných zápasníkov. Chce to poctivé trénovanie praxou, keďže s pomalšími jedincami je dôležitejšie memorovanie a znalosť útokov a zároveň získanie schopnosti využívať ich v ten správny moment. A práve vtedy prichádza medzi vás a súpera istý prvok taktiky, ktorý vie trochu zamiešať karty. Tiež je treba dodať, že ovládanie funguje bezproblémovo, pričom môžete očakávať tradičnú schému, ktorá je známa aj z predchodcu. Postavy reagujú na vaše príkazy včas, takže vôbec nedochádza k nevhodnému rozmiestneniu útočných tlačidiel alebo neadekvátnej odozve. Súčasne to potvrdzuje i precíznosť vývojárov, ako aj ich dlhoročné skúsenosti v oblasti arénových bojoviek.

Ďalšou veľkou výhodou je fyzické vyznievanie a surovosť stretov. Hra svojím spôsobom búra ilúziu virtuálneho stretu a dáva vám pocítiť každý jeden úder, či už uštedrený alebo získaný, na vlastnej koži. To je opäť zásluhou bezchybného ozvučenia, výborne nasnímaných pohybov, mimickej gestikulácie a explicitného zobrazovania násilia. X-Ray pohľad z minulého dielu bol v novinke nahradený takzvanými fatal blow útokmi, ktoré môžete použiť iba raz za celý zápas. Odkaz inovácie z desiatej časti však prežil v podobe samovoľného spúšťania tohto pohľadu pri naozaj tvrdom údere, kde protivníkom môže napríklad vyletieť zub alebo sa im zlomí jedno, prípadne dve rebrá.

Fatality by si možno zaslúžili samostatnú kapitolu, kde by som sa mohol rozplývať nad ich kreativitou, zábavnosťou a unikátnosťou, no myslím, že plne postačí, keď prezradím, že ani v tomto ohľade rozhodne nebudete sklamaní. Dočkáte sa množstva delikatesných rozštvrtení, rozseknutí, spálení, rozdupnutí, otrávení a zastrelení, ktoré miestami odkazujú na filmové diela alebo prvotiny série. Kvitujem i fakt, že sa postavy rozoznávajú a vedia spolu pred zápasom rozlične komunikovať, takže nepočúvate dookola tie isté monotematické frázy.

Dve veže a ostrov Shang Tsunga 

Veľmi podstatným prvkom, v ktorom paradoxne zlyháva množstvo tvorcov, je dostatok obsahu, respektíve dostatok zaujímavých a odmeňujúcich módov, ktoré vás prinútia vrátiť sa k hraniu i po dlhšej absencii. Príbehový režim sme si už podrobne rozobrali, takže čo ďalšie je pre vás prichystané? V prvom rade sú to klasické veže, ktoré rozprávajú akési alternatívne zakončenia dejovej línie. Tie sa skladajú z piatich, ôsmich alebo dvanástich bojov, pričom na samom vrchole tejto veže vás vždy čaká Kronika, ktorú však považujem za nevydarenú finálnu skúšku. Pôsobí totiž mimoriadne genericky, nezaujímavo a súboj s ňou neprebieha férovo. Samotné zakončenia pritom pôsobia zaujímavo a odmeny sú adekvátne s prihliadnutím na zvolenú obtiažnosť. Pre hráčov, ktorí hľadajú skutočnú výzvu je k dispozícii i veža bez začiatku a konca, kde tlčiete súperov, až pokiaľ si sami nezvolíte opustiť tento mód. Pre ešte náročnejších odvážlivcov je tu režim preživší, v ktorom sa proti vám postaví dvadsaťpäť protivníkov, avšak vy máte k dispozícii iba jeden jediný život.

Towers of Time krátko po vydaní spustili obrovskú kontroverziu, vlnu hráčskej nevôle a review bombing. Pýtate sa na dôvod? Je ním nevyrovnaná obtiažnosť, ktorá po určitom čase dosiahla úroveň nesplniteľnosti. Tento mód vám počas zápasu prirodzene hádže polená pod nohy, takže sa vám napríklad zníži život o polovicu alebo sa dočkáte automatického vzplanutia. V tomto prípade sa však autorov nehodlám zastávať. Jedná sa o nepríjemný prvok, ktorý výrazne kazí zážitok z Towers of Time a vlastne vás od hrania skôr odrádza. Na druhej strane sú v NetherRealm Studios pohotoví a na opravách pracujú. Dokonca už vyšiel i patch, ktorý sčasti opravuje nevyrovnanú náročnosť a všetci hráči boli odmenení nemalou hernou menou. To značí, že autori sú si vedomí svojho prešľapu a robia všetko, aby ho odstránili. No zaráža ma, že mu nevenovali pozornosť od začiatku.

Mortal Kombat 11 spĺňa nároky i tých hráčov, ktorí sa dožadujú online režimov. Na výber sú v podstate úplne typické online režimy ako jeden na jedného, King of the Kill a ďalšie podobné. Bližšie predstavovať tento takpovediac očakávaný online doplnok je úplne bezpredmetné. Môžem vás iba uistiť, že ctižiadostivých hráčov je dostatok a servery fungujú plynule, bez akýchkoľvek zdržujúcich problémov. Už čochvíľa sa navyše spustí prvý oficiálny turnaj, čiže je načase začať poctivo trénovať.

Ako posledné som sa rozhodol predstaviť pokračovanie takzvanej Krypty, ktorá je lokalizovaná na ostrove Shang Tsunga, znalcom série dobre známej postavy. Tá úplne zmenila svoje pravidlá, nakoľko z desiatky si ju môžeme pamätať ako komorný dungeon crawler s občasnými protivníkmi. Po novom všetko sledujete z pohľadu tretej osoby, pod ruky sa vám dostáva mohutné kladivo, slúžiace ako dostatočne efektívny nástroj skazy každej prekážky a prostredie sa celkovo rozrástlo. Vizuálne je poriadne detailné, svojou obskúrnosťou občas desí a navyše si udržiava pochmúrny psychedelický výzor, ktorý na hráča pôsobí deprimujúco. Až je vlastne škoda, že zmätené pobehovanie a otváranie truhiel s odmenami sa nedočkalo príbehovejších kontúr a adventúrnejšieho poňatia, keďže potenciál tu bol. Aj pôvodné úniky informácii naznačovali, že bude tento režim pripomínať niečo v štýle spin-off titulu Shaolin Monks, avšak nakoniec všetko zostalo v medziach rabovania truhiel.

Vytvor si svojho bojovníka

Po vzore druhého Injustice dorazili i do Mortal Kombatu určité minimalistické RPG elementy. Každý charakter má totiž hneď niekoľko rôznych druhov vybavenia, či už sú to klobúky, katany, pušky Winchester alebo masky. Prostredníctvom krypty si odomykáte nové vizuálne obmeny výstroje, ktoré následne môžete aplikovať k príslušnej postave. Jednotlivé zbrane si vylepšujete aktívnym hraním za danú postavu, pričom za každý nový level sa naskytuje šanca pridať augmentáciu ku konkrétnej zbrani. Vďaka tomu sa napríklad zvýši jej ohnivý damage. Tým pádom vytvárate rôzne unikátne sety, upravujete útoky, fatality, brutality i príchody postáv. Kompletný gear systém je pomerne komplexný a stimuluje k ďalšiemu získavaniu mincí, otváraniu truhiel a hraniu.

Bohužiaľ, hra sa nevyhla mikrotransakciám, za ktoré si môžete kupovať nové skiny, uľahčenia fatalít a ďalšie obdobné predmety. Väčšinu z toho však môžete získať i bežným hraním a naozaj netuším, prečo tvorcovia zakomponovali do hry tento typ in-game platieb. Museli totiž dobre vedieť, že to spôsobí skôr hnev hráčov, ktorí sú na vyššie spomenuté slovo v podstate alergickí. Vrcholom všetkého je následné predávanie úplne jednoducho získateľnej postavy za cenovku šiestich eur. Dúfam, že čoskoro budú tieto platby odstránené, nakoľko nedávajú absolútne žiadny zmysel a vzhľadom na hráčske ohlasy ich skutočne využíva minimum záujemcov.

Finish Him!

Mortal Kombat 11 je všetkým tým, čím aj mal byť. Pôsobí dravo, inovatívne, hrateľnosť je dotiahnutá k absolútnej bravúrnosti a vizuálne budete svedkami slušnej evolúcie. Pri priamom porovnaní sa až zdá, že predchodca vznikol iba ako prototyp vyladenejšej a po všetkých stránkach lepšej jedenástky. NetherRealm Studios tak splnilo svoju úlohu a ukončilo svoj príbeh v tejto sérii a zároveň zanechali pre budúcich autorov obrovské možnosti, kam sa posunúť ďalej. Vôbec by som sa totiž nečudoval, keby týmto dielom spomínaní vývojári dali od série ruky preč a prenechali ju niekomu inému. Momentálne by odišli v tom najlepšom, keďže vytvorili bojovku, reprezentujúcu žánrový vrchol súčasnej hernej generácie, ktorý už na terajších konzolách jednoducho nikto nemôže pokoriť.

 Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!