Styx: Shards Of Darkness – Skrývačka v tieňoch

O goblinovi menom Styx už mnoho z vás muselo počuť. Po prvýkrát sa tento malý drzáň predstavil v titule Of Orcs and Men. Hráči si túto postavu obľúbili, a tak sa autori zo štúdia Cyanide rozhodli vypraviť Styxa na vlastné dobrodružstvo. V roku 2014 vyšiel Styx: Master of Shadows, ktorý sa napriek “sedmičkovým” hodnoteniam od recenzentov tešil medzi hráčmi veľmi slušnej popularite. Na Steame má aktuálne tento titul priemer hodnotení 9/10, čo iba potvrdzuje, že hráčom tento stealth počin sadol. A keďže to minule malo úspech, prečo to neskúsiť znova?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Prvý sólový výlet Styxa nepatril medzi AAA tituly. Napriek tomu však mnohým hráčom učaroval viac, než tomu bolo u posledného Thiefa. Hoci nebol Styx: Master of Shadows ani zďaleka dokonalou hrou, fanúšikovia stealth žánru boli spokojní. Jasne však dali autorom najavo, kde sa skrývali slabiny tohto počinu, aby sa im Cyanide mohli do budúcna vyvarovať. Hneď na úvod môžem povedať, že autori si niektoré veci zobrali k srdcu, ale jadro hry zostalo viac – menej bezo zmien. O tom si však povieme neskôr.

Príbeh o drzom zlodejovi pokračuje

Najskôr by som sa chcel pozastaviť pri príbehu. Nebude to však veľmi dlhá zastávka, keďže príbeh Styx: Shards of Darkness vaše mozgové závity nezavarí, no rozhodne nemožno povedať, že je zlý. Hra sa odohráva 20 rokov po udalostiach Styx: Master of Shadows. Hlavný protagonista sa usídlil v mestečku Thorben, kde mal celkom pokoj, no ľudia sformovali jednotku C.A.R.N.A.G.E., ktorej úlohou je práve likvidácia goblinov. Po úvodnom prológu sa ocitnete v obkľúčení, pričom od veliteľky jednotky C.A.R.N.A.G.E. menom Helledryn dostanete zákazku, vďaka ktorej môžete získať cenný lektvar, ktorý Styxovi umožňuje používať špeciálne schopnosti. Nakoľko je Styx na tomto lektvare závislý, ponuku prijme. A tým vlastne celé dobrodružstvo začína.

Na prvý pohľad jednoduchá úloha sa skomplikuje, keď sa do toho všetkého zapletú elfovia, trollovia, trpaslíci a ľudia. Na stretnutí zástupcov týchto rás Styx zistí, že disponujú drahokamom, ktorý dokáže ovládať goblinov. Pre Styxa ako zlodeja ide o vidinu slušného zárobku, keby sa teda drahokamu zmocní a predá ho. Táto cesta ho však privedie na závažnejšie odhalenie. Aké? To už musíte zistiť sami. Príbeh nie je ničím objavný, skôr ide o štandard. Ako sa hovorí, neurazí, no ani nenadchne.

Môj kamarát tieň

Keďže ide o stealth hru, váš najlepší a najvernejší priateľ je tieň. Pokiaľ chcete prejsť ďalej, budete sa musieť skrývať, v opačnom prípade vás takmer s istotou čaká smrť. Styx nie je žiaden silák, a preto mu stačí pár zásahov, ktoré ho pošlú na druhý svet. Úrovne sú oproti predošlému dielu rozľahlejšie, takže si môžete vybrať, či sa vyberiete tou, či onou cestou. Samozrejme, postup vpred je lineárny, keďže úrovne sú koncipované tak, že i napriek niekoľkým cestičkám sa všetko spája v jednej chodbe, či bráne. Hoci ide o prežitok, no platia tu klasické pravidlá stealth hier – v tieni ste neviditeľný, nárazom do niektorých predmetov urobíte hluk a pod.. Samozrejme sa neskrývate iba v tieňoch, autori do hry umiestnili rôzne sudy, bedne, skrine a stoly, takže sa nepriateľom schováte bez problémov. To mi však neprekážalo a priechod jednotlivými úrovniami ma bavil. Na originalitu možno rovno zabudnúť, no stealth je v Styx: Shards of Darkness zvládnutý dobre.

Umelá inteligencia, alebo skôr neinteligencia?

Hlavný problém, ktorý s hrou mám sa spája s umelou inteligenciu nepriateľov. Po jednotlivých úrovniach sa ich hemží pomerne veľké množstvo, no vždy sa prechádzajú po vopred stanovenej linke. Nikdy z nej nezídu, teda pokiaľ niekam nehodíte sklenenú karafu. Tak sa ich ľahko zbavíte, no to nie je všetko. I keď sa ukryjete pod stôl, ktorý je na svetle, nepriatelia vás nespozorujú. Je to síce herný prvok, no zastaralý. Ak sa krčím pod stolom, ktorý má iba 4 nohy a žiadne zásuvky, musí ma pod ním vidieť aj niekto s veľmi silnou dioptriou. Veľmi mi prekážalo, že nepriatelia “zle vidia”. Pozerajú sa väčšinou iba pred seba, akoby mali na očiach klapky. Pokojne som im prešiel takmer popod nos, skákal im ponad hlavy, no nikto si to nevšímal. Taktiež som do mnohých strážcov otvoril dvere, ktoré ich udreli, no oni iba skonštatovali, že čo to a stáli ďalej ako soľný stĺp.

Okrem zraku majú vaši nepriatelia veľmi krátku pamäť, prípadne sú to najväčší flegmatici, akých si viete predstaviť. Predstavte si situáciu, kde ste v miestnosti iba vy a dvaja strážcovia. Obaja sa prechádzajú, pričom na niektorom mieste sa stretnú. Pri ďalšej obchôdzke sa však k miestu stretnutia dostane iba jeden (druhý je samozrejme vašou zásluhou mŕtvy), pričom mu vôbec nie je zvláštne, že tam mal asi pred tridsiatimi sekundami aj kolegu. To je prípad flegmatika. Naneštastie sú tu aj strážcovia s Alzheimerovou chorobou. Jeden strážca zazrie mŕtvolu toho druhého, príde to skontrolovať, no za desať sekúnd na to zabudne. To, že ste mu takmer pred očami zabili kolegu sa akoby nestalo.

Akonáhle však strážcovia zistia, že sa niekde potulujete, ich reflexy sú smrteľné. Pribehnú za vami ako puma za svojou korisťou a je vymaľované. Útok síce môžete odraziť svojou dýkou, no je to nemotorné. Ja som takmer vždy zvolil load a išiel daný úsek opakovane. Už minule boli súboje s nepriateľmi terčom kritiky, no zlepšenia sme sa nedočkali. Škoda…

Styx opeknel, no iba navonok

Autori mohli vďaka úspechu predošlej hry zvýšiť rozpočet, čo je vidieť na prvý pohľad. Novinku poháňa Unreal Engine 4, pričom predošlú hru poháňala staršia verzia. Hra vyzerá naozaj pekne, ponúka zaujímavé scenérie, k tomu sa svižne hýbe a nestalo sa mi, že by framerate robil problémy. Hru som síce hral na PlayStation 4 Pro, no titul zatiaľ vylepšenú konzolu nepodporuje, takže priložené (komprimované) screenshoty prezentujú vzhľad hry aj na klasickej PlayStation 4. Hra inak beží v 1080p pri 30fps, čo je na tento žáner a druh hier úplne v poriadku. Pokiaľ sa rozhodnete pre Xbox One verziu, rátajte s rozlíšením 900p, inak by hra mala vyzerať a bežať rovnako.

I napriek vylepšeniam a zmene enginu to však nie je bez problémov. O prelínajúcich sa objektoch by bolo zbytočné písať, s tým sa stretnete niekoľkokrát (viď. obrázok nižšie), no sú tu aj iné nedostatky, ktoré mňa trápia viac. Niektoré animácie na seba zvláštne nadväzujú, tváre niektorých postáv majú zvláštnu mimiku, skrátka chybičky sa nájdu a nie je ich úplne málo. Hoci je vidieť, že sa rozpočet navýšil, stále to nie je kategória AAA hier. Preto sa nad niektorými chybičkami dá privrieť oko, obzvlášť ak neznemožňujú ďalší postup vpred.

RPG prvky nechýbajú…

V poslednej dobe sa takmer do každého titulu dostávajú RPG prvky. Niekde vo väčšej miere, niekde zase v menšej. V prípade Styx: Shards of Darkness je to niekde na polovici cesty. Styxa môžete naučiť tichý dopad, predĺžiť jeho neviditeľnosť, vycítiť kadiaľ sa pohybujú nepriatelia, zvýšiť dosah vášho špeciálneho videnia a pod.. Schopností je naozaj mnoho, pričom niektoré z nich robia z hry prechádzku ružovou záhradou. Nepomáha ani zvyšovanie náročnosti, takže ak si hru chcete užiť, netreba to preháňať. Na druhú stranu, Styxovi nemôžete zvýšiť silu, ani jeho obratnosť v súbojoch, a preto je implementácia RPG prvkov niekde v polovici.

Okrem RPG prvkov je v hre prítomný aj crafting, vďaka ktorému si vyrobíte cenné predmety. Nemožno však craftiť na ľubovoľnom mieste, musíte dôjsť k stolu, ktorý túto činnosť umožňuje. Ako je zvykom, na výrobu predmetov sú potrebné ingrediencie, ktoré sa však po hernom svete váľajú v štedrých počtoch. Nič nové tu nenájdete, no načo zbytočne špekulovať.

Starý dobrý drzáň

Čo sa však hre nedá uprieť, to je zaujímavý hlavný protagonista. Áno, Styx je škaredý, no i napriek tomu mu nemožno uprieť určitú dávku charizmy. Je drzý, nebojí sa vyskakovať do druhých a často má trefné poznámky. Po každej smrti sa k vám navyše prihovorí a ani tu si neberie servítku pred ústa. V týchto “posmrtných” animáciách ma pobavila narážka na kultového Terminátora 2, kde na konci (pozor spolier) Arnold Schwarzenegger zostúpi do roztaveného železa, a ako posledné ukáže gesto palec nahor (koniec spoileru). Styx tu uropé niečo podobné, ibaže vám ukáže odlišný prst. Inokedy zase Styx drží v ruke scenár a hovorí, že on ho čítal a vie, že sa cez túto pasáž dostanete, aj keď to možno chvíľku zaberie. Na druhú stranu však musím uznať, že Styxova postava nesadne každému, no podľa mňa sa do tohto typu hier hodí.

Ešte pár slov

Rád by som v krátkosti doplnil ešte zopár detailov. Hra obsahuje co-op, no v predstihu nešiel odskúšať, čiže ho nemožno posúdiť. Vystrájať však vylomeniny vo dvojici môže byť zábavnejšie, takže ak bude tento prvok fungovať, môže to hre pridať na atraktivite. Úrovne sú na spoločné vystrájanie pripravené, takže ak sa rozhodnete pre kúpu, tento režim určite vyskúšajte.

Hlavná kampaň zaberie v rozmedzí od 13 do 15 hodín, no veľmi záleží od vášho prístupu. Pokiaľ na to pôjdete stealthovo a nebude zabíjať každého vojaka, ktorého stretneme, herná doba sa pekne natiahne. Ak sa však rozhodnete pre rýchly postup, hra sa výrazne skráti. Je to však stealth, takže by ste si nemali kaziť na hre to, čo je jej podstatou. Pokiaľ budete plniť aj vedľajšie misie, strávite v hre aj 20 hodín, čo naozaj nie je málo.

Ovládanie mne osobne nerobilo žiadne problémy, všetko fungovalo ako malo. Nie je vôbec komplikované a rýchlo vám prejde do krvi, no občas môže pôsobiť toporne. Okrem toho by som ešte rád poznamenal, že hra obsahuje quick save systém, ktorý určite dobre poznajú priaznivci starších hier. Určite sa tento prvok bude hodiť, ak teda budete hrať hru “správnym” spôsobom.

Koniec dobrý, všetko dobré?

Styx sa vrátil a ja som sa pri ňom celkom dobre bavil, i keď určite nejde o dokonalú hru. Najväčší problém je, že novinka je na tom takmer rovnako, ako minule. Styx: Shards of Darkness napriek vylepšeniam trápia podobné chyby, ako Master of Shadows a nezakryje to ani krajšia grafika či vyšší rozpočet. Napriek tomu všetkému však nemožno hovoriť o sklamaní, tento titul totiž nesľuboval nič. Žáner stealth mám rád a myslím si, že Styx: Shards of Darkness dopadne ako predošlý diel. Hráči si hru skrátka obľúbia, no recenzenti až tak veľmi nie. Možno pôjdem trochu proti prúdu, no ja budem rád, ak sa Styx ešte niekedy vráti, rád sa s ním vypravím na ďalšie dobrodružstvo.

P.S. Na jednu vec som však neprišiel, a to čo znamená podtitul hry. Žiadne črepy temnoty som tu totiž nenašiel. Ak budete pozornejší, pokojne sa vyjadrite v diskusii.

Komentuj!