Cheaty a hranie hier?

Takmer každému hráčovi, ktorý hráva multiplayerové hry, sa určite stalo, že na internete narazil na ďaleko silnejšieho, lepšieho a rýchlejšieho protivníka.  Čím to asi bolo? Strávili ste veľmi málo času tréningom? Súper mal dobrý deň? Alebo bol jednoducho bol nad vaše sily? No koľkokrát ste si pomysleli, že za tým musí byť niečo iné? Áno mám na mysli podvádzanie a cheaty.

Pomocný software alebo aj cheaty. Tí z nás, ktorí vyrastali na starších klasikách, dobre poznajú situácie, keď sa už jednoducho nedalo inak, len naťukať magickú zmes písmen. IDDQD a IDKFA boli moji najlepší kamaráti pred približne dvadsiatimi rokmi. Nekonečná munícia a životy mi dokázali zabezpečiť jednoduchý priechod konkrétnymi levelmi hry Doom. Asi každému utkveli v pamäti podobné kódy, ktoré pomáhali pri priechode náročnými pasážami hry. Ale s príchodom moderných hier podobné kódy stratili zmysel. Doom bol vystriedaný titulmi ako Quake III Arena, Unreal Tournament, či božským Counter-Strikeom. A tieto hry naberali fanúšikov veľmi rýchlo.

Poznáte podpichovanie a rozpravy v internetových kaviarňach o tom, kto je lepší v ktorej hre? Podobné slovné roztržky vyústili až do stretu vo virtuálnom ringu, z ktorého nakoniec vyšla jedna osoba víťazne. Porazenému neostalo nič iné, len ísť domov, ďalej trénovať a dúfať v odvetu s lepším výsledkom. Toto súťaženie, samozrejme, naberalo na obrátkach, až si komunita nadšencov povedala, že zorganizuje turnaj. Začiatky boli skromné, hralo sa o česť,  pivo, energetické nápoje, herné myši, monitory, no nakoniec sme dospeli až do súčastnosti, kedy sa hrá o milióny. Túžba dosiahnuť víťazstvo a tučnú odmenu je občas silnejšia ako fér play.

Ako už napovedal úvodný odstavec, vždy sa nájde niekto lepší. Niekedy je to len náhoda, či zhoda okolností, inokedy je súper jednoducho lepším hráčom. Ale občas si niekto dopomôže aj nie práve najčistejšími prostriedkami. Áno, ide o pomocný software alebo cheaty.  Momentálne najhranejšou online akčnou hrou je nepochybne Counter-Strike od Valve, nasledovaný hrou Overwatch od Blizzardu. Čo teda takýto cheat vlastne je? Nuž, poznáme niekoľko majoritných a minoritných cheatov. Medzi majoritné patria cheaty v oblasti mierenia, takzvané spinboty alebo aimboty. Obe vám upravujú mierenie podľa želaného nastavenia. Niekedy vašu mušku len jemne poupravia, niekedy automaticky mieria a strieľajú v zlomku sekundy. Druhá skupina sú cheaty v oblasti videnia, čiže wallhacky, kedy vidíte nepriateľa aj cez steny. Keďže Counter-Strike je tímová hra a komunikácia medzi spoluhráčmi a informácie sú neoceniteľnými spoločníkmi, wallhack ich pomôže využiť naplno. Minoritné hacky sú také, ktoré za vás hru priamo nevyhrajú, ale dávajú vám výhodu voči súperovi. Napríklad vám presvetlia tmavé miesta – tresfx, alebo naskriptujú bunnyhopy, vďaka ktorým sa hýbete o niečo rýchlejšie.

Obe spomenuté hry majú problém s cheatermi, avšak obe firmy volia trocha rozličný prístup. Blizzard hriešnikov hneď banuje a ruší im herné účty, a to rádovo v minútach či dňoch. Rovnako vinníkov trestá aj Valve, avšak ten si dáva s banovaním načas, čo je možno spôsobené aj automatickým banovacím softwarom VAC – Valve Anticheat System. Takže niekedy známy cheater hráva aj ďalšie roky. Problémom hier však je, že cheateri vždy budú o krok napred. Vždy sa najprv vymyslí cheat, nová verzia, ktorú systém musí dostať do databázy, odhaliť a začať proti nemu bojovať. To už však dávno môže existovať jeho novšia verzia. Držať tempo by sa dalo iba manuálnym dozorom, čo ako vieme, je nemožné. Valve síce prinieslo program pre Counter-Strike, príhodne taktiež s názvom Overwatch, kde participujú samotní hráči a oni potom rozhodujú o osude podozrivého. Aj to má svoje muchy a hlavný neduh vidím v nedostatočnej motivácií Overwatchu v CS venovať svoj čas.

Kým však pri klasickom online hraní znamená narazenie na podobného hráča frustráciu a stratený čas, táto pliaga prerastá do eSports a veľkých turnajov. Pomocou Google isto nájdete nejeden článok o hriešnikoch medzi profesionálnymi hráčmi. Je to zaujímavé, no nebáli sa použiť podvody aj na turnajoch typu Major v Counter-Strike. Odvetvie eSports pomaly rastie, stáva sa väčším aj preto, lebo nová generácia hráčov je otvorenejšia voči hraniu a technické prostriedky umožňujú každému hrať spomenuté hry v domácich podmienkach na relatívne vysokej úrovni.

Vôbec nejde o akýsi výmysel komunity nerdov, čo naznačuje aj prístup USA a ich vízovej politiky. Prvým hráčom, ktorému boli udelené víza ,aké majú napríklad profesionálni atléti, je Kim “Violet” Dong Hwan. Kim je 23 ročným profesionálnym hráčom StarCraft II z Južnej Kórei. Na ľahkú váhu neberú eSports ani v Ázii, kolíske MOBA hier. Napríklad v Číne a Japonsku dostanete za cheating väzenie. Nie zrušenie herného účtu, ale seriózny kriminál. Ako keby ste napríklad dopovali na olympiáde – prídete o licenciu a ešte aj budete mať opletačky so súdmi.

Avšak tento problém sa naozaj netýka len profesionálneho hrania. Ako som už naznačil, podobné typy ľudí ruinujú online hranie aj bežnému hráčovi. Či už ide o hry ako Dota 2, ARMA, H1Z1, Left 4 Dead a StarCraft, všetky zmienené majú problémy s týmto fenoménom. GTA Online bol napríklad kvôli podvodom s peniazmi absolútne nehrateľný. Arma 3 má podobný problém.  Jeden z vývojárov štúdia Bohemia Interactive, Eugen Harton, prezradil, že sa ich hry DayZ ale aj Arma potýkajú s množstvom podvádzajúcich hráčov. Kým totiž hry na PC budú mať verejne dostupné súbory s hrou, tento problém bude veľmi ťažké zastaviť. Dá sa to čiastočne eliminovať iba prechodom na konzoly. To však nie je také jednoduché. Eugen porozprával pre PCGamer, akým spôsobom bojujú proti herným pirátom v Bohemii. Samotný členovia vývojového tímu si na vlastné náklady neraz kupujú cheaty zo stránok, ktoré s týmto softwarom obchodujú a reverzným inžinierstvom sa snažia zabraniť v jeho budúcom fungovaní. Ich anticheat kontroluje originalitu súborov hry na vašom disku. Avšak vašu RAM pamäť už neskenuje. A práve to je miesto, kde sa nachádzajú súbory s cheatmi.

Mnohým hráčom, samozrejme, príde neprirodzené, aby im nejaký anticheatový program lustroval disky, tak radšej siahnu po nezabezpečenom serveri, alebo rôznymi spôsobmi obchádzajú tento spôsob ochrany. Ide napríklad o program BattlEye. Jeho autori sa síce vyjadrili, že program údaje o kreditkách a bankovníctve obchádza, čo však v prípade, ak to nie je pravda? Čo ak sa k databáze dostane niekto s nekalými úmyslami, čo potom? Mnoho konkurentov využívajúcich podobnú techniku od nej upustili, no výsledkom bola znížená efektivita boja proti podvádzajúcim hráčom.

Prečo vlastne cheating predstavuje problém? Okrem toho, že ruinuje zážitok poctivým hráčom, rozmáha sa aj komunita, ktorá s týmto softwarom obchoduje. Môže ísť o programy v hodnote 5 € až 500 € a viac. S nimi samozrejme ide ruka v ruke aj riziko, že si do vášho PC nainštalujete aj škodlivý software a prídete o ďaleko viac peňazí, ak sa autor dostane k číslu a heslám vašej kreditnej karty. Druhým závažnejším problémom je (a v budúcnosti aj bude), že firma ktorá hru vydala, prichádza o zákazníkov. Jednoducho ak máte 50% času, ktorý do hry investujete pokazený zážitok, tak vás to jednoducho nebude baviť a od hry odídete. To môže pre hry typu World of Warcraft, či Hearthstone znamenať veľký problém.

V neposlednom rade, cheatovanie na profesionálnej hernej scéne už do celej problematiky zapája reálne peniaze. Osobne predpovedám budúcnosť pomerne bledo. Zatiaľ to totiž nijak výrazne nenarúša herný biznis a pomaly dospievame do doby, kedy v hrách budú samí podvodní hráči. Voči tým sa bude dať bojovať iba rovnakými metódami, až nakoniec budú podvádzať úplne všetci. Jediní profitujúci tak budú tvorcovia cheatov. A tí časom začnú ležať v žalúdku vývojárom, ktorí voči ním zakročia omnoho tvrdšie. Avšak dúfam, že sa mýlim.

A čo vy? Patríte k tým poctivým, alebo hájite farby druhej strany? Na záver nech je vám toto video ponaučením a výstrahou zároveň 😉

Komentuj!