Slovenský Rambo bol predlohou pre knihy aj videohry Gago Matejovič 27. apríla 2016 Rubriky, Téma Keď v roku 2009 prišla na svet first-person strieľačka Rogue Warrior, medzi hráčmi veľa vody nenamútila. Práve naopak. Rogue Warrior je dodnes považovaný za jednu z najhorších hier vôbec a hodnotenia sa väčšinou pohybujú okolo čísla 25%. Hre nepomohlo ani nadmerné využívanie vtipných nádavok a Mickey Rourke, ktorý hlavnú postavu nadaboval. Za zmienku však určite stojí samotná hlavná postava Richard Marcinko a najmä jeho skutočná predloha – Slovák Richard “Dick” Marcinko, pred ktorého kariérou v americkej armáde by sa začervenal od hanby aj John Rambo. Kto je Richard “Dick” Marcinko? Ešte predtým, než sa Marcinko stal jednou z najvýznamnejších postáv americkej vojenskej histórie, bol len obyčajným malým chlapcom s lámanou angličtinou a talentom na problémy. Vyrastal v Lansforde v štáte Pennsylvania, kde sa jeho rodičia – tak ako viacerí Slováci – presťahovali za lepším životom tesne pred jeho narodením. V 18 rokoch bol kvôli svojej povahe vyhodený zo strednej školy, a tak videl svoju budúcnosť v inej inštitúcii – armáde. Marcinko to najprv skúšal u mariňákov. Tam ho však kvôli nedokončenej strednej škole nevzali, a tak nastúpil do námorníctva ako radista. Takéto zaradenie však divokého Marcinka nudilo a jeho snom bolo dostať sa do podvodného demoličného oddielu, čo bola v armáde jedna z najnebezpečnejších prác. To sa mu nakoniec aj podarilo, avšak s menšími komplikáciami. Legendy o Marcinkovi tvrdia, že jeho pôvodná žiadosť o prevelenie bola zamietnutá. Marcinko teda svojmu nadriadenému jednu vrazil. A trestom za podobné vážne prehrešky v tej dobe údajne bývalo, ako už asi tušíte, prevelenie k podvodnému demoličnému oddielu. Tu sa Marcinko skutočne našiel a popri službe v armáde dokončil strednú aj vysokú školu. Jeho skvelá práca s výbušninami mu tiež vyniesla prezývku “Demolition Dick”. A netrvalo dlho, kým bol prevelený do elitnej jednotky SEAL Team 2, ktorej zároveň začal aj veliť. Žraločí muž delty Príležitosť ukázať svoj talent na zabíjanie dostal počas Vietnamskej vojny. Svoju jednotku viedol do úspešného útoku na ostrov Ilo Ilo, pri ktorom sa im podarilo zabiť veľký počet príslušníkov Viet Congu a zničiť 6 nepriateľských lodí. Americké námorníctvo dodnes nazýva tento útok najúspešnejšou SEAL operáciou v delte Mekongu. Rovnako slávnou sa stala aj operácia jeho jednotky počas Ofenzívy Tet, pri ktorej oslobodili z obsadeného mesta Châu Đốc obkľúčených amerických vojakov, zdravotné sestry a učiteľov. Marcinko však nebol slávny iba u Američanov. Viet Cong sa jeho jednotky bál ako čert kríža a najmä Marcinko sa u nepriateľov stal obávanou legendou. Mal totiž povesť brutálneho zabijaka, ktorý sa za účelom úspešnej misie nestránil ani tých najhorších praktík. Známym sa stal napríklad jeho zvyk plniť telá mŕtvych nepriateľov nástražnými výbušninami, kvôli čomu sa Viet Cong bál vôbec dotknúť svojich mŕtvych spolubojovníkov. Na Marcinkovu hlavu bola vypísaná veľká odmena a u Vietnamcov dostal prezývku “Žraločí muž delty”. SEAL Team Six V roku 1979 otriasla Amerikou tzv. Iránska rukojemnícka kríza, kedy iránske revolučné jednotky držali vyše 60 amerických diplomatov uväznených na americkej ambasáde v Teheráne. Záchranná misia jednotky Delta Force skončila fiaskom. Z 8 záchranných vrtuľníkov so špeciálnymi jednotkami sa už počas cesty museli na základňu vrátiť 3 kvôli rôznym technickým problémom. Misia bola teda predčasne zrušená, no pri návrate sa stala ešte väčšia tragédia. Jeden z vrtuľníkov sa zrazil s palivovým lietadlom a posádky túto haváriu neprežili. Pre USA bola táto neúspešná operácia veľká blamáž a neschopnosť zachrániť amerických občanov stála prezidenta Cartera znovuzvolenie. Aby sa už podobná situácia neopakovala, armáda sa rozhodla vytvoriť špeciálnu jednotku na boj s terorizmom. A na túto úlohu im prišiel ako najvhodnejší kandidát práve Marcinko. Ten svoju jednotku nazval SEAL Team Six. Marcinko tým chcel zmiasť iné superveľmoci. USA v tej dobe mali totiž iba 2 SEAL tímy, a tak existencia šiesteho tímu vyvolala v rozviedkach iných krajín paniku, že o ďalších troch tímoch nemajú vôbec žiadne informácie. Vo výbere členov mal tiež voľnú ruku, a tak sa nový tím skladal z tých najlepších mužov, ktorým Marcinko kedy velil. Marcinko položil základy tejto elitnej jednotky a niekoľko rokov jej velil a trénoval nových adeptov, ktorí ďalej pokračovali v tejto tradícii. SEAL Team Six je dodnes najlepšou americkou protiteroristickou jednotkou, ktorá sa okrem iného preslávila aj pred 5 rokmi zabitím šéfa teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina. Červená bunka Po úspechu novej jednotky SEAL Team Six dostal Marcinko novú úlohu. Tentokrát bol poverený vytvorením jednotky Red Cell, ktorej úloha bola jednoduchá – odhaľovať slabiny v americkej armáde, ktoré by mohli zneužiť teroristi alebo nepriateľské špeciálne jednotky. Existencia a práca tejto jednotky boli prísne tajné a o ich činnosti často neboli informované ani armádne špičky. Marcinko si za týmto účelom vybral 14 najlepších členov špeciálnych jednotiek, z ktorých väčšinu v minulosti sám vytrénoval. Tomuto tímu pohybujúcemu sa na hrane zákona sa úspešne darilo obsadzovať americké vojenské prístavy, jadrové silá, ambasády alebo civilné letiská. V jednom prípade sa im podarilo uniesť lietadlo Air Force One, ktoré preváža amerického prezidenta. V inom dokonca obsadili jadrovú ponorku a pomocou miernych techník mučenia aj získali od personálu odpaľovacie kódy. Jednotka Red Cell si jednoducho mohla robiť čokoľvek a nikto jej v tom nedokázal zabrániť. Pád na dno Úspešné misie Marcinkovej jednotky pochopiteľne neostali bez odozvy. Niekoľko vysokopostavených členov armády prišlo o miesto kvoli bezpečnostným chybám, ktoré Red Cell objavila, iní obišli iba s poriadnou hanbou. Marcinko a jeho jednotka sa tak stali tŕňom v oku viacerých veľmi vplyvných ľudí z prostredia armády. A tí sa snažili nájsť spôsob, ako sa ho zbaviť. Príležitosť im poskytol nákup ručných granátov pre jednotku Red Cell, ktorý bol podľa armády predražený. Marcinko bol obvinený zo sprenevery štátnych peňazí, kvôli čomu prišiel o velenie a musel si odsedieť 21 mesiacov vo federálnom väzení. Z prostredia armády však dodnes zaznievajú hlasy, že celý proces bol vykonštruovaný a Marcinko sa stal obeťou konšpirácie ponížených armádnych špičiek. A čo hovorí na obvinenia samotný Marcinko? O svojej vine sa vyjadril v jeho autobiografii Rogue Warrior: “Som vinný z toho, že vernosť jednotke som si cenil nadovšetko. Vinný z toho, že sú pre mňa dôležitejší moji muži než byrokratické sračky. Vinný z toho, že som na výcvik svojich mužov vždy vynaložil čo najviac prostriedkov ako som mohol. Vinný z toho, že som svojich mužov pripravoval na vojnu namiesto mieru. Z týchto všetkých vecí som naozaj vinný. Mea culpa, mea culpa, mea maxima fucking culpa.” Ani po odsedení trestu a odchode z armády sa však Marcinko nestratil. Ako zakladateľ bezpečnostnej spoločnosti SOS Temps strávil roky trénovaním žoldnierov, ale aj regulérnej armády. Na otázku, či si po odchode z armády aj sám zarábal ako žoldnier odpovedá vždy s úškrnom a slovami: “Na to nemôžem odpovedať.” Viac o živote Richarda Marcinka sa môžete dočítať v jeho autobiografii Rogue Warrior, ktorá vyšla aj v češtine pod názvom Profesionální válečník. Čo-to o Marcinkovi však prezradí aj soundtrack z hry Rogue Warrior. 🙂 Komentuj!
