Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Japonské štúdio Compile Heart sa v minulosti postaralo o niekoľko zaujímavých titulov. Hoci v našich končinách nie je tvorba týchto autorov až taká známa, niektoré kvalitnejšie hry z ich dielne si zaslúžia určitú pozornosť. Môžeme spomenúť napríklad hráčmi veľmi dobré hodnotené akčné JRPG s názvom Fairy Fencer F, či o niečo novší, avšak rovnako kvalitný počin s krkolomným názvom Megadimension Neptunia VII, spadajúci do identického žánru. Minulý rok sa európskym hráčom konzoli PlayStation 4 dostal pod ruku ďalší titul od tohto štúdia a to konkrétne Dark Rose Valkyrie. Kritici neboli príliš nadšení a Dark Rose si získal len priemerné metascore 58%, no ohlasy japonských i tunajších hráčov, obľubujúcich tento žáner boli pomerne kladné. Najnovšie sa táto záležitosť dočkala i PC portu a pozrime sa na to, ako to dopadlo.

Recenzovaná verzia: PC

Väčšina hier Compile Heart disponuje klasickými alebo mierne inovovanými ťahovými súbojmi, kde nestačí iba stláčať klávesy a tlačidlá, no využíva sa skôr strategické myslenie a správne naplánovanie si útokov. Asi netreba veľmi prízvukovať, že modernej generácii hráčov podobná hrateľnosť až tak neimponuje. Podobné tituly boli pritom v minulosti značne populárne, pričom ideálnym príkladom je dlhoročná séria Final Fantasy. Avšak jej autori, Square Enix, sa rozhodli ísť s dobou a zatiaľ posledný diel s názvom Final Fantasy XV je veľmi akčným dynamickým RPG, v ktorom by ste komplexné taktizovanie alebo zdĺhavé premýšľanie nad ďalším ťahom či útokom hľadali len márne. Stále sa však nájdu i štúdia vsádzajúce na klasickú ťahovú hrateľnosť a osobne som za to veľmi rád. Z tohto pohľadu to malo u mňa Dark Rose Valkyrie čiastočne vyhrané už vopred, o to viac však zamrzí katastrofálny technický stav PC verzie.

Štyri školáčky, dvaja bojovníci, jeden čistič bielizne a dieťa neznámeho pohlavia

Celý príbeh sa začína snom, v ktorom sa vás neznáma osoba pýta zvláštne otázky. Vy si musíte vybrať odpoveď z niekoľkých dostupných možností, no nečakajte, že by sa na základe nich nejako formoval váš charakter a osobnostné vlastnosti. Otázky sa síce menia každým ďalším prechodom hrou, no nikdy nemajú výraznejší vplyv na to, akým smerom sa bude uberať dej, alebo na to, ako sa k vám budú správať ostatné postavy. Po prebudení každopádne zisťujete, že sedíte v lietadle, ktoré čochvíľa pristáva. Píše sa rok 1929 a vy práve cestujete na veliteľstvo organizácie, bojujúcej proti víru Chiméra. Tam sa máte stať kapitánom unikátneho tímu a viesť vlastnú jednotku odhodlaných bojovníkov.

Ako to však už býva zvykom, nie všetko ide podľa plánu. Hlavný hrdina, Asahi, sa zdrží vonku príliš dlho a zaútočia naňho Chiméry. Bezbranný Asahi takmer upadá do zúfalstva, avšak vtom vedľa jeho nôh pristane mechanická zbraň, pripomínajúca akýsi samurajský meč. Spolu so zarinčaním meča sa ozve krásny, veľmi jemný ženský hlas, ktorý patrí dievčaťu menom Ai, budúcej členke jeho tímu. Spoločnými silami sa im síce podarí skoliť nebezpečnú príšeru, no za ňou prichádzajú ďalšie a ďalšie. Tým sa začne odvíjať veľký súboj, do ktorého sa približne v jeho polovici pripájajú i ďalší členovia tímu a to Amal, Coo, Yui a Luna. Spoločnými silami, súhrou útokov a s mnohými bojovými pokrikmi odolajú útokom Chimér, no s posledným úderom obrovitánskeho meča, sa začne pomaly ale isto stmievať. Aj preto sa všetci rýchlo zhodnú, že na dlhšie zoznamovanie nie je momentálne čas a rozhodnú sa vydať na základňu.

Príbeh je rozprávaný formou klasickej vizuálnej novely. To znamená, že môžete očakávať minimum cutscén a väčšinou budete len čítať rozsiahle dialógy a sem-tam dostanete možnosť dialógovej voľby. No rovnako ako pri už spomínaných voľbách v úvode platí, že dopad týchto rozhodnutí na vývoj zápletky je prakticky minimálny. Veľmi často je vašou úlohou komunikovať s jednotlivými členmi tímu. Tí vám poskytujú ich pohľad na situáciu, ktorá sa odohrala na poslednej misii v teréne, poprípade s nimi môžete rozvíjať osobnejšie vzťahy. Osobne som s textovými pasážami nemal žiadny problém, nakoľko japonskí autori vedia vymyslieť dostatočne zaujímavé postavy s rôznorodými osobnosťami. Postupné odkrývanie ich charakterových čŕt vás skrátka bude baviť, pričom titulov, v ktorých budete polemizovať nad tým, či vstúpiť do miestnosti, v ktorej sa nachádza nahá členka tímu, skutočne nie je až tak veľa.

Ak vám posledná veta predošlého odstavca naznačuje, že príbehové pozadie má občas erotickejší podtón, tak máte pravdu. Japonská tvorba je však už od nepamäti trochu šteklivejšia, takže z tohto pohľadu nejde o nič nezvyčajné. Občas dochádza aj k bizarným momentom, ako keď kapitán jednotky považuje mužského člena tímu za ženu, lebo tomu naznačuje všetko od jeho výzoru, správania sa a vlastne i hlasového prejavu. S niečim podobným sa v klasickej západnej tvorbe naozaj nestretnete.

Hoci sa veľmi často riešia podobné bizarnosti, tak veľký priestor si, pochopiteľne, ukradol boj s Chimérami a zápletka, v ktorej sa snažíte vytvoriť protilátku, zabraňujúcu vzniku týchto monštier. Nechýbajú silné a veľmi emotívne momenty, miestami skvelý humor, čo dokopy tvorí kvalitné príbehové pozadie. To síce nepôsobí nijak epicky a rozsiahlo, no funguje ako lepidlo, spájajúce dobrodružstvá, ktoré jednotky zažíva. K tomu treba prirátať i mimoriadne dôležitú podzápletku so zradcom vnútri tímu, ktorého odhalenie naštartuje veľké veci. Hoci som si stopercentne istý, že nie každému sadne podobné poňatie príbehu, tí hráči, ktorí už majú skúsenosti s mangou alebo anime seriálmi, si určite prídu na svoje. Všetky dialógy sú inak nahovorené, no jednoznačne odporúčam japonský dabing, ktorý pôsobí omnoho prirodzenejšie a záživnejšie, než ten anglický.

Najrýchlejšie ťahové súboje?

Hrateľnosť sa skladá z prechádzania otvoreného sveta a preskúmavania dungeonov. Popritom vám budú neustále lemovať cestu klasickí i menej bežní nepriatelia, odolní bossovia a v okolitom prostredí môžete nachádzať aj dôležité suroviny, či nové vybavenie. Prítomný je aj pravidelný cyklus striedania dňa a a noci, no toto platí iba pre otvorený svet. Akonáhle totiž vstúpite do dungeonu, denná doba zostáva rovnaká, až kým ho neopustíte. Samotný svet inak nevyzerá vyložene odpudivo, no o ideáli krásy sa taktiež nedá hovoriť. To vlastne platí pre grafickú stránku titulu vo všeobecnosti, keďže Dark Rose Valkyrie skutočne až tak nevsádza na vizuál.  Keby áno, tak by titul štúdia Compile Heart rozhodne nepripomínal prvé hry, vychádzajúce na konzolu PlayStation 3.

Najdôležitejšou zložkou hrateľnosti sú však už spomínané ťahové súboje. Nejedná sa však o úplne klasické boje à la Final Fantasy, nakoľko sme sa dočkali hneď niekoľkých inovácii. Za prvé by som rád spomenul možnosť zmeniť si formáciu útočiacej jednotky, ktorá je vždy zložená zo štyroch bojovníkov. Formácie si zakúpite priamo v domovskej základni, no a následne ich aj môžete používať. Zmeny formácie pritom nie sú iba vizuálne, nakoľko každý jeden postoj jej prepožičiava unikátne bonusy. Takže keď budú stáť všetci bojovníci za sebou, po úspešnom útoku súpera sa im zníži život iba čiastočne. Na druhej strane, keď budú stáť vedľa seba, ich útoky budú silnejšie a taktiež sa zvyšuje šanca na kritický úder.

V súbojoch zohrávajú veľmi dôležitú rolu technické body a body akcie. Technické body sa vám zvyšujú v závislosti na tom, koľko útokov a aké poškodenie uštedríte svojim protivníkom. Keď dosiahnete určitý počet technických bodov, v prípade nutnosti môžete danú postavu prestriedať s inou. Pokiaľ sa vám naopak nepodarí dosiahnuť požadovaný počet bodov, súboj musíte dohrať s danou postavou v zostave. Body akcie zasa využívate, keď nechcete zaútočiť bežným bojovým pohybom, ale radšej by ste boli, aby bol váš útok ničivejší a príšeru definitívne skolil. Bodov akcie máte pomerne hojne, no musíte brať v úvahu, že kobky nepatria práve k najmenším. Aj preto sa môže pokojne stať, že po piatich náročných súbojoch, kde ste pomocou ohnivého meča porciovali jednu Chiméru za druhou, sa vám body akcie minú a vďaka tomu nakoniec zomriete.

Ďalšou veľmi podstatnou inováciou je fakt, že ťahy v súbojoch nefungujú tak ako tak ako v iných žánrových záležitostiach. Vysvetlím to na nasledovnom príklade. Vo väčšine hier, ktoré disponujú ťahovými súbojmi platí to, že každý bojovník musí dokončiť svoj ťah na to, aby ho mohol urobiť niekto iný, pričom toto platí pre spolubojovníkov aj oponentov. Tu je to však trochu inak, pretože na to, aby ste urobili ťah, či už sa jedná o útok, obranu alebo použitie liečiaceho predmetu, musíte sa dostať do akéhosi krúžku, ktorý sa spravidla nachádza na ľavej strane obrazovky. Pokiaľ sa doň dostane, tak nezáleží na tom, či práve niekto útočí alebo vykonáva nejakú akciu. Takýmto spôsobom môžete napríklad prerušiť protivníkov útok, alebo mu ho takmer takmer okamžite opätovať. Vďaka tomuto aspektu sú súboje omnoho rýchlejšie, nakoľko sa neraz stáva, že na jedného protivníka naraz útočia štyria vaši bojovníci a myslím si, že netreba zdôrazňovať, že ho takýmto spôsobom znesiete zo sveta omnoho rýchlejšie.

Za nutné považujem spomenúť i to, že každému zo štyroch bojovníkov môžete priradiť jedného ochrancu. Ten sa tak miestami pripojí k masívnemu útoku a buď dorazí súpera, alebo vám môže pomôcť pri obrane. Vyvolať ho však môžete len občas, pokiaľ máte dostatok na to určených bodov. Pre pohodlnejších hráčov je tu inak možnosť súboje úplne zautomatizovať a práve s týmto sa viaže aj jeden menší problém. V podstate nikdy nemáte pocit, že by ste museli výraznejšie taktizovať alebo premýšľať nad ťahmi. Stále si len vyberáte jeden z troch útokov, inými slovami jeden tvrdý úder, sériu slabších útokov alebo svoju hlavnú chladnú zbraň pretransformujete na poriadne delo a môžete útočiť aj do diaľky. Nikdy však nad tým nemusíte príliš dlho premýšľať a hra občas pôsobí až príliš jednoduchým dojmom.

Jeden z najhorších portov za poslednú dobu?

Minulosť nám ponúkla hneď niekoľko nekvalitných PC portov, pričom asi najväčšiu kontroverziu svojho času spôsobil technický stav titulu Batman: Arkham Knight od Rocksteady Studios. Všetky jeho problémy boli síce postupom času opravené, avšak schválne si skúste spomenúť na to, ako vyzeral pri svojom vydaní. A teraz vynásobte jeho nefunkčnosť približne piatimi a dostanete Dark Rose Valkyrie. Naozaj si myslím, že týmto problémom by sa mohol venovať aj samostatný článok, pretože zahŕňajú snáď všetko, čo vás v tejto súvislosti napadne. Prekvapí už len to, že sa samotná hra sa nijak neprispôsobuje ovládaniu  na klávesnici a neustále vám zobrazuje ovládanie gamepadu, na bežnom poriadku sú i neustále pády do systému a prepady snímkovania, kde budete radi aj za tých dvadsať miestami tridsať fps. A to ani nehovoriac o tom, že hra vyzerá o triedu horšie ako na konzoli PlayStation 4. Toto je pritom iba hŕstka technických problémov, ktorými port disponuje a vďaka ktorým bol spočiatku takmer nehrateľný. Niektoré chyby už boli, samozrejme, opravené, iné však i naďalej značne znepríjemňujú celkový zážitok.

Dark Rose Valkyrie je krásnym príkladom toho, ako sa dá potencionálne kvalitné JRPG skaziť technickými problémami, ktoré ničia akúkoľvek zábavu, tak rýchlo ako Kryptonit Supermana. Je to o to smutnejšie, že v jadre sa nejedná o zlú záležitosť, hoci sa nedá hovoriť ani o žiadnej revolúcii. Lenže čo z toho, keď ju kvôli enormnému množstvu chýb a nedostatkov pravdepodobne ani nedohráte a pokiaľ aj áno, tak iba ak máte nervy z toho najtvrdšieho železa.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Dark Rose Valkyrie - Nevydarený port zábavnej hry?
Dark Rose Valkyrie sa kvôli jeho technickým nedostatkom nedá odporučiť ani skalným fanúšikom JRPG, nakoľko v tomto stave pripomína skôr nehrateľný polotovar, než plnohodnotnú hru.
Pozitiva
  • Dynamickejšie ťahové súboje
  • Typický japonský príbeh so všetkým, čo k tomu patrí
Negativa
  • Otrasný port, vďaka ktorému sa hra chvíľami takmer nedá hrať
  • V súbojoch netreba takmer vôbec taktizovať
50%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!

komentárov