Lost Judgment – Takayuki Yagami vracia úder

Takayuki Yagami sa k nám po dvoch rokoch vracia a to rovno v novom unikátnom titule z jeho vlastnej série. Oficiálny sequel nesie názov Lost Judgment a teda voľne nadväzuje na projekt Judgment. Ten som osobne pred dvomi rokmi recenzoval, pričom môj podrobný názor si môžete nájsť priamo tu. Ako dopadol druhý veľký prípad, do ktorého sa pustil Takayuki so svojím tímom? To sa dozviete v dnešnej recenzii najnovšej hry od Ryu Ga Gotoku.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Poviem to hneď na začiatok. Mám rád hernú sériu Yakuza a to aj so všetkými jej nedokonalosťami. V praxi to znamená, že mám rád i Judgment. Všetky tie bizarné vedľajšie misie, fantastický voice-acting, brilantnú réžiu filmových scén, skvelé súboje a parádne využitú východnú kultúru. Atmosféra a spracovanie Judgmentu, prípadne Yakuzy, sú jedným slovom unikátne a ja som za to veľmi rád.

Nechcem však, aby to pôsobilo, že som nekritický fanúšik, nakoľko si chyby obdobných projektov uvedomujem. Ich kvality však tieto nedostatky s ľahkosťou prevyšujú. A bez toho, aby som v rámci textu umelo vytváral otázniky alebo napätie – áno, platí to i v prípade Lost Judgment, ktorý je výbornou esenciou toho, čo pre mňa predstavujú tituly talentovaných autorov z vyššie zmieneného štúdia.

To je šikana, napísala

Ikonická bunda, známe tváre, takmer rovnaký interface. Jeden by si až myslel, že hrá stále Takayukiho staršiu prvotinu. Čoskoro sa však rozpamätáte a zistíte, že hlavná príbehová línia je tentoraz celkom iná. Dalo by sa povedať, že sa diametrálne odlišuje od krvilačného vyčíňania z jednotky a kolosálnych rozmerov, do ktorých narástol celý prípad. No tentokrát ide o pomerne modernú, možno až trochu nefilmovú, tému – školstvo a šikana v ňom. Táto do istej miery žánrová výhybka je výborným ťahom, o ktorom vám nemusím nič podrobné prezrádzať.

Respektíve ani nechcem. Ostatne, zasahovať do konkrétností považujem za zbytočné, obzvlášť ak ide o takto dobre spracovanú a napísanú detektívku. A tým by som chcel upozorniť i vás, aby ste sa vyhli akýmkoľvek detailom, ktoré by vám iba uberali na fantasticky spracovanom zážitku. Aby ste rozumeli, výsledok hravo balansuje na pomedzí komédie, psychologickej drámy a napínavého thrilleru. A tento pomyselný roller coaster nie je ani na chvíľu kŕčovitý alebo otravný. A to považujem za veľký úspech, nakoľko preskakovať z jednej atmosféry do druhej je nesmierne náročné. Preto dokážem oceniť, ak je to takto umne a s citom napísané.

Práca Yagamiho sa pritom skladá z adventúrnych pasáži, rozdávania úderov i kopancov, no aj rôzneho prezliekania sa, ktoré pripomína britské detektívky so známym vyšetrovateľom z ikonickej Baker Street. Neraz musíte niečo nájsť, niekam sa vkradnúť, prípadne vysledovať podozrivého, pričom všetko prebieha v určitých dômyselných minihrách, ktoré v šikovnej súhre vytvárajú polovicu jadra celej hrateľnosti (tou druhou je, logicky, fyzicky pôsobiace bojovanie).

A bez toho, aby som vás pripravil o kreatívne jednotlivosti (naozaj scenáristi a tvorcovia sú nadmieru nápadití a neraz prirodzene vtipní, ale načo vám vopred čokoľvek prezrádzať), môžem s čistým svedomím prehlásiť, že to všetko výborne funguje. A to ako vnútorne (scenáristicky), tak aj vonkajšom, čiže hrateľnosťou. Musíte však vopred počítať s tým, že sa nevyhnete typickým východným zvyklostiam a bizarnostiam, ktoré nie sú akceptovateľné pre každého diváka alebo hráča.

Jackie Chan so štýlovou fajkou a dlhým kabátcom

Súbojový systém je neodlučiteľnou súčasťou detektívnych pasáží a početných dialógov, ktoré našťastie nepôsobia tak rozťahane ako v niektorých gangsterkách Kazumu Kyriua (dodnes ma v noci straší quest s nohavičkovým zlodejom z nuly). Asi nikoho neprekvapí, že kontaktné strety sú aj tentokrát nadmieru uspokojujúce, dynamické a bezchybne ozvučené. Takayuki je obratný, svižný a vývojári si pre nás (našťastie) pripravili desiatky gaunerov, ktorých môžeme počas hrania tĺcť na tisícku rôznych spôsobov. Je to jednoducho zábava a to i pri neskorších opakovaniach, nakoľko do hry vstupujú nové schopnosti, skvelo animované pohyby, čo jednak dodáva hrateľnosti funkčný RPG element a súčasne i žiadanú hĺbku, bez ktorej by to dnes vyznievalo starosvetsky a prostoducho.   

Veľkú zásluhu na výslednej satisfakcii má aj perfektný Dragon Engine, keďže ten bol primárne vytvorený pre tento typ virtuálnych zážitkov. A skutočne si ani nespomínam na titul, ktorý by takýto druh rôznorodého bojového štýlu dokázal spracovať lepšie, efektnejšie a autentickejšie. No treba rátať s prímesou nadprirodzena a pestrými vizuálnymi efektami, ktorým sa nevyhnete v žiadnom počine od japonských, čínskych alebo kórejských vývojárov.

Keďže sa blížime k záverečným uzatvárajúcim odstavcom, rád by som na niečo upozornil. Možno ste si pri čítaní všimli, že tak trochu počítam s tým, že máte aspoň minimálne znalosti o sériách Yakuza alebo Judgment. Ak ste teda nadobudli tento pocit, tak vedzte, že je to pravda a získavate odznak virtuálneho detektíva. Koniec koncov, povesť a renomé týchto hier sú obrovské a najmä preto som vás nechcel zaťažovať zbytočnými riadkami o tom, ako chodíte, bijete súperov a venujete sa voľnočasovým aktivitám, ktoré sa ovládajú rovnako ako posledných 5 rokov. A taktiež je zbytočné pedantne popisovať to isté, čo aj pri jednotke z tejto detektívnej série.

Navyše si myslím, že v niektorých prípadoch je dobré ponechať rúško tajomstva a atraktívnej mystiky zahalené. Lost Judgment je pritom práve ten prípad, kedy je lepšie nehovoriť, že táto situácia vyzerá takto a v tomto bode sa vám stane tamto. Preto som sa po dlhom uvažovaní rozhodol, že vám musí stačiť súhrnné tvrdenie, že druhé Yagamiho dobrodružstvo je enormne nabité a tvorcovia nestrácajú svoju kreativitu ani po toľkých rokoch. Akurát sú tu všetci miestami priveľmi utáraní a tempo nie je vždy ideálne, avšak to isté vieme povedať o každej obdobne vyzerajúcej a takmer rovnako sa hrajúcej hre. Ste nováčikom a radi by ste zistili, či je podobný žáner pre vás? Potom určite vyskúšajte prvý diel. Nič sa síce nestane, ak sa ihneď vrhnete na dvojku, no je možné, že vás zaujme už jednotka a zážitok z pokračovania sa tým pádom ešte viac zintenzívni. Kvalitu však nájdete u oboch herných súrodencov.

A vinníkom je…

Lost Judgment je v zásade rovnako kvalitný ako jeho exotický predchodca s názvom Judgment, ktorého som svojho času hodnotil nadmieru pozitívne. Ostatne, to isté môžeme povedať o starších pokračovaniach dnes už legendárnej prvej Yakuzy. Tú mám nadmieru rád a príbehy Takayukiho Yagamiho nasledujú identickú schému, ktorá i naďalej funguje. Pokiaľ teda holdujete tomuto typu hrateľnosti a ak náhodou dúfate, že by pokračovanie východnej kriminálky zmenilo váš názor na tento svojský subžáner, nechajte si zájsť chuť. Lost Judgment totiž stelesňuje to najhoršie i najlepšie, čo takzvané Yakuza like hry ponúkajú. To pre niekoho znamená palec hore, no pre iného práve opak a práve na to netreba zabúdať.

Prináša teda novinka od Ryu Ga Gotoku Studio niečo nové na hracie pole? To určite nie, avšak prítomné audiovizuálne elementy skombinované so stále zábavnou a dostatočne bizarnou hrateľnosťou vytvárajú adekvátny kriminálny mix. A ten je mne osobne náramne sympatický. Akurát ma mrzí, že vzhľadom na správy zo zahraničia sa ďalšieho pokračovania možno ani nedočkáme. Dúfam, že sa mýlim, keďže chcem, aby sa časom Judgment a detektívne prípady, ktoré rieši Takayuki rozrástli do kolosálnej ságy ako Yakuza. Každopádne, odpoveď mi poskytne až čas a prichádzajúce roky. Aktuálne som však nadmieru spokojný – vývojári to skrátka majú v ruke a vydavateľská SEGA si to zjavne dokáže produkčne ustrážiť.

Komentuj!